Aljak

Zaujímavá zápletka, dobrý spád a sympatické postavy, ktoré celý príbeh ešte viac rozhýbali. Ale predsa len mi na tom niečo prekážalo, a síce taká tá neprirodzená zmena, keď sa z hanblivého chalana v úzadí stal zrazu takýto sebavedomý kápo. Aj keď v závere pri písaní eseje bol ten kontrast dobre podaný a osobnosť človeka treba vnímať z viacerých uhlov. Malcom ma bavil, a tá celá situácia, ktorá odštartovala tú zápletku, ale miestami sa to zbytočne až príliš komplikovalo. A inak ten jeho hranatý účes, to bola katastrofa :D

Možno v tom bolo občas predvídateľné, možno v tom bolo kopu klišé, možno to pár krát pôsobilo až príliš absurdne a nereálne, ale to nič nemení na tom, že to bolo naozaj vydarené a na sledovanie veľmi príjemné. Tento dobrodružno ladený film ma jednoducho bavil, a to aj vďaka využitému potenciálu náboženskej a indicko-pakistanskej diverzity prerastajúcej do naozaj nevraživých vzťahov. Príbeh a samotná zápletka boli teda zaujímavé, a taktiež vykreslenie tých medziľudských vzťahov a charakteru rôznorodých ľudí. No musím uznať, že niektoré scény by som najradšej vystrihol, alebo aspoň zmiernil (konkrétne ten trápny tanček v kuracej reštaurácii a akčnú bitku v bordeli). Ale budem sa tváriť, že tam vlastne ani neboli... Takže koniec koncov, veľmi pekné. Vrátane hereckého obsadenia, aj keď Salmana až tak nemusím, ale tu bol fakt sympatický. No a Kareena, tá snáď nikdy nesklame (takže ani teraz)!

Francúzske komédie zvyknú byť dobré, ale to ani zďaleka nie je pravidlom. Dôkazom toho je napr. aj tento film, ktorý si viem predstaviť síce predstaviť ako obstojnú divadelnú hru, ale vo filmovom prevedení to bolo bolo dosť slabé. Ani neviem aké slová by som použil na to, aby som vystihol moje pocity z tohto celého. Nieže by som sa nudil, ale proste to bolo celé ako kolotoč fádnosti a ukážka toho ako dokáže ublížiť divadelnej hre, ak je pretvorená na film.

Opäť raz priveľké očakávania kvôli premrštenému hodnoteniu na CSFD. Aj keď treba uznať, že atmosféru to malo veľmi dobrú a nechýbalo tomu potrebné napätie, ale koniec koncov, celá táto mozaika postupne odkrývajúca povahy a charaktery všetkých zúčastnených ma napokon až tak neuspokojila. V podstate si v mnohom za to Eva Smith mohla aj sama, takže ten cielený pocit viny mi prišiel občas fakt odveci. Veď tie reakcie boli v podstate len prirodzeným logickým vyústením rôznych situácií. A ten mystery záver... divné.

Vďaka ti Baltasar Kormákur, že si z toho nespravil žiadne okázalé divadlo s prehnanými špeciálnymi efektami, bez ktorých sa väčšina dnešných filmov takého typu nedokáže zaobísť. Toto malo tú potrebnú realistickú atmosféru - od úžasnej kamery, autentického zvuku až po výborné herecké obsadenie, medzi ktorými žiaria mnohí áčkoví herci, ktorí zahrali svoje role naozaj znamenito. Možno to nezodpovedalo úplne 100-percentne realite (hoci o mnohých veciach tejto himalájskej tragédie sa dodnes polemizuje a vedú sa neutíchajúce kontroverzie), ale som rád, že to nijako veľmi nepreháňali a zachovali väčšinu faktov. Čo sa týka príbehu, 10./11.máj 1996 znamenal obrovský škrt cez rozpočet všetkým dobrodruhom, ktorí sa postavili napospas nevyspytateľným prírodným himalájskym živlom. Tento príbeh má množstvo "keby" (nepripúšťanie akéhokoľvek neúspechu - napriek nedostatočnej organizácií a zabezpečení výpravy, snaha o čo najlepšiu reklamu komerčných výstupov pred prítomnou reportérskou dvojicou Krakauer & Pittmanová, a tiež samozrejme neskúsenosť niektorých klientov), no bohužiaľ, tragédiu už žiadne dodatočné rozbory riskantnej expedície nezvrátia... Ale to už odbieham od filmu ako takého. Ten patril u mňa zatiaľ medzi to najlepšie za rok 2015!

