Aljak

Nad filmami o intergalaktických vojnách väčšinou len radšej rovno mávnem rukou, ale toto bola skôr taká "rozprávka", navyše z produkcie Happy Madison s tradične dobrými hercami v hlavných rolách. Táto obstojná komédia možno nezaujme svojim humorom (hoci ja osobne mám sandlerovský humor rád), ale čo sa týka originality - tak tá bola nesporná. Film ma teda vcelku bavil, ostrielaní herci nesklamali, a môžem dať bez výčitiek 4*. Aj keď občas tomu chýbala logika, ale to sa dá určite v tomto podaní oželieť.

Film, ktorý patril medzi tie, na ktoré som sa nesmierne tento rok tešil. Realita = prekvapivo veľké sklamanie. Po TFIOS bola laťka predsa len príliš vysoko, a Paper Towns bolo napokon odosť slabšie (skutočne priepastný rozdiel). Nieže by film pôsobil tuctovo, to naozaj nie. Skôr by som povedal, že bol originálny - ale žiaľ nie tým spôsobom, keď je tá originalita zároveň chvályhodná. Voľnomyšlienkarská a nezávislá Margo na mňa pôsobila strašne nesympatickým dojmom. No a Quentin - typická naivka, chalan sa až príliš zasníval. Na príbehu sa mi páčil akurát ten symbolizmus papierových miest a stôp, ktoré Margo zachovala. Ale inak nič moc, spočiatku to pôsobilo ako teenage comedy, ktorá postupne prekvitala do road dramédie. Aj keď sa klišé nekonalo, to už tomu naozaj ani trochu nepomohlo. Zatiaľ jedno z najväčších sklamaní roku 2015.

Na túto kauzu si ešte celkom pamätám, hoci až tak detailne som to veru vtedy nesledoval. No tak som teda s úžasom očakával ako to vlastne celé bolo. Napokon mi to však celé prišlo dosť ťažkopádne a nezáživné. A to do toho bola vraj ešte primiešaná dramatizácia navyše. Ale v konečnom dôsledku nič extra, teda až na výborné herecké výkony Daniela Radcliffa (konečne nemám pocit že sa pozerám na Harry Pottera) a právnika v podaní Billa Paxtona. Téma filmu tiež zaujímavá, ale napokon až príliš nezáživná. P.S. Ja si myslím, že násilné hry majú vplyv na správanie a vnímanie sveta hráčov (hlavne tých v nižších vekových kategóriach).

MotoGP sledujem už dobrých zopár rokov (aj keď v poslednej dobe už pomenej), a tak ma tento dokument celkom potešil a pekne som si zaspomínal na sezóny, kedy som MotoGP sledoval prakticky najintenzívnejšie. V hlavnej úlohe ikony posledných pár rokov - Rossi, Lorenzo, Stoner, Pedrosa, Simoncelli a Márquez. Mená, ktoré v posledných rokoch kráľovskej triedy MS cestných motocyklov, znamenajú pojem! Naozaj dobre zvládnutý dokument, ktorý nám rad za radom chronologicky predstavuje príbeh, do ktorého sa postupne pridávajú nový a nový hrdinovia (bohužiaľ, jeden aj odchádza). Každý z jazdcov zažil svoje vzostupy v podobe víťazstiev či titulov, ale aj pády v podobe smoly a zranení. A keď už bola reč o tom fenoméne Valentino vs. zvyšok sveta, akosi sa v tomto dokumente zabudlo na jedného majstra sveta, ktorý v podstate ako prvý preťal to Rossiho majstrovské ťaženie = Nicky Hayden, ktorý je navyše dokonalým príkladom veľkého vzostupu a náhleho pádu vo výsledkových listinách. Ale inak veľmi dobrý dokument, ktorý okrem samotného závodenia pekne prezentoval aj to celé zákulisie, ktoré k tomu neodmysliteľne patrí.

Hm, vysoké očakávania sú niekedy fakt na škodu. V čase sledovania filmu to malo 87%, a tak som akosi čakal nejaký vysoko nadpriemerný filmový zážitok. Posolstvo príbehu síce veľmi veľmi pekné, ale takáto téma si zaslúži nejakú vážnejšiu a dôstojnejšiu atmosféru. Niekedy som mal pocit, že sledujem nejaký pokročilý sequel "Ten kluk je postrach" v stareckom vydaní - a práve to mi na tom strašne prekážalo (najmä v prvej polovici filmu). Celkovo tomu tá komediálna atmosféra vôbec neprospela. No a k tomu poriadne kusy nelogickosti (ako napr. peší prechod Alpami). Ale na druhú stranu treba priznať vynikajúce herecké výkony (najmä Dieter Hallervorden a Emma Schweiger), no a tiež úžasný dôraz na kameru (predovšetkým v putovnej časti filmu - Alpy, Venezia, etc.). Nuž, nebyť ten zbytočnej komédie okolo, mohlo to byť aj oveľa oveľa lepšie!

