Napoleon

Prvá pachuť, ktorá po filme (i počas neho) ostáva, je jeho monštrózna stopáž, ktorá je dosť aj na koňa...čo koňa, rovno slona. Všetko ostatné je podružné. Je to ďaleko najdhší film, ako som kedy videl, a nedal sa zdolať na jeden, ani na dva, dokonca ani na 3 záťahy...mne sa to podarilo až na piatykrát, pretože ma spánok zakaždým premohol. Len dobytie Toulonu trvá vyše hodiny, plesová veselica polhodinu a takto by som mohol pokračovať. Takéto dĺžkové experimenty počas nemej éry si mohli tvorcovia určite odpustiť. Napoleon ako historická osobnosť je dosť rozporuplná, nie náhodou ju známy jasnovidec Nostradamus pomenoval ako prvého antikrista (druhým bol Hitler), ktorý voviedol Európu do skázonosných vojen. Ten film ho však predkladá veľmi idealisticky a s obrovským pátosom ako hrdinu Francúzska, ktorému mohli podľahnúť snáď iba nekritickí francúzski diváci v nemej ére kinematografie. Stačí povedať rozzúrenému davu 'nasledujte ma' a dáv v momente otáča voči neznášanému Napoleonovi svoj postoj o 180°. Konverzácia s duchmi umrelých vo francúzskom parlamente, ktorá má asi obhajovať neskoršie Napoleónové vojnové krviprelievanie v Európe, to len korunuje. Filmu nemožno uprieť punc veľkoleposti, pompéznosti a napr. aj schopné vojnové sekvencie, ale tieto dobré prvky vzápetí neguje svojimi neduhmi, veľkou naivitou a už spomínanou premrštenou monštróznou stopážou, za ktorú dávam automaticky hviezdu dolu. Nikdy viac. Film je určený fakt iba pre fajnšmektrov nemej éry, ktorý navyše nemajú ani ten najmenší problém s voľným časom. (25.02.2021)

(1001) Nejlepší na tomhle filmu mi přijde poznámka studenta režie, který po promítání povídal: "Na co ukazovat ples v jedné minutě, když jde ukázat v patnácti minutách." A potom ještě dotaz studenta fotografie, který na promítání nebyl: "Jde vůbec pustit si ten film a strávit příjemné čtyři hodiny?" Asi se na mě projevuje deformace studentky scenáristiky, protože mám chuť popisovat vše opisem. Uf. Nejvíc mě asi zaujala Maratova vražda a potom poslední hodina, škoda ovšem, že se k ní člověk musí tak náročně prokousávat. (19.09.2010)

Extrémne dlhočizná biografia o slávnom Korzičanovi, ktorá je i napriek tejto skutočnosti, v mnohom priam povznášajúcou, a to najmä z hľadiska technických postupov, skladajúcich sa z inovatívnych pohybov kamery a predovšetkým dynamického strihu, čo je v konečnom dôsledku, vskutku neuveriteľne nadštandardným zážitkom, aký si môže divák dosýta vychutnať! / Azda najoslavovanejšou je záverečná dvadsaťminútová sekvencia, pri ktorej alternujú širokouhlé panoramatické zábery s mnohoobrazovými montážami premietanými naraz na tri plátna - proces nazývaný „polyvízia”, hoci najobľúbenejšou sa stala mimoriadne pompézna „snehová bitka” z Napoleonových školských čias z roku 1783, ktorá nielenže nemá v histórii kinematografie absolútne žiadnej obdoby, čo sa teda týka samotného spracovania, aké som snáď ešte nikdy predtým nevidel, pričom zrovna toto obdobie vo filme - považujem za to najzaujímavejšie, keďže formovalo samotnú osobnosť Bonaparteho. \ V prvom rade sa treba poriadne obrniť čo najväčšou trpezlivosťou, pretože filmová stopáž predstavuje - abnormálnych 5 hodín a 30 minút (režisérsky zostrih), čo nie je vôbec žiadna sranda, a ak ste si už náhodou stihli povedať, že na to (asi) predsa máte náladu, tak nech sa páči... V podstate ani extra netuším, či absolvovanie tohto monumentálneho veľkofilmu na jeden záťah, je práve ten najlepší nápad? Záleží na voľnejšom čase a na podmienkach, ale mať chuť, je hádam to najviac najdôležitejšie, lebo to ostatné príde už samo. (21.09.2022)

Napoleon bol orol....možno, keby si to všetci tí vrabčiaci v jeho okolí uvedomili včas, vyhli by sa množstvu problémov. Napoleon je podobne, ako tie najslávnejšie nemé filmy, z dnešného pohľadu filmom niekoľkých legendárnych scén. Samozrejme je výborný aj v celku, ale určite vám uviazne v pamäti montážová sekvencia búrky na mori a zasadania v parlamente, bál s erotickým nádychom, Napoleonov pohľad po prvom veľkom víťazstve na padlých, príhovor duchov revolúcie a ich vnuknutie veľkej myšlienky, alebo pojedanie listov papiera s menami odsúdených pod gilotínu. No a to si ešte počkajte na monumentálny záver s tzv. polyvisionom, akýmsi predchodcom širokouhlého záberu, avšak zloženého z troch okienok, poprípade rozprávajúceho tri deje naraz. Napoleon bol vo svojej dobe obrovským megafilmom, kde je ale miesto aj na odľahčené situácie, lásku a humor. Ganse zobrazuje Napoleona od detstva a tak buduje medzi ním a divákom pevný vzťah, k čomu prispieva aj presvedčivý Albert Dieudonné v hlavnej úlohe. Emocionálne ma Gansovo Koleso zasiahlo omnoho viac, hodnotenie Napoleona je skôr objektívne, ako subjektívne, ale stráviť s ním tie štyri hodiny nie je ani zďaleka tak náročné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. (22.03.2013)

Velkolepý projekt, který na sklonku němé éry uvedl Abel Gance, je pozoruhodný hned z několika důvodů: Nejen že režisér během vražedných čtyř hodin podrobně převyprávěl důležité okamžiky ze života onoho malého velkého Korsičana, ale překvapil ohromně invenčním střihem, jenž dodal filmu švih a spád, a také zajímavým pokusem o širokoúhlý film, který v závěrečných minutách zobrazuje Napoleonovo vítězné italské tažení. Škoda, že se režisér spokojil s tímto závěrem a další osudy Napoleona a Francie ho už nezajímaly. Film jsem viděl se soundtrackem od Carmine Coppola, který sice nevynikal původností, ale se snímkem působil jako jeden celek. Představitelé Bonaparta, Dantona, Robespierra či Saint-Justa (kterého hrál sám Gance) ale i dalších byli v rámci možností přesvědčiví i když Antonin Artaud v roli Marata nebyl tak pohledný jako na obrazu Jaques-Louis Davida...:-) Nenechte se odradit délkou, tento film opravdu stojí za zhlédnutí! (10.06.2007)