Aljak

"Jednotka" bola paráda, príjemná a predovšetkým originálna. Bohužiaľ, tento sequel už bol asi tak o 2 triedy slabší. Keďže ide o pokračovanie, tak originalita razom zmizla, no a taktiež tá sviežosť, ktorej bolo v "jednotke" na rozdávanie. Rovnako ako v jednotke mi vadil občasný nevkusný humor, aj keď na druhú stranu tu bolo aj viacero dobrých hlášok, na ktorých sa dalo zasmiať. Čo sa týka hudobného aranžmá, na ktorom je takýto typ film cca z polovice odkázaný, tak to bola oproti jednotke dosť slabota. Nebola to však taká katastrofa, stále sa to udržalo jemne nad hranicou priemeru. A nech len nepindám, tak aj pochválim príchod "dedičky" Hailee Steinfeld, ktorá si ma získava čím ďalej tým viac (už v Romeo & Juliet ma veľmi zaujala, a neskôr aj v Begin Again) - dúfam že jej filmová kariéra bude ešte viac prekvitať!

Vizuálne veľmi vydarené, avšak tá nekonečná lyrizácia v poetickej forme ma neuveriteľne uspávala. Inak námetovo celkom fajn, aj tá pôsobivá atmosféra vidieckej Indiany. Celé to stálo na neotrasiteľných pilieroch veľkých posolstiev, len škoda že nie vo viac aktívnej forme. Tá lyrická pasivita ten krásny rozkvet úplne zabila...

Mohlo by to byť skutočne skvelé, len škoda, že všetky tie symboly (v podobe čísel a všeličoho iného) boli pre mňa ako človeka neznalého taiwanských a čínskych "reálií" veľkou neznámou. A tak si myslím, že práve vďaka tomuto celému ma ten film proste až tak nezaujal. A to mám filmy s rôznou symbolikou a rébusmi celkom rád. No celý film opradený číslom "1314" = navždy, a ja len pozerám, že čo nám tým celým chceli povedať. Ale nevadí, nedá sa vždy všetko chápať, a pokiaľ ide o Aziatov, tak to platí 2-násobne...

Viac takýchto dokumentov, ktoré prinášajú kopu tématických faktov na zamyslenie. Už len, aby sa dostal do čo najväčšej priazne verejnosti (ale kdeže, to radšej budú kiná premietať dokumenty o "hrdinoch" typu Rytmus). Dokument krásne postavil na protiváhy konzumentov a producentov - jedni bez druhých by v podstate neexistovali, ale voľný trh napokon predsa len tlačí producentov, aby išli stále viac na doraz. A to platí všeobecne o našej spoločnosti, nielen odevného priemyslu. Aj keď oblečenie bolo v podstate veľmi vhodným príkladom na to, aby nám tvorcovia dokumentu priblížili ako to celé funguje, a aké fatálne následky so sebou prináša naša ľudská rozmaznanosť a povrchnosť. Jediné, čo mi tu bohužiaľ chýbalo, boli aj vyjadrenia tých veľkých koncernov a odevných gigantov, ktorí v podstate celý tento kolotoč točia. Ale tí sa pre istotu pred kamery báli vyliezť...

Podľa mňa veľmi kvalitný film, hoci to zobrazenie "polepšovne" mi prišlo trochu umelé a nerealistické. To však len mierne ubralo z celkového nadpriemerného dojmu. Pekne vykreslený vír, do ktorého sa Sean dostal vďaka jednej "nevinnej" poviedke, ktorú napísal ako protiútok na školskú šikanu. Trochu ma hnevala tá Deanna, že sa správala často alibisticky - a práve ona mohla Seana kedykoľvek zachrániť od toho, aby sa zmietal v tom kolotoči krivých obvinení a trápenia. Nuž, ale každý je predsa len vo vnútri egoista.

Snáď nie som jediný, kto si na konci sám pre seba povedal "a to je akože všetko?". Neviem, ale ja osobne som čakal od toho nejakú lepšiu pointu a na to aký to malo parádny základ a v úvodných častiach filmu skvelý spád sa to napokon dostalo do dosť fádneho tempa. A tak sa z dobre rozbehnutého príbehu sa napokon stalo sklamanie. Taký nevydarený pokus o psychologický thriller, ktorý skončil light drámou. Herecké obsadenie a výkony síce veľmi dobre (ach, na tú Felicity sa naozaj krásne pozerá), ale film ako taký bieda.

Tak to bola riadna komédia, až na to, že mi neprišla vôbec vtipná. Celá krimi zápletka bola úbohá, rovnako aj to správanie všetkých zúčastnených postáv, ktoré úplne bez problémov prijali to, že umrel človek. Možno si niektorý povedia, že som trápny moralista, ale keď Ward tak strašne neznáša svoju manželku, tak prečo si ju potom bral? Hlúpy "akože sarkastický" humor to ešte viac podkopal. Čo sa týka hereckého obsadenia, dosť ma prekvapil Patrick Wilson - a to tým, že prijal rolu v takomto podpriemernom filme...

Historické filmy si pozriem veľmi rád, a hoci o Simónovi Bolívarovi som doteraz až tak veľa nevedel (fakt len tie základné udalosti), tak som bol rád, že aj vďaka tomuto filmu som trochu rozšíril svoje poznanie. Aj keď treba brať do úvahy aj známy fakt, že každý historický film v sebe nesie idealizáciu, ktorá zvykne skresliť realitu. Ale zas v tomto prípade mi to aspoň neprišlo až tak strašne prehnané. Veľmi príjemný veneuzelský film o svojom hrdinovi potešil svojim scenárom, atmosférou, ale aj pôsobivým scenériami a hereckými výkonmi na čele so skvelým Édgarom Ramírezom, (škoda že María nevydržala aj dlhšie).

Sebastião Salgado, tak to je pán fotograf, ktorý v podstate celý svoj život obetoval putovaním po celom svete, počas ktorého zdokumentoval obrovské spektrum života ako takého - od tajov prírody, cez fascinujúce domorodé kmene, až po temné časy vojen a iných smutných udalostí. Tomuto človeku patrí môj obrovský obdiv. Čo sa týka dokumentu ako takého, spočiatku to pôsobilo trochu rozpačito a až príliš všeobecne, ale akonáhle sa to celé začalo prelievať v konkrétnych súvislostiach a udalostiach, ihneď som miestami prestával dýchať. Niektoré Sebastianove výpravy boli naozaj plné zármutku a bolesti, až si človek uvedomí, aké ma šťastie, že nemusí prežívať podobné strasti. Najviac zo všetkého ma ohromili témy hladomoru v Etiópii, vojny v Kuvajte, genocídy v Rwande, ale aj ďalšie vojny a s nimi súvisiace snahy utečencov a snahy prežiť. Paráda! Škoda, že Oscara za najlepší dokument roku 2014 dostala tá investigatívna sračka o Snowdenovi.

Spočiatku to vyzeralo celkom zaujímavo, ale napokon celý film len o tom istom dokola a dokola - dilema dvoch starcov medzi novým a starým bytom, do toho chorý pes a nebezpečný "terorista". Zatiaľ čo postava umelca Alexa bola pre mňa naozaj sympatická, tak o postave Ruth sa to nedalo povedať ani zďaleka. Neviem či je to mojou prirodzenou averziou voči Diane Keaton, ale celé jej správanie a argumentácia prečo sa sťahovať mi liezli hore krkom. Najsilnejšou súčasťou príbehu boli napokon retrospektívne spomienky manželov, kiežby ich bolo viac! Ale inak nič moc, "zápletka" úplne oničom.