Reklama

Reklama

Obsahy(1)

Adaptácia románu "Jozef Mak" od popredného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy Jozefa Cígera Hronského nám nevšednou, lyrizovanou formou približuje pomery na slovenskej dedine z konca 19. storočia až po tridsiate roky 20. storočia. Jozef Mak, "človek milión", sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdovy a od detstva ho utláčal starší brat Jano, ktorý ho neskôr obral o snúbenicu aj o novú chalupu. Makovi postupne umiera otec, matka, láska z mladosti Maruša... Až po smrti svojej ženy July si uvedomí, že v nej stratil lásku, ktorú celý život hľadal. Vie, že nemôže zúfať, lebo sa musí postarať o deti, ktoré sú stelesnením tejto lásky. Príbeh obyčajného človeka, ktorý sa nedá zlomiť, ale vydrží všetko, čo mu osud prinesie, má čo povedať aj dnešnému divákovi. (RTVS)

(viac)

Recenzie (69)

jedna_vrana 

všetky recenzie používateľa

J. C. Hronský bol zakázaný autor. Jediné knihy, ktoré boli súčasťou našej knižnice, boli krásne rozprávkové príbehy „Smelý zajko“ a „Smelý zajko v Afrike.“ Viac jeho diel som dlho nepoznala a aj dnes je divné čítať o politických postojoch autora, kvôli ktorým radšej po vojne opustil Slovensko. O to zaujímavejšie pôsobí jeho román Jozef Mak. Osobne by som ho zaradila medzi prvých päť najlepších diel slovenskej literatúry. V tejto – filmovej podobe však tiež nebol vôbec sklamaním. Naopak. Po dlhej dobe hodnotím takto vysoko slovenský film. Príbeh netreba podrobne opisovať. Jozef Mak – jeden z milióna. Mohlo by sa zdať, že od narodenia ho stretáva len samé nešťastie, ale z môjho pohľadu je to inak. Ide o neuveriteľnú schopnosť každého človeka aj napriek okolnostiam ráno znova vstať a žiť svoj život najlepšie, ako dokáže. Ľudská vôľa ako najpevnejší materiál? Dielo teda vyznieva v závere optimisticky. Pozitívne hodnotím aj herecké výkony, hudobné pozadie a zábery zo slovenskej prírody, ktoré potešia oko. ()

Ten Druhy 

všetky recenzie používateľa

Oceňujem odvahu a chrabrosť, s ktorou sa tvorcovia pustili do filmového spracovania námetu, ktorý je veľmi literárny. Rozprávač, ktorý knižný príbeh posúva do nadosobnej a nadčasovej roviny, vo filme nemá až takú veľkú moc, hoci preberá aj úlohu literárnej „bielej postavy“, no má však ženský hlas poľudšťujúci  drsnú realitu a zvýrazňujúci emócie. Film je oveľa depresívnejší ako kniha, po dopozeraní zostal vo mne oveľa väčší pocit zmaru a beznádeje, a to som román čítal dvakrát. Postavy, ktoré sú výrazné a dôležité v literárnej predlohe, napr. Jožova krstná Hana Meľošová, sú tu na úrovni komparzu, naopak viac priestoru a významu nadobúda jej manžel (T. Maštalír), ktorý upozorňuje na negatívne javy na slovenskej dedine začiatkom 20. storočia. To platí aj pre epizodickú postavu Makovho biologického otca Gregora Biaľoša, ktorý tu doslova zažiari v skvelom podaní A. Bártu. Takisto J. Bárdos v roli Maruše je presvedčivá: krásna i rapavá. Nechápal som ako sa mohla utopiť, i keď zámerne, v sude s teplou vodou na pranie bielizne, nerozumiem tomu ani teraz po filme. Jula, ktorá je v románe priam stelesnenie utrpenia, úbohá chudera, ktorá dokonca žiada manžela Jozefa, aby ju zbil ("Jožko, veď ma len zbi! Ľudia ani neveria, že sme muž a žena."), vo filme oslňuje vnútornou krásou a vôbec nepôsobí ako mrzáčka. Až takú peknú som si ju na základe literárnej predlohy nepredstavoval. J. Kvantiková postrčila Julu do vyššieho levelu. Jozefa Maka mohol hrať ktokoľvek, veď je to človek ako milióny obyčajných ľudí, no D. Hartlovi sa podarilo stvárniť nielen túto vlastnosť, ktorú hrať ani nemusel, ale i nezdolnosť a silu čeliť nepriazni osudu. Predsa som však očakával niekoho silnejšieho, kto by vyzeral menej chlapčensky... Jozef Mak tvrdo makal ako drevorubač, vláčil ťažké vrecia na dunajské lode a navyše je to posledný preživší, v podstate všetci jeho blízki tragicky zahynuli. Zato Jožovho brata Jána Maka som vďaka J. Lojovi nevnímal až natoľko záporne. A nakoniec to, čo so sebou dorobila D. Mórová v roli Makovky si zaslúži poklonu. Tvorcovia sa držali predlohy a súčasne ju svojsky interpretovali. Hoci kniha ponúkla na záver istú katarziu, film je zničujúci, toto je peklo na Zemi, kde postavy nemajú šancu dožiť sa staroby, no možno zafunguje ako silná facka; nebuďte pasívni, preberte sa. ()

