Ahsoka

Bwoah, tak toto vôbec "nežeriem". Veľmi slabé hereckým výkonom, plytkým príbehom a charakterom, na rok 2008 aj priam otrasným vizuálnym efektom, neoriginálnym scenárom, klišé hudbou a mnohým WTF logikou postrádajúcim momentom. Po zhliadnutí filmu so všetkými tými primitívnymi bum, bác, tresk, plesk, roar, mám pocit, akoby mi vymylo mozog.

Som prekvapená negativitou v hodnoteniach, nakoľko mňa film veľmi príjemne prekvapil po všetkých stránkach, takže nemôžem hodnotiť inak. Psychologické retro sci-fi, za ktorým musí byť obrovská práca a tvorcovia si dali záležať na detailoch. Už len ten letiaci sáčok cukríkov BonPari ma dostal. A samotný Adam Sandler išiel praďaleko mimo svoju zónu. Obsahovo sa tu išlo poriadne na hlbinu a za mňa, keď už sme išli tak hlboko, mohlo sa ísť ešte ďalej a poriadne sa zavŕtať do toho manželského vzťahu. Ale i tak bola podstata vystihnutá. Pavúk ako stelesnenie Jakubovho svedomia, alebo tiež si každý pod ním môžeme predstaviť, čo chceme, bol svojou nechutnou láskavosťou krásne paradoxný. O knihe som predtým ani len nepočula, no gratulujem k takémuto úžasnému počinu pánovi Kalfařovi, neviem nakoľko film stotožnil jeho dielo, no mňa úplne pohltil. Asi je to proste ten typ filmu, ktorý buď nenávidíte alebo milujete. U mňa vyhráva to druhé.

Tak ja až do 3/4 filmu som si bola istá, že film si zaslúži 4*, lebo príbeh to bol skvelý, hudba výborná, herecky ok, vizuálne menej pôsobivé. Ale tá záverečná štvrtina bola tak prepísknutá až mi vlasy dupkom stávali. Za prvé zbytočne prehnané robiť z Elodie priam nadprirodzenú silovú hrdninku, keď len pohľadom v sebe evidentne takú fyzickú silu nemá. Od začiatku bola vykreslovaná ako inteligentné, rozvážne dievča a to k jej zaverečným hrdinským činom úplne stačilo, niečo ako ten odrazený zásah draka ohňom mi príde ako dokonalá ukážka tejto jej schopnosti. Za tým, aj pred tým bodka, nič viac. Za druhé Elodie draka nezabila so slovami, že už bolo dosť príkazov, nakoniec paradoxne skončila ona ako prikazujúca všetkým všetko a všetci ju poslúchajú (vrátane draka). A to je akože víťazstvo a koniec príbehu. Škoda, nevyužitý potenciál záveru vyslať lepšiu myšlienku.

Jasné, predpokladám, že sa dozvieme bližšie podrobnosti misie Brémy neskôr. Ale čo sa to tu stalo? Chápem, že tvorcovia tu mierili na ukážku opačnej strany mince vojny. Tá snaha sa cení, ale akosi to nebolo ono. Neviem, či sú to nepresvedčivé herecké výkony alebo celková atmosféra tohto dielu (alebo kombinácia), ale to čo malo chytať za srdce bolo studené a strohé. Tiež ma prekvapil skok, že chlapci už majú 20 misií za sebou, my sme videli len 3 a tam kde sa oni tvária ako skúsení borci oplieskaní životom, ja stále vidím dvoch zelenáčov. Zaujímavá mohla byť pasáž so stroskotancami na úteku, ale tento príbeh mal zase zbytočne zbrklé tempo.

Dejovo kvalitné, vizuálne menej. Výrazná digitalizácia v low cost kvalite je pre mňa extrémne rušivá a nemôžem hodnotiť lepšie. Navyše postavy v maskách sú ťažko rozoznateľné aj po troch epizódach, pamätám si hlavné 3-4 osoby a priznám sa, že v zbytku mám menší zmätok. Napriek tomu som sedela na okraji gauča a ako na tŕňoch som nasávala každú minútu v zvedavom očakávaní, ako to dopadne. Akurát by ma zaujímalo, kde bolo tých v úvode spomínaných 240 amerických stíhačiek.

Konečne epizóda, pri ktorej spoznávam Filoniho "rukopis". A nie je to dané iba akciou, už tá predchádzajúca (neakčná) E10 mala dobrú iskru, no tu sa už rozhorel slušný táborák a jednoznačne si zaslúži vyššie hodnotenie. Hudba tu vo veľkom pomáha dramatizovať situáciu, ale hold, ako súčasť seriálu, má na to právo. Zápletka je pútavejšia, rafinovanejšia, menej čiernobiela, menej predvídateľná, a nie iba klasická hra na mačku a myš. Navyše záver vzbudzuje zvedavosť (!). Omega ma síce aj tak stále rozčuľuje svojou permanentnou neomylnou naivitou, ale aj tak za mňa doposiaľ najlepšia epizódka.

Náhľad späť do Hemlockovho labáku je určite príjemná a vítaná zmena. Napriek tomu z deja stále pretrváva pocit (a to je slabé slovo), že iba neustále vidíme a potvrdzujeme to, čo vieme, len tentokrát v inom odtieni. Iné prostredie, s hlbším nádychom temnoty, snažiac sa vyvolať sentiment a následne väčší odpor voči Impériu u diváka ako aj u Emerie.

Epizóda s ponaučením o trpezlivosti. Záverečná tragédia sa, povedzme si na rovinu, skôr-či-neskôr, dala aj očakávať vzhľadom na už predchádzajúcu zbrklosť Nagakada, ktorý sa stále nepoučil a zmaril tak zrejme otcove plány, o ktorých sa už asi nedozvieme. Anjin, čoby jedna z hlavných postáv, pôsobí už tretiu epizódu v rade veľmi nevýrazne, priam na hranici chápania jeho zmyslu v celom príbehu, čo ale predpokladám, že sa zmení (?). Zážitok je, ale na ústa nepadám.

Na mňa táto detektívna drama-komédia robí obrovský dojem. Celkovo je to veľmi prijemný a zaujímavý žánrový mix. Je tam napätie, záhada, výborný humor, aj keď niekedy je to s tými nadávkami už na hrane, zaujímavé osobnostné trio s peknou vzájomnou chémiou. A čo by som obzvlášť chcela zdôrazniť je vynikajúci soundtrack. Úvodné titulky sú úplná bomba, za to sa skláňam. Ďalšia séria za mňa by ani nemusela byť, bojím sa, či si seriál udrží vysokú laťku, no uvidíme. Za prvú sériu dávam slabších 5*.

Obsahovo a štýlovo veľmi podobná epizóda tej prvej. Takže môj komentár z predchádzajúceho dielu CTRL+C a CTRL+V. Dej sa príliš neposunul, vrcholom bola letecká misia do Nórska. Snáď sa v ďalších epizódach dočkáme toho, že tá nezmyselná sklenená snehová guľa v lietadle sa celkom logicky rozbije.