Labyrint

Humor Terryho Jonesa je tu cítiť. A Hensonové kreácie a svet je zase raz plný všakovakých postavičiek a nápadov, ktoré spolu krásne koexistujú. Oproti Temného kryštálu je tu viac cítiť akýsi rodinný element, hoci úplne detským by som ten film nenazval. Z týchto fantasy filmoch z 80 rokov mám pocit, že keby som ich videl ako decko, tak by som sa strašne moc bál. Ich nadčasovosť a formálnu stránku doceňujem až v dospelosti. Nebyť zbytočne a nezmyselne odbitej expozície, bolo by to možno za plný počet. Humor, svet aj Jennifer Connelly mi v tomto prípade značne ulahodili. A David Bowie ako Goblin King si zaslúžil viac priestoru. Jeho démonickosť, spevavosť a obtiahnuté pančuchy mali v rámci príbehu svoje čaro a nepôsobili vôbec karikatúrne, ako som sa toho zo začiatku bál. Veľmi dobré fantasy s bábkami. (02.02.2023)

Je to docela fajn si po letech připomenout tuhle fantasy pohádku s písničkami Davida Bowieho, která ani po letech neztrácí své kouzlo. Nejvíc ze všech postaviček se mi líbil skřítek Hoggle a Ludo takové velké chlupaté dobračisko, kteří pomáhali dívce Sarah překonat cestu labyrintem, aby zachránila svého malého brášku a on nezůstal v zemi goblinů. (18.08.2008)

Pri Labyrinte mi je trošku ľúto, že som ho nevidela v detstve, určite by ma okúzlil ešte viac. Ale aj dospelom veku viem stále oceniť roztomilé príšerky, tak typické pre roky 80-te a hlavne Davida Bowieho, ktorého postupne začínam mať rovnako rada ako herca ako aj speváka. So svojím charizmatickým vystupovaním, hlbokým hlasom a pre neho typickým extravagantným výzorom sa na rolu kráľa goblinov hodí dokonale. (09.01.2011)

scenár napísal najmladší z členov legendárnej skupiny Monty Python Terry Jones, ktorý je na rozprávky expert a táto sa mu naozaj podarila. Ktovie, ako by to dopadlo, keby sa bol chopil aj réžie (pretože aj takéto zručnosti ovláda) aleb ak by sa režisérskeho postu zhostil dokonca sám pán ďalší Terry "exPython" Gilliam, skôr ako optimistická a roztomilá rozprávka by to dopadlo ako šialený ohňostroj bizarností duchom podobný horroru. Dopadlo to však aj tak dobre - ako inteligentne postavená a obrazovo a vizuálne nesmierneinšpiratívna a pestrofarebná rozprávka na ktorej sa okrem drobných divákov, pre ktorých je primárne určená, pobaví aj človek dospelý, lebo občasný čierny-humor, pythonovský sarkazmus a roztomilosť niektorých postavičiek stojí za to. Celý čas mi však nejako nesadla Bowieho 80´s hudba, ale človek sa dokáže zmieriť a vyrovnať s čímkoľvek. (26.08.2006)

Tenhle film krásně ukazuje, jak si filmaři v osmdesátých letech dokázali hrát, CGI bylo sotva v plenkách, tak všechny ty příšerky, skřeti a já nevím kdo ještě zbyly na pány trikaře a loutkaře, a i když to už v dnešní době vypadá spíš komicky (možná chtěně...?) než jakkoliv jinak, je to prostě nádhera. Scénář tak správně ulítlej, že k jeho zachycení je nejspíše zapotřebí nějakých těch dobrot (pro bohatší LSD, pro chudší postačí fixky-lihovky), páč... ne jako vopravdu, dřív ta děcka aspoň něco vydržela... David Bowie samozřejmě skvostný (soundtrack zrovna tak) a Jennifer Connelly byla seksy už tenkrát, když autorovi tohohle komentu byl rok a teklo mu mlíko po bradě. Krásný to časy... (18.08.2016)