Réžia:
Peter SolanScenár:
Peter KarvašKamera:
Vincent RosinecHudba:
Zdeněk LiškaHrajú:
Jozef Kroner, Viliam Polónyi, Marián Labuda st., František Dibarbora, František Zvarík, Otomar Korbelář, Jaroslav Rozsíval, Elena Zvaríková-Pappová (viac)Obsahy(1)
Pán Ctibor (JOZEF KRONER) kedysi pracoval ako hotelový sluha, a hoci je na odpočinku, stále túži dokázať, že je potrebný. Myslí si, že opäť dostal príležitosť zasiahnuť v záujme hosťa i povesti hotela, pretože chce zabrániť ohlásenej samovražde jedného z hostí. Zámena čísla izby je však osudná nielen pre starého Ctibora, ale aj pre hosťa z izby č. 32. Ctiborova snaha sa ukáže ako márna, lebo si poplietol čísla izieb a chránil niekoho, kto to vôbec nepotreboval... Na snímke opäť spolupracovali Peter Solan a Peter Karvaš. Ich súlad sa naplno prejavil v absurdnom príbehu, ktorý je hlboko ironický, ale súčasne veľmi jednoduchý. Filmové rozprávanie je postavené na hercovi, dialógoch a vypointovaných epizódach. Takmer monotónny prúd udalostí pritom ešte zdôrazňuje zásadný rozpor medzi spustnutosťou prostredia i ľudí a výnimočnosťou situácie, v ktorej sa ocitli. Po dokončení ako to už bolo počas celého obdobia budovania socialistickej spoločnosti film zatvorili do trezoru a režiséra preradili do Štúdia krátkeho filmu. Takmer desať rokov nesmel nakrúcať hrané filmy. Film môžeme viac-menej považovať za akúsi labutiu pieseň (hoci podľa roku dokončenia definitívnou bodkou boli Hanákove Obrazy starého sveta a Havettove Ľalie poľné z roku 1972) za istou slobodou 60. rokov, keď sa aj na Slovensku rozvíjala moderná filmová tvorba a definitívne sa autorsky aj organizačne osamostatnila od českej, a dozrela. V rokoch 1963 1970 slovenská kinematografia vyspela na modernú európsku kinematografiu, tak v hranej, ako aj v nehranej tvorbe. Vývoj sa zavŕšil experimentmi konca desaťročia, keď sa nová slovenská vlna prepojila film s aktuálnym dianím v ostatných umeleckých druhoch, ale nezradila filmovú špecifiku. Dodnes považujeme tieto roky za zlatú éru slovenského filmu. (oficiálny text distribútora)
(viac)Recenzie (17)
Úvodem hesla je nesmyslné tvrzení, že Kronerova postava je "na odpočinku", tedy v důchodu. Nic takového z filmu nevyplývá, ten člověk je zařazen jako hotelový detektiv, ve skutečnosti je tam pro všechno, údržbu i posluhu hostí. Ostatně Kroner tehdy neměl ani padesát! Nutno upřesnit, že nejde o komedii, nanejvýš o černou komedii, či spíše o absurditu, alegorii, s níž jsou zachyceny lidské vztahy plné neustálého podezřívání to vše na pozadí zpustlého prostředí. Není divu, že film byl tehdejším režimem zakázán. ()
Peter Solan si vybírá nosná témata, dokáže je dobře zpracovat, ale stává se mi u něj, že mi v konečné podobně vždycky něco chybí. To můj dojem z filmu, nevylučuji, že se časem rozepíšu víc. ()
Zdeněk Liška podobně jako v Zemanovi a Hříšných lidech využil hudbu ne nepodobnou orchestrionu pro téma malého človíčka, který by se rád dopustil velkých skutků a v jejich důsledku se mu dostalo velkého uznání. U pana Ctibora je to propojení ještě intimnější, neboť ten je přímo předurčen být šaškem, smutným a nepochopeným klaunem. Kronerovi sekunduje Korbelář, byť bez svého hlasu je to jen poloviční Korbelář. Popravdě vystačila bych si jen s těmito dvěma aktéry, ostatní jsou do počtu, jak herci, tak i jejich postavy. Bohužel to platí i o Dibarborovi, který zde postrádá svůj extrémní šarm. Pouze při ranní rozcvičce je roztomilý. Málokdy se objevil Korbelář na barevném filmovém materiálu, zde je dokonce v míře nebývale hojné, troufám si tipnout, že popleta Mrázik dokonce s přehledem strčí do kapsy všechny Korbelářovy barevné filmy dohromady. A ano, to číslo fakt popletl recepční Mrázik, nikoliv nebohý pan Ctibor. ()
Tak to dopadne, keď nemáte poriadne čo na práci. To sa týka ako Krónerovho detektíva, tak Solana. Zo všetkého sa dalo vyťažiť viac, príbeh nie je dostatočne napínavo natočený a pritom sa stále snaží o navodenie akéhosi tajomna, ktoré by nám malo v závere vyraziť dych. To sa nestane a môžeme tak byť radi, že naňho čakáme iba niečo vyše hodiny a Pána, ktorý si neželal nič môžeme brať ako fajn jednohubku. Ja som pán, čo si od filmu (a Solana) želal viac. Taký king for a day, fool for a lifetime po slovensky. ()
