Aljak

Popis k filmu znel dosť lákavo, ale napokon to bolo akési priemerné. Neviem, ten príbeh o novovzniknutom priateľstve dvoch gamblerov (resp. zúfalcov) mi prišiel dosť monotónny. Na to, že boli na tom tak zle, tak ich správanie bolo často až príliš suverénne, ale to bol asi len bluff. Neviem prečo, ale takí chorobní hráči sú strašne naivní. Hlavne, keď nevedia kedy je dosť... Film ako taký 2*, ale za toho Ryana jedna navyše.

Tak strašne predvídateľné, až som zostal nemilo prekvapený. Už od samotného začiatku bolo jasné kam sa to celé bude uberať, a bohužiaľ, šablóna bola napokon aj dodržaná. K tomu pripočítam dávku nelogickosti, ktorá ma vo filmoch vždy dokáže znechutiť, a máme na svete tuctový ničím výnimočný film. Teda námet bol ako tak originálny, ale scenár a spád boli hnusná šablóna. Aspoň že hudba bola celkom fajn, a sem tam aj niektoré scény.

Áno, bolo to niečo iné ako typické drámy, ale tento pseudo-sarkastický štýl ma svojim spôsobom moc veru neočaril. Čo sa týka ústrednej trojice, tak mi v podstate dosť liezlo na nervy ich "svojské" správanie - Greg a jeho ego-irónia, Earl a jeho ľahostajnosť voči všetkému, no a umierajúca Rachel, ktorá si tak protirečí, že človek ani nevie či vôbec stojí o akýkoľvek záujem. Hm, čo ja viem, celé to bolo akési divné. Ale jedno treba vyzdvihnúť - a síce tú anti-klišovosť, ktorá bola snáď najväčšou prednosťou tohto filmu. Ale inak nič svetoborné, pre mňa priemer.

Absolútne nadšenie - a dúfam, že pri vyhlasovaní Oscara za najlepší animák zaznie v Dolby Theatre práve "Inside Out". Podľa mňa veľmi originálne, a čo je dôležitejšie, tak ten obrovský potenciál našťastie nevyšiel nazvyš. V dnešnej dobe digitálnej prepracovanosti už nejde len o animáciu, ale najmä o samotný príbeh a celkovú myšlienku, ktorú so sebou animák prináša. A v tomto prípade to bolo naozaj skvelé. Na moju radosť nechýbal ani potrebný dôvtip a celý koncept piatich emócií ovládajúcich naše myslenie bol proste skvelý. Aj keď neviem či to bežné oko detského diváka všetko pochopí a dokáže plnohodnotne pochopiť a prijať. Niektoré etapy príbehu boli také smutné, že dokonca aj ja som mal slzy na krajíčku. Otázka v závere "what is puberty?" sa dokonca naskytá otvorený priestor na pokračovanie, a naozaj by som nebol proti, keby k nemu došlo.

Nad filmami o intergalaktických vojnách väčšinou len radšej rovno mávnem rukou, ale toto bola skôr taká "rozprávka", navyše z produkcie Happy Madison s tradične dobrými hercami v hlavných rolách. Táto obstojná komédia možno nezaujme svojim humorom (hoci ja osobne mám sandlerovský humor rád), ale čo sa týka originality - tak tá bola nesporná. Film ma teda vcelku bavil, ostrielaní herci nesklamali, a môžem dať bez výčitiek 4*. Aj keď občas tomu chýbala logika, ale to sa dá určite v tomto podaní oželieť.

Film, ktorý patril medzi tie, na ktoré som sa nesmierne tento rok tešil. Realita = prekvapivo veľké sklamanie. Po TFIOS bola laťka predsa len príliš vysoko, a Paper Towns bolo napokon odosť slabšie (skutočne priepastný rozdiel). Nieže by film pôsobil tuctovo, to naozaj nie. Skôr by som povedal, že bol originálny - ale žiaľ nie tým spôsobom, keď je tá originalita zároveň chvályhodná. Voľnomyšlienkarská a nezávislá Margo na mňa pôsobila strašne nesympatickým dojmom. No a Quentin - typická naivka, chalan sa až príliš zasníval. Na príbehu sa mi páčil akurát ten symbolizmus papierových miest a stôp, ktoré Margo zachovala. Ale inak nič moc, spočiatku to pôsobilo ako teenage comedy, ktorá postupne prekvitala do road dramédie. Aj keď sa klišé nekonalo, to už tomu naozaj ani trochu nepomohlo. Zatiaľ jedno z najväčších sklamaní roku 2015.

