Jozef Mak

Jozef Mak. Človek - milión. Vedela som, aký depresívny príbeh ma čaká a fakt, že som na konci ostala v slzách, je veľkou pochvalou tvorcov. Film rýchlo zaujme podmanivou atmosférou vďaka dobrej kamere, výraznej hudbe (v niektorých momentoch až príliš, hoci je naozaj dobrá), na slovenské pomery prekvapivo dôveryhodným herectvom, prostredím aj maskami. Práve masky naozaj chválim, Bárdos, Bárta, Mórová aj Hajdu či neskôr Loj vyzerali nanajvýš uveriteľne. Relatívne sa im darilo aj znieť uveriteľne, hoci aj tak by som prijala ešte civilnejšie vyjadrovanie, nárečie a prízvuky (najmä Bárta ako dedinsky vyzeral, tak divadelne rozprával). V niektorých scénach by sa mi žiadalo ísť ešte "hlbšie", dopriala by som dlhšie zábery utrápeným tváram postáv, aby divák dej a podané informácie viac precítil. Nech ho tá ťažoba udalostí zožerie. Vydržali by sme, tak ako vydržal Jozef. Tento film svojou kvalitou prekračuje hranice "adaptácie povinného čítania púšťanej na stredných školách". Stredoškolákom určite pomôže, no zaslúži si byť videný aj staršími divákmi. Za mňa jeden z najlepších (dosiaľ videných, mám nejaké resty) slovenských filmov od Špiny. (01.01.2022)

Oceňujem odvahu a chrabrosť, s ktorou sa tvorcovia pustili do filmového spracovania námetu, ktorý je veľmi literárny. Rozprávač, ktorý knižný príbeh posúva do nadosobnej a nadčasovej roviny, vo filme nemá až takú veľkú moc, hoci preberá aj úlohu literárnej „bielej postavy“, no má však ženský hlas poľudšťujúci  drsnú realitu a zvýrazňujúci emócie. Film je oveľa depresívnejší ako kniha, po dopozeraní zostal vo mne oveľa väčší pocit zmaru a beznádeje, a to som román čítal dvakrát. Postavy, ktoré sú výrazné a dôležité v literárnej predlohe, napr. Jožova krstná Hana Meľošová, sú tu na úrovni komparzu, naopak viac priestoru a významu nadobúda jej manžel (T. Maštalír), ktorý upozorňuje na negatívne javy na slovenskej dedine začiatkom 20. storočia. To platí aj pre epizodickú postavu Makovho biologického otca Gregora Biaľoša, ktorý tu doslova zažiari v skvelom podaní A. Bártu. Takisto J. Bárdos v roli Maruše je presvedčivá: krásna i rapavá. Nechápal som ako sa mohla utopiť, i keď zámerne, v sude s teplou vodou na pranie bielizne, nerozumiem tomu ani teraz po filme. Jula, ktorá je v románe priam stelesnenie utrpenia, úbohá chudera, ktorá dokonca žiada manžela Jozefa, aby ju zbil ("Jožko, veď ma len zbi! Ľudia ani neveria, že sme muž a žena."), vo filme oslňuje vnútornou krásou a vôbec nepôsobí ako mrzáčka. Až takú peknú som si ju na základe literárnej predlohy nepredstavoval. J. Kvantiková postrčila Julu do vyššieho levelu. Jozefa Maka mohol hrať ktokoľvek, veď je to človek ako milióny obyčajných ľudí, no D. Hartlovi sa podarilo stvárniť nielen túto vlastnosť, ktorú hrať ani nemusel, ale i nezdolnosť a silu čeliť nepriazni osudu. Predsa som však očakával niekoho silnejšieho, kto by vyzeral menej chlapčensky... Jozef Mak tvrdo makal ako drevorubač, vláčil ťažké vrecia na dunajské lode a navyše je to posledný preživší, v podstate všetci jeho blízki tragicky zahynuli. Zato Jožovho brata Jána Maka som vďaka J. Lojovi nevnímal až natoľko záporne. A nakoniec to, čo so sebou dorobila D. Mórová v roli Makovky si zaslúži poklonu. Tvorcovia sa držali predlohy a súčasne ju svojsky interpretovali. Hoci kniha ponúkla na záver istú katarziu, film je zničujúci, toto je peklo na Zemi, kde postavy nemajú šancu dožiť sa staroby, no možno zafunguje ako silná facka; nebuďte pasívni, preberte sa. (02.01.2022)