Keď som tak sledoval tento príbeh inšpirovaný skutočnými udalosťami z Wyomingu 1986, vôbec som nechápal tie kritické názory a podpriemerné hodnotenie. No keď prišiel ten ústredný zlom cca v polovici filmu, tak som to začal chápať. Som si len povedal že "WTF, to ako vážne?". Zo zaujímavo rozbehnutej atraktívnej psychologickej drámy sa razom stala naivná náboženská rozprávočka plná sugestívnych zázrakov. Áno, možno sa tam odohralo viacero nevysvetliteľných javov, ale toto bola predsa len tendenčná obhajoba. Btw. Kde boli tí anjeli strážni, keď ich bolo treba v Beslane roku 2004, v Pešavare 2014, či najnovšie v Garisse 2015? Či akurát vtedy nemali čas? So silly...

Celkom fajn scenár, len mi tam vadila tá typická aziatská preafektovanosť, ktorá sa vyhne len máloktorej komédií z tohto kútu sveta. Ale ako príbeh a zápletka celkom obstojné, dokonca sa dalo na niektorých scénkach aj zasmiať. A ústredná dvojica bola naozaj milá a sympatická, aj keď sa občas správali ako idioti. Tá súťaživosť a rivalita bola občas zbytočne prehnaná, ale aspoň to nebolo až tak moc presladené a klišovité ako mnoho romantických komédií zväčša býva.

Na úvod filmu podivná scéna usmiatej dievčiny, ktorá si to rozhodne na vlastné narodeniny skočiť kade ľahšie. A následne prvé dve tretiny filmu dosť statická nuda bez poriadneho deja... avšak to celé to lyrické divadlo bolo napokon len ľahkou predohrou pred finálnou pol hodinou, ktorá absolútne odkrýva celé pozadie podivného a strojeného správania tejto na prvý pohľad normálnej rodinky. Ale ako sa neskôr ukáže, normálne nebolo nič, a veruže absolútne nič. Akoby klasik povedal "something is rotten in the family of Angeliki". Priznám sa, že prvú hodinku filmu som považoval za stratený čas, avšak to vyvrcholenie a postupné odkrývanie všetkých okolností a osudov - to stálo naozaj zato, niečo neuveriteľné (a bohužiaľ zároveň tak reálne v dnešnom skazenom svete). Z gréckych psycho-drám ďalej odporúčam Kynodontas (aj keď to je skôr taká utopia).

Spočiatku to pôsobilo nesmierne tajomne a dobrodružne. No po tom ako táto trojka priplávala k rajskému ostrovu ma to akosi prestalo baviť. Čakal som nejakú lepšiu drámu, obzvlášť od takého majstra akým je Danny Boyle. No napokon to až tak veľmi nezaujalo, hoci tá scenéria thajského ostrovu Phi Phi bola nesmierne pôsobivá. Ale zápletka mohla byť veru aj oveľa kvalitnejšia a epickejšia. Takže z tohto pohľadu dosť sklamanie. Nevyužitý potenciál sľubne rozbehnutého filmu vždy zamrzí...

Jediný spôsob ako nebojovať je byť mŕtvy... Autentický príbeh, ktorý má však obrovskú chybu, že nie je zasadený do žiadneho konkrétneho reálneho prostredia. Tá neurčitosť bola určite cielená, ale keď ide o takýto typ vojnových filmov, tak oceňujem, keď sa to celé odohráva v nejakom určitom priestore a čas (alebo aspoň približnom). Čo sa týka filmu, očakával som od toho o kus viac (hlavne kvôli premrštenému hodnoteniu). Ale v konečnom dôsledku to bolo v niektorých fázach naozaj zbytočne naťahované a vyplnené zbytočnými scénami dlhých prestreliek a pochodovaním džunglou. Príbeh o osude malého Aguho mal na môj vkus až príliš málo zlomov (vlastne len dva), a tak mi to prišiel napokon celý film relatívne jednotvárny - aj keď mal aj svoje silnejšie fázy, no tých bolo žiaľ na tú dĺžku filmu dosť málo. 3* sú tak akurát.