bloodline

Mať Jacka Nicholsona v hocičom je polovica až 99% úspechu. Zvyšok len... Veď viete ako - "Kto nič nerobí, nič neposerie". Našťastie v duchu tohto životného kréda nemusím hovoriť o Something's Gotta Give. Jasne, referenčný bod a žánrovú Polárku As Good as It Gets neohrozí ani keby prišla na pomoc na hlavu postavená Danielle Steel odrážajúc sa ušami. Predvídateľný námet jednoducho má svoje limity. Lenže práve to a príjemný pocit z očakávaného happy endu človek občas potrebuje ako sentimentálnu resuscitáciu. Sklamanie rozhodne nehrozí, Jackovi predsa sekunduje herecký crème de la crème.

Vylejem svoje srdečné pocity, že pri niektorých klasikách mi občas vyhrkne slza úprimného buchnutia do stola s márnym povzdychom, že mi osud nedožičil zočiť daný film v súdobých časoch. A treťodruhové rande musela byť skvelá sci-fi jazda s veľa prebdenými nocami, pretože zhmotniť vlhký sen každého podomového ufológa asi nemal ďaleko od celonárodných panických atakov Wellesovej rádiovej inscenácie The War of the Worlds. Dnešnou optikou vyznie veľa stopáže úsmevne, ale to nemení nič na fakte, že Spielbergov nesporný potenciál a talent obdaroval dejiny ľudstva v správnom čase na správnom mieste. A ak raz prídu ufóni, tak takýmto frajerským štýlom!

V rámci okov seriálu a v porovnaní s ostatnými sériami najväčšia slabota, ale stále máme dočinenia s vysokou latkou krimi žánru. Veľkú mieru mystiky mierne przní rozťahaný dej, kde je miestami hluchých miest viac ako decibelov na deaflympiáde. S podobnými agitačnou-aktivisticko-inkluzívno-korektnými floskulami ma viac bavilo Mare of Easttown, kde aj grády šperkovali s gráciou, ale vizuál, výprava, Jodie Foster a soundtrack búšili LUXUSNE ako Rocky Marciano do jutového vreca. Avšak do budúcna je návrat duchovných tvorcov nevyhnutný.