Spočiatku slabšie, ale potom sa to pekne rozbehlo do veľmi vydarenej dejovej línie, ktorá však opäť pridlho čakala na dôležitý zlom - ten bol počas ustálenej situácie už doslova nutný. Ale každopádne, jadro celého filmu bolo zaujímavé, aj keď som podľa popisu a zaradenia žánru čakal, že tá hudobná stránka filmu bude o čosi výraznejšia. Veľkým plus boli najmä charaktery mladých postáv pochádzajúcich z polorozpadnutých rodín. Jude mi spočiatku prišiel nesmierne nesympatický (najmä tou debilnou ofinou až po bradu), ale potom si získal moje sympatie. Avšak ani zďaleka nie také ako pôvabná Eliza v podaní Hailee Steinfeld. No a ešte niečo k postave "dobrosrdečného" a "obetavého" Johnnyho, ten ma svojou falošnosťou a pokrytectvom veľmi sklamal.

Pri všetkých tých variacich súťažiach musím napokon uznať, že české Prostřeno! patrí medzi tie najlepšie. Aspoň sa to nezvrhne tak ako každá súťaž u nás na SK, kde sa namiesto obyčajných ľudí predvádzajú afektované celebrity. A hoci sa jedlá často opakujú, ľudia sú vždy odlišní a partia zaujímavá. Aj keď mi je ľúto, keď sa tam objavia vypočítavci, ktorí chcú za každú cenu vyhrať a hodnotia prehnane nízko, hoci je jedlo vynikajúce (mohli to spraviť tak, že najnižšie hodnotenie by sa automaticky škrtalo). A čo mi najviac na tejto súťaží vadí je to "šmejdení" - to je vrchol trápností. Mohli radšej po dome prebehnúť len tak kamerou a predstaviť popri tom nejako v skratke súťažiaceho. Nie takto, že pomaly šuflíky niektorí prehľadávajú. Ale napriek týmto spomínaným negatívam, je to stále nadpriemer v tomto žánri v našich zemepisných polohách (teda CZ/SK).

Taká moderná adaptácia Goldwingovho veľdiela "Lord of the Flies" (Pán múch). Hodnotenia dosť nízke, ale podľa mňa to veru nebolo najhoršie, hoci potenciál to malo ešte o kus vyšší. Tvorcovia sa však v konečnom dôsledku nemajú za čo hanbiť, aj keď niektoré situácie boli zbytočne tak umelo zveličené a v konečnom dôsledku prehnané. Čo sa týka postáv, tak to bola možno najväčšia slabina celého filmu, aj keď tá pôvodná kostra Pána múch bola v podstate zachovaná. Je to tak na hrane 3 a 4*, ale keď vidím ako je relatívne nadpriemerný film takto slabo hodnotený, tak to zaokrúhlim smerom hore.

Spočiatku som zo Spy nemal vôbec dobrý dojem, pretože mi to prišlo ako úvod z tuctového akčného filmu o agentoch a zloduchoch. Ale musím uznať, že potom sa mi to čím ďalej tým viac páčilo. Síce nie som na akčné filmy, ale toto bolo predsa len o niečom inom - vďaka charizmatickým postavám a ich dôvtipu sa tento film určite odrazil od priemernosti dejovej línie, ktorá v podstate ničím nevynikala. Takže po dlhej dobe ma nejaký akčný film aj bavil, hoci niektoré tie scény boli fakt až za hranicou svojou absurditou alebo nechutnosťou. Nevadí, bavilo ma to - a to je hlavné. No a Rose Byrne, to je fakt kus sympatickej ženy (a je úplne jedno či hrá kladnú alebo zápornú postavu).

Pekné, teda najmä svojim tematickým základom zasadeným do prostredia chlapčenského speváckeho zboru. Príchodom nového talentu v podobe Steta sa rozbieha relatívne pokojná zápletka, ktorej by vôbec nezaškodilo viac zlomových momentov. Okrem tej rivality medzi Stetom a Devonom tam bolo veľmi málo momentov, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spestrili celý dej. Takže všetko stojí najmä na samotnom chóre, jemných chlapčenských hláskoch a charizmatickom Dustinovi Hoffmanovi. Ale to je príliš málo, aby to bolo na viac ako 3*.