bloodline

Áno, trvalo dlho kým vyhýbanie konečne ustúpilo a zhmotnená realita dala za pravdu tým všetkým odporúčaniam. Intouchables predviedli krásnu oslavu života na pozadí ťažkého osudu. Ten dali pocítiť iba jemným spôsobom. Namiesto žmýkania sĺz a osoplených servítkov servírovali jeden pozitívny moment za druhým. V tej chvíli človek zistí ako jednoducho smiech a dobrá nálada lieči. Zotiera rozdiely, hendikepy, dá zabudnúť na starosti. Esencia filmu tkvie v emóciách a nepoznám krajší pocit, ako sa nimi nechať uniesť a prežiť tie dve hodinky umeleckého opojenia s blaženým úsmevom. Život je krásny a Intouchables sú filmovým dôkazom.

Pôvodné Jumanji s Robinom Williamsom je prvotriedna rodinná zábava, preto ďalšie vzkriesenie vo mne vyvolávalo pocity obávané, ba priam až hrôzu naháňajúc. Našťastie, pôvodný odkaz nedostal poza uši. Banda okolo vyslúženého wrestlera pozametala ustráchané pocity do správnych čakier a predviedla sviežu náhradu nedeľnej prechádzky po fajnovom obede. Iste, príbeh či ostatný estetický dosah vyšumí ako tretia slovenská superstar, ale tá polopatistická psina, na mieru ušitá pre 21. storočie, prekryje aj hrôzy pondelňajšej cesty do roboty.

Fincher nezostal dlžný svojej povesti ani na stotinu záberu. Režisérsky pedantne vedie ďalšie dietko do nesmrteľných vôd, ale moje srdce zostalo tento krát chladné ako januárové teplomery v Ojmjakone. Vlial sem až priveľa abstraktných príchutí, typické pre Aronofského, Lyncha, Gilliama či Jonza, twist tiež nezafungoval podľa očakávania a sociálny odkaz mal na mňa dosah ako trinásty dôchodok. Pred 20 rokmi by mi z toho asi ustrelilo dekel, ale za tú dobu som videl mnoho žiakov, ktorí v istých momentoch prekonali učiteľa. Scenár a herecký prednes udržali hladinu vo výstavnej skrini, avšak repete bude ťažké zrealizovať.

Svieža akčná moderná jednohubka, ktorá zbytočne nenapína svaly a vrhá sa priamočiaro po svojej cieľovej skupine. Akcia má presne vytýčený zámer, ktorý nedovolí zaspať na vavrínoch ani romantickejším typom a všetko klape ako počas predvolebnej kampane. Aj charakterovo môžeme hovoriť o šťastnej voľbe. Pokiaľ hľadáte akčné štandardy v novodobom šate a nechcete uraziť filmové múzy Self/less nič nepokazí.

Festival najprimitívnejších rozhodnutí pod kinematografickým nebom naplno rozkvitol počas tejto relácie pre nepočujúcich. Na nešťastie podkopali očakávania natoľko, že medzi nimi prichodili na um niekoľko krát vykradnuté a ďaleko sofistikovanejšie zvládnuté survival postupy (The Road, 10 Cloverfield Lane) a fatality (Signs, War of the Worlds). Mohla to byť epická žánrovka udávajúca smer zvučnejším tvorivým veličinám. Takto ide len o ďalšiu premárnenú príležitosť, ktorá zarábala iba na nemom úžase a podkopala kvalitatívny rozmer prehliadkou postupov z Príručky mladých svišťov pre brunejského sultána. 3 a 1/2*

Citovo spustošené a na detail strohé. Začiatok to rozbalí ako finále Stanley cupu, ale potom príde len poflakovanie, tu a tam nejaká akcia a so zatajeným dychom čakáte, kedy ten marazmus zapne záverečné titulky. O všetkom svedčí moje prekvapivé zistenie, že už som túto blbosť raz videl a zdarne zabudol. Prosím, nech sa mi to stane aj druhý krát. Pokiaľ hľadáte napätie odporúčam Petersenov Outbreak, ak atmosféru, tak Boylov 28 Days Later, keď chcete pochovať svetlé zajtrajšky, natíska sa The Road, umelecky a citovo Vás dostane Perfect Sense a z každého niečo má Cuarónov Children of Men. Tomuto splašku venujte vyhýbavý oblúk. 2 a 1/2*

Halloween II rozvinul základy pochybne absurdných rozhodnutí do košatých rozmerov. Síce si pán Myers rozšíril obzory o nové vražedné techniky a nástroje, ale práve neschopnosť triezveho uvažovania hlavných postáv zhadzovala inak celkom vydarené pokračovanie do komických vôd. Záchranné koleso stelesňovalo ikonické nemocničné prostredie, ktoré pomohlo nasledovníkovi rozsievať poriadne dávky hrôzy. Osemdesiatkový horor ako z partesu.

Dôstojne zvládnutá pocta kultovej ikone akčného sci-fi. Predošlé nemastné-neslané magľajzy (obzvlášť Genisys) zažili úspešnú ignoráciu. Škoda, že Cameron nezobral režisérske a scenáristické opraty pod patronát ako za starých čias a na chvíľu si dal pohov od tých modrých neandertálcov. Mám tušenie, že by znova išlo o mrazivé sci-fi inferno. Dark Fate dopláca na chabé (a nezmyselne korektné) obsadenie, občas na prepálený digi bordel v nadväznosti na sterilnú atmosféru, ktorá ozdobila korunou krásy jednotku a dvojku a... málo Arnieho. Svetlo naprieč tunelom žiari v podobe Lindy Hamilton, hustej akcie, lineárne priamočiareho (a zrozumiteľne zmysluplného) deja, hudby a výpravy. Nanajvýš môže mrzieť nezvládnutý marketing, ktorý pravdepodobne pochoval nádeje na trilógiu skôr ako Skynet hackerský útok z Ruska.

Žánrová križovatka, ktorá sa hemží twistami. Zvláštny to kúsok. Pravoverne nepatrí do komédie, ale zahreje tvár úsmevom, s drámou na srdci zvráskavie čelo a s thrillerovým harašením otvorí ústa aj anorektikom. Navzdory enormnej snahe ma Parazit neuchlácholil natoľko, aby sa uvelebil na pozícii výnimočnosti. Má svoj štýl, vedený umnou réžiou, podporený skvelým scenárom, ale ako najlepší film roku? Hollywood pokračuje v dehonestovaní hlavnej kategórie politicko-korektnými obštrukciami na úkor kvality a tento rok z nastoleného kurzu neuhol. Parádne dielko, ale ovácie nehrozili. Slabých 4 a 1/2*

Definícia žánru. Žiadne prvoplánové a bohapusté jatky, ale do morku kosti vystavaná atmosféra s hudobným doprovodom strašidelnejším ako ranné zore na tvári Zdeny Studenkovej. Iba imbecilný scenár uberá spektáklu na genialite. Ale nič to nemení na túžbe, vidieť Halloween v dobovom časopriestore. V 78' musel počet dospelých s nočnou inkontinenciou narastať geometrickým radom do rozmerov epidémie.