Bebjak jede! Filmy, seriály, telka, kino, internet... ten chlap sa posledné roky nezastavil. Zdá sa, že tu nikoho lepšieho nemáme, kto remeselne slušne zvládne väčšinu žánrov, ktorých striedanie ho baví. Prišlo tak aj na adaptáciu klasického románu – a JOŽO MAK je teda takový – makový. V dobrom zmysle. Páčilo sa mi to proti mojej vôli... Je to napísané s ohľadom na predlohu, chvíľami čudne skratkovité, výborne zahrané a štandardne dobre zrežírované. Ale hlavná je pre mňa otázka, ktorá zostáva – či sú dnes natočené adaptácie slovenskej klasiky tou správnou cestou súčasnej kinematografie. Lebo čo je slovenská literárna klasika okrem hory diel, ktoré nikto nečíta ? Prečo – to je jasné. Lebo všetko je to o tom istom – o ťažkom údele Slováka. Nielen že sa obvykle narodí v blbej dobe a debilnom prostredí... ale všetko je proti nemu - chudoba, chlast, nevera, Maďar, Turek, cisár, pán, vzdelanec aj Žid, iní Slováci ostatne tiež, nácek, buržuj, feudál, komouš, všetci sú proti Slovákovi (len tá príroda ho aspoň občas podrží – v závislosti od literárneho obdobia). A príbeh veľkého vlastenca, umelca, zvelaďovateľa Matice – a súčasne ľudáka, tisovca a arizátora Cígera - Hronského o „človeku milión“ je esenciou tejto tragiky, ktorá tvorí podstatu slovenskej kultúry. Stále dokola to isté – len v rozličnej literárnej forme. A slovenský „filmový priemysel“ je vo formálnom spracovaní ešte menej nápaditý – JOZEF MAK sa vo svojej filmovej podobe napriek profesionálnej krásnej kamere či parádnej modernej hudbe v podstate neveľmi líši od podobných filmov zo 70. rokov. Proste konvenčné a remeselne solídne filmovanie (s nejakými leteckými pohľadmi a uhlami kamery navyše si na mňa nepríde). Každopádne, je to kvalitná adaptácia, ktorá dokáže zaujať aj vyvolať emóciu, ale obávam sa, že do budúcna jej zostane predovšetkým jedna zrejmá funkcia - a to vyučovacia.. Lebo očakávať, že by sa dnešná školopovinná mládež do čítania niečoho takého púšťala, keď má filmovú verziu (ale aj keby nemala), je totálne iluzórne. (02.01.2022)

Nebál by som sa dať aj plný počet, je to tak za 4,5*, ale vlastne na tom až tak nezáleží. Bebjak ako momentálne slovenská jednotka na jeho pozícii nám ukazuje ako má vyzerať klasický slovenský film zo všetkým čo má k nemu patriť. Nesmrteľná novela, ktorá mohla byť u viacero študentov kyslou pachuťou a nočnou morou je vyústením toho, že to ide urobiť aj ,,zábavne,, a pre široké spektrum divákov. (12.01.2022)

Esenciou drvivej väčšiny slovenských filmov je ťaživé trápenie sa životom.  Slovenskí filmárikovia a filmušky totiž len zúfalo skromne nadviazali na akčno-romanticko-dobrodružné tradície, započaté v Amerike nakrúteným Jánošíkom (1921) - prvým slovenským filmom. Naopak, uplynulé roky venovali rozvoju ponurého psychologického filmu. Nepochybne v tom mal prsty i boľševik s jeho "rafinovanou" kultúrnou politikou. Avšak aj súčasní režiséri sa v takejto téme občas nájdu Vybŕľajú a zbastlia ďalší ponurý film. Aj  režisér Bebjak musel vytesať zárez do širokého portfólia "zmierenia s beznádejným trpkým žitím". Vybral si skvelý román - človeka milión - Jozefa Maka. Spracovanie fajné. Vidno však, že dnešné hviezdy sk herectva nie sú úplne tou najtop hereckou generáciou. Nech je ako chce, ide o pozerateľnú záležitosť. A odznie v nej i táto skvostná veta - poznanie: "Dobro sa skrýva v diere, sračky sa tvária ako med.". (02.01.2022)