Na túto kauzu si ešte celkom pamätám, hoci až tak detailne som to veru vtedy nesledoval. No tak som teda s úžasom očakával ako to vlastne celé bolo. Napokon mi to však celé prišlo dosť ťažkopádne a nezáživné. A to do toho bola vraj ešte primiešaná dramatizácia navyše. Ale v konečnom dôsledku nič extra, teda až na výborné herecké výkony Daniela Radcliffa (konečne nemám pocit že sa pozerám na Harry Pottera) a právnika v podaní Billa Paxtona. Téma filmu tiež zaujímavá, ale napokon až príliš nezáživná. P.S. Ja si myslím, že násilné hry majú vplyv na správanie a vnímanie sveta hráčov (hlavne tých v nižších vekových kategóriach).

MotoGP sledujem už dobrých zopár rokov (aj keď v poslednej dobe už pomenej), a tak ma tento dokument celkom potešil a pekne som si zaspomínal na sezóny, kedy som MotoGP sledoval prakticky najintenzívnejšie. V hlavnej úlohe ikony posledných pár rokov - Rossi, Lorenzo, Stoner, Pedrosa, Simoncelli a Márquez. Mená, ktoré v posledných rokoch kráľovskej triedy MS cestných motocyklov, znamenajú pojem! Naozaj dobre zvládnutý dokument, ktorý nám rad za radom chronologicky predstavuje príbeh, do ktorého sa postupne pridávajú nový a nový hrdinovia (bohužiaľ, jeden aj odchádza). Každý z jazdcov zažil svoje vzostupy v podobe víťazstiev či titulov, ale aj pády v podobe smoly a zranení. A keď už bola reč o tom fenoméne Valentino vs. zvyšok sveta, akosi sa v tomto dokumente zabudlo na jedného majstra sveta, ktorý v podstate ako prvý preťal to Rossiho majstrovské ťaženie = Nicky Hayden, ktorý je navyše dokonalým príkladom veľkého vzostupu a náhleho pádu vo výsledkových listinách. Ale inak veľmi dobrý dokument, ktorý okrem samotného závodenia pekne prezentoval aj to celé zákulisie, ktoré k tomu neodmysliteľne patrí.

Hm, vysoké očakávania sú niekedy fakt na škodu. V čase sledovania filmu to malo 87%, a tak som akosi čakal nejaký vysoko nadpriemerný filmový zážitok. Posolstvo príbehu síce veľmi veľmi pekné, ale takáto téma si zaslúži nejakú vážnejšiu a dôstojnejšiu atmosféru. Niekedy som mal pocit, že sledujem nejaký pokročilý sequel "Ten kluk je postrach" v stareckom vydaní - a práve to mi na tom strašne prekážalo (najmä v prvej polovici filmu). Celkovo tomu tá komediálna atmosféra vôbec neprospela. No a k tomu poriadne kusy nelogickosti (ako napr. peší prechod Alpami). Ale na druhú stranu treba priznať vynikajúce herecké výkony (najmä Dieter Hallervorden a Emma Schweiger), no a tiež úžasný dôraz na kameru (predovšetkým v putovnej časti filmu - Alpy, Venezia, etc.). Nuž, nebyť ten zbytočnej komédie okolo, mohlo to byť aj oveľa oveľa lepšie!

Spočiatku slabšie, ale potom sa to pekne rozbehlo do veľmi vydarenej dejovej línie, ktorá však opäť pridlho čakala na dôležitý zlom - ten bol počas ustálenej situácie už doslova nutný. Ale každopádne, jadro celého filmu bolo zaujímavé, aj keď som podľa popisu a zaradenia žánru čakal, že tá hudobná stránka filmu bude o čosi výraznejšia. Veľkým plus boli najmä charaktery mladých postáv pochádzajúcich z polorozpadnutých rodín. Jude mi spočiatku prišiel nesmierne nesympatický (najmä tou debilnou ofinou až po bradu), ale potom si získal moje sympatie. Avšak ani zďaleka nie také ako pôvabná Eliza v podaní Hailee Steinfeld. No a ešte niečo k postave "dobrosrdečného" a "obetavého" Johnnyho, ten ma svojou falošnosťou a pokrytectvom veľmi sklamal.