Piargy

Piargy majú super atmosféru, často veľmi nepríjemnú a depresívnu. Čiernobiela kompozícia, hudba, uhly kamery to všetko mi ulahodilo. Zasadenie do odľahlej dedinky v horách má samo o sebe tajomnú auru, príbeh ma ale úplne nebral. Ajkeď pár skľučujúcich momentov čo si budem pamätať bolo. Postavy nie su dostatočne prekreslené a časom sa z filmu stáva vidiecka telenovela s hororovým nádychom. Znie to ako divná kombinácia ale na mňa to tak pôsobilo. Ľúbostný trojuholník je spracovaný krkolomne a trochu rušili aj artove preludy (našťastie ich je veľmi málo). V inom filme by som z nich bol pravdepodobne nadšený, tu uberali reálnosť a surovosť skrytú v obyčajnom živote. (postavenie ženy v konzervatívnej spoločnosti) Záver nevyeaskaloval tak ako som čakal, no nechcem iba kritizovať. Natočené je to naozaj úžasne. No a k hercom, Judit Pecháček a Attila Mokos hrajú prvotriedne. Ostatní sa pri nich stratili. (24.03.2024)

Nebyť divného záveru, tak by som šiel aj vyššie, lebo ten pôvodný surový námet so surovým prostredím, surovými vzťahmi a zápletkou, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani najväčší polyamorista, to zaujalo. Napriek tomu, že tvorcovia toho Švantnera, síce účastníka v SNP, ale hlavne umelca, dosť pokrútili. Opakovane Hlinková garda, opakovaný antisemitizmus, neustály alkoholizmus bohabojných a pokryteckých kresťanov a ich násilie voči ženám - to som presvedčený, že bolo zámerom ukázať, aby sa trochu popľulo na ten národ. A hlavne paušalizovať a stokrát opakovať tú "pravdu", aby tu potom mladí vypisovali, že presne tak to bolo. No celkovo sa film dal pozrieť, mal atmosféru, zaujal, no záver naozaj pôsobil ako chaos bez rozuzlenia. (17.06.2023)

Ťažko mi je hádzať superlatívmi všade navôkol na margo kameramanskej práce Bencsíka, nakoľko mi je SK tvorba viac-menej cudzia, z čoho vyplýva moja neznalosť ohľadom toho, či bol Stanislav Szomolányi jeden a jediný génius slovenskej kamery, alebo sa jedná o dlhotrvajúci štandard, no to, čo tu dával Bencsík v jeho čiernobielych kompozíciách, bolo niečo v skutku neskutočné. Po formálnej/technickej stránke je Piargy bezvýhradná excelencia a nominácie v každej z kategórií nie je až také veľké počudovanie, no príbeh akoby vyšiel z úplne zahovnenej telenovely s pocitom, že sa udialo menšie márnenie talentom filmárov. Tieto šeredné dedinské reálie a medziľudské intrigy dával majster Grečner s Lukavským v Drakovi tak rázne a úderne, toto bol čistý výsmech. Ak budú snímky u nás takto vyzerať, sme na veľmi dobrej ceste, no chce to aj nejakú substanciu, nie len štýl. A kamera je tu fakt naozaj seriózne vážne na Oscara. Terrence Malick by z nej mal orgazmy. Nepochybne... (5.4.2023) (11.4.2023) (11.04.2023)

Asi najviac, okrem komentára Arsenala83, vystihli tento film na portáli Svet ženy. Tento príbeh by sa mohol kľudne odohrať v dnešnej dobe.  Zlý patriachálny svet dosiahol pokrok a mladá zdegenerácia tak presadzuje silné sebavedomé feny do popredia a bojuje proti šikane  tak šikovne až dievčatá šikanujú chlapca tak že radšej spácha samovraždu skokom zo strechy, pravda utláčaná šikanistka to nezabudne streamovať. A aby toho nebolo málo vzdelaná akademická obec poukáže vo filme na nevzdelaných sedliakov, ktorý bežne počas omší potúžený alkoholom postrieľajú ďalších 13 farníkov. Ešte šťastie že sa takéto hrôzy neodohrávajú v realite na pôde akademicej v hlavnej úlohe s akýmsi prefetovaným filozofom. Toľko k tuposti liberálov a mladej zdegenerácie. Odmysliac si zlú bububu cirkev, dvestojednatisíc stotridsaťšesť plagátov Tisa a alkoholizmus na vidieku treba uznať že úvodné 2/3 filmu sú skutočne surové a hlavne výborne natočené. V závere sa však tvorcovia až príliš chceli podobať Larsovi von Trierovi a zahrať na niečo viac ako mali a tým pádom výrazne znížili kvalitu filmu ktorý mohol očariť podobne ako Pomaľované vtáča, nebyť spackaného záveru. A keď som v záverečných titulkoch v úlohe tuším miništranta číslo dva zazrel americké priezvisko O´Brain hneď mi bolo jasné nielen komu otrčila Juliša ale aj nadáciam ktorej krajiny nastavil náš tím Piagry....či to bola tvár ťažko posúdiť. Takmer 4*.... (02.01.2024)

Najskôr som dostal menší záchvat rozkokošenia pri dojme, že na Slovensku behom jediného roka vznikli rovno dva skvelé folk horory (prvým je samozrejme parádny Svetlonoc Terezy Nvotovej). Napokon ale situácia nie je až taká ružová. Teda... je. Piargy sú výborný film. Ale nie je to folk horor. Miestami k nemu však nemajú ďaleko. Sú v ňom rôzne drobnosti, ktoré ak by sa spracovali inak (a dlhšie), vykľul by sa z toho klasický folk horor. To sa ale jednak nestalo a jednak mám pocit, že o to tvorcovia ani nestáli. No istý mysticizmus prítomný určite je. Ukážkový slovenský naturizmus (domáce násilie, hriešni ľudia, závisť na každom kroku, nevera, alkoholizmus, poverčivosť, malosť niektorých ľudí) vytvára dokonalé podhubie ako pre folk horor, tak pre drámu. Potešilo ma, že snímke chýba explicitnejšia zápletka. Miestami je to vlastne veľmi pekný film, nech už to znamená čokoľvek. Dejú sa v ňom rôzne dôležité veci, ale dá sa povedať, že nedisponuje ucelenou zápletkou. Prestrihy na temnotu v ľuďoch potom pôsobia o to ničivejšie. Stále čakáte, čo z toho vylezie, kam zápletka vygraduje... a ono z toho ako keby nevyliezlo nič a nikam to nevygradovalo. Napriek tomu je to nielenže super, ale ono „dejová tlmenosť“ k naturizmu patrí, takže karhať za to tvorcov je ako karhať tvorcov slasherov za to, že sa v nich vyvražďujú tínedžeri. Nemám čo vytknúť nielen atmosfére a čarokrásnej výprave, ale ani neskutočnej kamere (toto vzniknúť v USA, má to istú oscarovú nomináciu). Ak by Piargy bol maďarský film, búchal by som sa po čele a pýtal by som sa: a to prečo preboha čosi takéto nevieme natočiť aj my, Slováci? No... vieme (aj keď teda OK, v koprodukcii s Čechmi a Severným  Macedónskom). (07.01.2024)