Reklama

peetrejr 

všetky recenzie používateľa

Jozef Mak, jeden z mála podarenejších slovenských filmov. Nejedná sa o zázrak ale v našej kinematografii veľmi rád uvidím niečo nové. Kamera mi trošku prekážala lebo behala tade kade ale to sa dá odpustiť. Pedro natočil film. Nie ďalšiu debilinu. On jednoducho natočil film, viete podľa mňa sa ťažko uchytíte na Slovenskej scéne lebo tu sa nerobia filmy ako v Hollywoode. Tu sa spravý jeden film za rok a to nám stačí. Len nie vždy sú tie filmy priaznivé. Ale veď nájdu sa tu filmy ako Čiara, ktoré ovplývajú špeciálnym drsným čarom, ktorý ja zbožňujem. Maštalír je tu ukážkový, proste aj v Čiare sa ukázal ako pekná sviňa (v tom dobrom). Po tomto filme mám akúsi nádej, že nerobíme sračky veď Hollywoodske filmy sú väčšinou 50 percentné filmy takže nemáme sa za čo hanbiť. Teda knihu som nečítal a ani neviem či mi film dal podnet na jej prečítanie. Ešte nad tým porozmýšľam, všetci herci boli fajn len hlavný hrdina mi nesedel. Akoby to bolo amatérsky zahrané, aj keď herec určite nebol amatér len nejak som mu neuveril čo vlastne hrá. Neviem možno som iba ja už zmagorizovaný béčkami. Ale za to postava Julky bola perfektná, jednoducho herečka to zahrala ukážkovo. Jozef Mak je veľmi dobre natočený film a konečne niečo čo nevyzerá ako zle zahraný cirkus. ()

Johnny.ARN 

všetky recenzie používateľa

Nakoľko je to (stále) povinné čítanie, je fajn, že takýto film vznikol. V dnešnej dobe by po prečítaní asi málokto pochopil. Nehovorím, že po dopozeraní áno, ale predsa. Skôr stredoškolákov prinútite stráviť dve hodiny pred telkou ako to prečítať. Čo je ale tento film? Čistokrvná, dobre obsadená, nudná depresia. Až tu divák reálne pochopí, prečo oni non-stop chľastali, mlátili ženy, mali plné stodoly sena atď. Aj keď Bebjaka nemám rád, astmošku vystihol. Síce mu k tomu vo veľkej miere dopomohla spolupráca so Zubercom a skvelá výprava, občasné kamerové fintičky a polozábery to dobre doplnili. Rozhodne to nie je film, ktorý by ste si dali len tak s chlebíkom, ale skôr s flašou domácej a susedkou na sene. Podstata človeka milión bola zachytená, dá sa to pekne rozanalyzovať, snáď aj pochopiť. Na TV film to nepôsobilo lacno. Je ale veľmi fajn, že to nevzniklo v dobách dávno minulých. Asi by to bolo kratšie, ale nepozerateľné a nepočúvateľné. Objektívne dve, jedna navyše za klasiku v "modernom" šate. 3 z 5 ()

Ephemeris 

všetky recenzie používateľa

Sem-tam niekto vytýka výber mužských hercov, že treba zemitejšie a drsnejšie typy. Nuž, týmto bratislavským chalaňom naozaj chýbajú už len legíny (rozumej Maštalírovi a Hartlovi). Lenže každá doba proste produkuje určitý typ ľudí a kde už dnes chcete hľadať írečitého dedinského ogrgeľa z prelomu storočia? Dnešná doba vyprodukovala tento herecký ansámbl, tak čo sa budeme sťažovať. Judita Bárdošová sa tradične blysla svojou slovenčinou bez prízvuku, za čo jej patrí uznanie. Hudba možno bola príliš dramatická, ale zato skvelá, kľudne si to vypočujem aj mimo filmu. Za mňa vskutku vydarený počin. ()

Galéria (18)

Zaujímavosti (5)

  • Film sa nakrúcal v Múzeu oravskej dediny v Zuberci, v protitureckej pevnosti v Komárne, v Banskej Štiavnici aj v historickom centre Trnavy. (krasomama)
  • Kvôli postave Jozefa Maka sa Dávid Hartl musel učiť dojiť kozu. (Zdroj: pravda.sk) (samoch96)
  • Pri natáčaní bolo prítomných niekoľko historikov, napríklad špecialista na historické zbrane. Iný zase sledoval, aby okolie vyzeralo autenticky ako v danom čase. Prítomní boli aj špecialisti na dobové kostýmy a rekvizity. (Zdroj: pravda.sk) (samoch96)

Reklama

Reklama

Časové pásmo bolo zmenené