Jean od Floretty

Že Provence umí být pořádně mrazivá, vím už z perfektního MR 73. V něm byl Daniel Auteuil respektovaná herecká hvězda, tady na sebe teprve upozornil. Zanechal velmi dobrý dojem, a dokonce se nebojím říct, že v jeho stínu zůstal jak mnohem slavnější Yves Montand, tak nastupující Gérard Depardieu. Jean od Floretty mi připomněl francouzské nemorální thrillery šedesátých let. Na začátku je neutrální úmysl, nebo alespoň pochopitelný. Sled událostí ale konatele postupně korumpuje, až nakonec dopadne jako zlosyn. Poetická atmosféra venkova, v niž se zdánlivě nemůže stát nic zlého, ještě zvýrazňuje nadcházející tragédii. (09.02.2013)

Nejen komedie jsou součástí výkladní skříně dějin francouzské kinematografie. Jean od Floretty je nevybíravou obžalobou zvrácenosti lidské povahy, postavené do kontrastu s nádhernými přírodními scenériemi. Herecky září především dvojice Depardieu - Auteuil. Mimochodem, už dlouho jsem filmové postavě nedržel pěsti tak, jako hrbáčovi. 85% (27.08.2011)

Kritický realismus může kvést i v naší době. Básník Provence Marcel Pagnol (1895-1974), který stojí v pozadí této filmové série, má svými pohledy do zřejmě meziválečné (?) jihovýchodní Francie, i Francie svého dětství, co nabídnout. Vrstevník např. našeho Jaroslava Havlíčka nebo výrazného představitele ruralistické generace Františka Křeliny či Švéda Moberga konfrontuje sluncem zalitou krajinu gaugoinovských či goghovských obrazů s nejpřízemnějšími pudy tamějších nejchamtivějších sedláků a statkářů. Dnes vyhynulý lidský typ je schopen všeho - i zničení slušného člověka. Trio Depardieu-Montand-Auteil v tomto tématu doslova exceluje; zvlášť silně působí Auteilova kreace sice přiboudlého, ale jinak stejně bezohledného jedince jako jeho neblahý strýc. Přidáme-li k tomuto triu čtvrté jméno, jméno slavného režiséra Clauda Berriho, jistota až geniální filmové kvality je takřka jistě zaručena. A s ní i nevšední divácký zážitek. (24.12.2010)

"What kind of man is he?" "He's a typical city-hunchback type."     Značne bezútešná dráma, v ktorej vystupuje do popredia bezohľadná ľudská hrabivosť. Odohráva sa v nehostinnom hornatom prostredí a jej "hrdinami" sú miestni farmári, ktorí sa pre svoju chamtivosť neštítia ani veľmi podlých a zlomyseľných činov. Na druhej strane stojí dobrosrdečný Jean, človek z mesta, ktorý sa trochu naivne a poriadne tvrdohlavo snaží stať sa za každú cenu farmárom. Film samostatne príliš nefunguje, treba určite ho vidieť spoločne s pokračovaním Manon od prameňa (1986). Za jeho drobné negatíva považujem nedostatok emócií a trochu naivný ústredný hudobný motív (Jean-Claude Petit), ktorý sa otravne dookola opakuje. A za jeho pozitíva hlavne výborne herecké výkony ústrednej trojice (Yves Montand, Daniel Auteuil, Gérard Depardieu).     "A farmer may grow a hump, but a hunchback rarely becomes a farmer." (28.11.2022)

Aby som načrtol, kto je Jean od Floretty, tak je to zhruba 35. ročný chlapík, ktorý má ženu a dieťa, a čoskoro sa presťahuje na statok, kde to bude smrdieť samými pretvárkami, najmä zo strany jednej osoby, ktorej ide o všetko, pričom mu pomáha veľký m-e-n-t-o-r, ktorý ho koriguje, čo a ako má robiť... V samom úvode vidím, ako Cesar so synovcom, Ugolinom, idú navštíviť brata - matky, Jeana, od ktorého chcú kúpiť pozemok. Nechce o tom ani počuť, v tom zoskočí dolu zo stromu, kde sa schyľuje k šarvátke, Cesar ho tresne hlavou o skalu, čo ho zabije, a tak to obaja naaranžujú tak, aby to vyzeralo na nehodu. Chlapíkov pozemok skrýva p-r-a-m-e-ň, ktorý by poskytol dostatok vlahy na plán Ugolina, ktorý by chcel pestovať karafiáty, čím by sa rozprávkovo nabalil, ak by ich začal húževnato predávať. A F-l-o-r-e-t-t-a je práve sestrou zabitého, už mŕtvou matkou Jeana, ktorý sa sem nasťahuje so svojou rodinou, aby zorganizoval univerzálny nový život, ktorý by si riadil pestovaním úrody, má geniálne plány, ktoré mu z časti vychádzajú, ale čo mu chýba, je v-o-d-a, ktorá na pozemku je, ale skrytá pred jeho zrakom, utajená, aby náhodou o nej nevedel, lebo vtedy by sa chamtivým ľuďom skrížili plány. Jean má na chrbte - hrb, ale inak, je to dobrák od kosti, že by dal aj to posledné. Slizký Ugolin sa s ním dá do reči, spriatelia sa, že mu začne Ugolin pomáhať, ale to len preto, aby vyzvedal, čo ide robiť, potom, keď dorazí za strýkom, Cesarom, tak mu všetko vyžvaní, čo sa dozvedel. Cesar je vlastne v pozadí, tichý pozorovateľ, ktorý pozerá a skúma. Všetko sa odohráva práve medzi Jeanom a Ugolinom, ktorému Jeanova žena a dcéra - absolútne nedôverujú. Zo Jeana sa vykľuje strašný w-o-r-k-o-h-o-l-i-k, ktorý drie do úmoru, typický predstaviteľ s-e-d-l-i-a-k-a, ktorý vidí len tu robotu. Len niekto mu hádže polená pod kolená... Závisť, nenávisť, pretvárka a vypočítavosť, to vystihuje POVAHU ľudí, ktorí sú všade okolo nás, nielen v Pagnolovej knihe. Jedná sa o výnimočný film s Yvesom Montandom v pozadí, v popredí, sú perfektní Daniel s Gérardom, ktorí do slova a do písmena, predvádzajú h-e-r-e-c-k-ý k-o-n-c-e-r-t, až ma mrazilo !!! Nekonečne prospešný film, ktorý dokonalo vystihol pravú podstatu myšlienky, a to, že chamtivosť, je, bola, a bude... Claude Berri a Bruno Nuytten sú BORCI !!! Po celý čas som mal divný pocit... Excelentné !!! Majstrovské !!! Nadčasové !!! Dúfam, že pokračovanie - Manon od prameňa, ( ktorá je vlastne dcérou, Jeana ), bude rovnako strhujúce, ako prvý diel, kde sa na konci dozvedela pravdu, určite viem, že ich nenechá na p-o-k-o-j-i... (20.06.2016)