Těžko říct proč v pomíjivém světě někdo touží po pomíjivém uznání. ()
Na základe omylu sa drobný človiečik dostáva do obludných rozmerov upodozrievania. Tragika pána Ctibora ( vynikajúci Jozef Króner ) tkvie v jeho zaslepenosti, paranoji a túžbe byť niekým veľkým a dôležitým. Svojich päť minút slávy si síce prežije, ale jeho túžba po uznaní vyznieva v konečnom dôsledku tragikomicky. ()
Keby ste boli videli jeho prsty. Vy sa napríklad bojíte očami, pán Ctibor, ja zasa žalúdkom, tamten sa bál prstami. Keď sa zapisoval, ani nevedel, čo mi sem napíše. TRPKÝ..može sa niekto volať Trpký ?! Ján Trpký..Pojdeš hore potichúčku ani mačka a zistíš, či je aspoň štramák. A kde nič, tu nič...čuš, Ty sopliak..prekvapujúco NIELEN lingvisticky skvele vypointovaný príbeh, prostredím odkazujúci na staré situačné komédie. Na rozdiel od nich je ale viac rafinovaný ako groteskný a tým pútavejší. Čím sa, mimochodom, bojíte Vy ? ()
Nemôžem povedať, že je to netradičný príbeh. Neprezentuje sa ako niečo experimentálne a ani ako niečo čo má hlbšiu myšlienku - teda okrem tej pôvodnej prezentovanej na začiatku a konci filmu. Len mi to na tvorcu Solanovho formátu akosi nesedí. Film sa tvári ako dráma a aj ako komédia ale dramatické miesta sú bohužiaľ neveľmi dobre vyvážené tými komickými a preto aj komika aj dráma vo väčšine scén vyšumí do prázdna. Je to na jednej strane škoda, lebo sa jednalo o celkom zaujímavú zápletku. Herci podávajú umiernenejšie výkony na aké som u nich zvyknutý z predošlých filmov, ale hovoriť o filme, že je vyslovene zlý tiež nemôžem. Dá sa pozerať, dá sa na ňom pousmiať a hlavne je zručne natočený. Lenže to niečo čo by vás chytilo, niečo podstatné, vďaka čomu by ste si film zapamätali, tu bohužiaľ nie je. ()
Normalizacia roku 1970 uz naplno uradovala v byvalom Ceskoslovensku, a zasiahla vsetky oblasti zivota spolocnosti /Radio, rozhlas, televizia, noviny, politika/ a tak sa tocili taketo podpriemerne srajdy. Zasmiat sa dohromadfy niet comu a ani kroner /Obchod na Korze/ nedokazal dat filmu potrebne grady a vysvihnut ho na vyssi level. Normalizacna konzervacka, nic viac : 5 % ()
No,spíš jsem to dokoukal se zvědavosti, než že by mě to chytlo... ()
Moc komediální to nebylo, prostředí hotelu působilo spíš depresivně, avšak Jozef Kroner hrál opravdu dobře. Nicméně jeho špehování hotelového hosta bylo chvílemi nudné a záživných momentů bylo jako šafránu. ()
Nedá sa povedať, že by ma to bavilo, hlavne herecké umenie Kronera je na filme zaujímavé, keď aj z nezaujímavých situácií dokáže vyčarovať viac, ako tam je. Nakoniec prichádza slabá pointa, ktorú tušíme už zo začiatku, ak máme prečítaný obsah. Depresívna hudba, depresívne prostredie a ešte aj depresívny sex. ––– Môžem... Môžem vám pomôcť? ()
Ovšem toliko vinou recepčního dojde k tragické události, neboť on skutečně na začátku filmu tvrdí, že přišla 23!, a nikoliv 32, jak se snaží namluvit na konci snímku panu Ctiborovi i divákovi... A Zdeněk Liška hudebně opět čaruje, ostatně jako vždy. ()
Nemám rád keď zo mňa, ako diváka, robí režisér so scenáristom blbca. Narážam na ich číslo izby 32, ktoré sa spomína na konci a vraj aj na začiatku, čo nie je pravda. Takto môžem celý príbeh poslať do hája. Hviezda za fajnového Kronera a uja Mrázika v podaní Korbelářa. ()
Značne nedoceneny film ktory môžeme považovat za jeden z poslednyh vykrikov slovenskej novej vlny.Hlavny hrdina pan Ctibor aspon na kratku chvilu bude znova dôležity(predtym bol hotelovy detektiv) a jeho kolegovia ktorym bol len na srandu ho v tu jednu noc začnu na chvilu uznavat.Nedorozumenie za ktore Pan Ctibor nemohol ale recepčny to všetko poplietol všetko zmeni a Ctibor znova v očiach svojich kolegov klesne.Minutaž filmu 70 minut nedovoli aby sa divak nudil a film strieda važne s komedialnymi prvkami velmi vkusne.Vydareny film na ktorym normalizatori zlomili palicu na štastie dnes si tento film aj mnohe dalšie môže pozriet kto len chce. ()
Zo začiatku banálna fraška, ktorá akoby sa snažila vyrobiť niečo z ničoho. Prím tu hrajú hlavne herci medzi ktorými to skvele funguje. Pointu príbeh dá vlastne až tragický záver. Keďže kvôli omylu recepčného bola celá snaha hlavného hrdinu smerovaná nesprávne. 70% ()
Króner mal na svojej izbe nááááádhernú stoličku. A "štýlový" rozhlas po drôte... :) ()