bloodline

Ooooo, pred štvrťstoročím pecka ako fatimské zjavenie. Dnešným leskom digitálnych omaľovániek už mierne ošúchaná, ale na ten genius loci už nemajú nárok ani najzručnejší vykrádači hrobiek. Emmerich vyrukoval s námetom v správnom čase na správnom mieste. Spracovaním síce neponúkol taký puntičkársky zážitok, no mytológia zohrala svoju rolu ako oheň na koncertoch RAMMSTEIN a stvorila legendu, ktorá si žila vlastný príbeh v seriáli. Efekty na svoju dobu otvárali ústa ochotnejšie ako bordelmamy a hudbu po tichu závidela aj konkurencia v Star Wars. Belle Époque Sci-Fi. 4 a 1/2*

Cítiť, vidieť a počuť, že realizáciu Bohemian Rhapsody roky sprevádzalo množstvo autorských problémov, nezhôd a rošád. Desili ma obavy z konečného výsledku a možno aj preto mi návšteva kina moc nevoňala. Zmena postihla aj najpovolanejšiu stoličku - režisérsku. Navyše vo fáze, keď bohémska rapsódia už pomaly smerovala do strižne. Vyúčtovanie znie nasledovne. Musím dlho loviť v pamäti, aby mi zišla na um tak sprasená réžia na vysoko profesionálnej úrovni. Zásahy torza kapely do príbehu sú evidentné a na škodu veci. Freddie a jeho život predstavuje natoľko extravagantne svojskú mašinériu, že aj tento pamätník evokuje moc uhladenú večerníčkovú verziu Queen a v žiadnom prípade sa nedá hovoriť o pocte legende. Malek zahral na hranici svojich možností, no ani to nestačí, aby siahal tej nenahraditeľnej charizme aspoň po členky. Prevláda vo mne veľké rozčarovanie. Po tých ováciách z každej strany som očakával filmovú noc v opere, ale vyšiel z toho popík Justina Biebera nehodný kráľovnej. 3 a 1/2*

To muselo byť vyčítavých pohľadov, keď sa Jim Carrey objavil v charakternej dráme a začal plniť sály omnoho viac výrazne inteligentným lež sprostým humorom. A k tomu obstál na výbornú s riaditeľskou pochvalou! Kubrickovsky podfarbená tematika The Truman Show mrazí v dnešnej dobe viac ako čínsky systém sociálneho kreditu. V dobovom poňatí išlo skôr o bravúrne zahranú recesiu, ktorá to scenáristicky odsypala a režisérsky očarila ako humanitárne bombardovanie. No a dnes sa človek drbe po hlave, či realita z časti netancuje s nami lambadu na Trumanov spôsob avšak bez tej kúzelne hravej hudby.

Dôstojné zavŕšenie autorskej trilógie s vlastným, neortodoxným, pohľadom na fungovanie sveta pod záštitou, tak trochu nadmieru obdarených ľudí. Záverečný crossover už netlačí nervovú sústavu do tak silného emocionálneho pnutia. Napriek tomu svoje miesto na Shyamalanovskom nebi s prehľadom obhájil. Pán režisér zatlačil do úzadia tradičné postupy, pri ktorých pookrialo nejedno oko esteticky pravoverného diváka a zvolil menej komplikované poňatie, ušité pre masovejšie stotožnenie. V súčasnom svete jednohubkových marvelákov bude aj tak celá trilógia niekde v tieni nepochopenia, ale koho to trápi? Nech sa Glass akokoľvek snaží fascinovať, z môjho pohľadu ide len o akúsi fanúšikovskú nadstavbu ku kinematografickým bonbónikom Unbreakable a Split. A tie dosiahli výsostného uznania aj ako samostatne zárobkovo činné filmy.

Amíci ten vesmír skrátka vedia predať či už po blockbusterovej alebo artovej stránke. First Man predstavuje zlatý rez oboma umeleckými zameraniami. Určite nečakajte lahodné posedenie s úsmevným happy endom o najväčšom veľkom skoku ľudských dejín, ale blahosklonnú drámu o pozoruhodnom mužovi. O človeku, ktorého osud zvierajú mlynské kamene. Na jednej strane lomcuje rodinou komplikovaný osud poznačený tragédiou a nemožnosť pokojného vysporiadania sa s ňou, pretože ste hybnou silou dobývania lunárnej epochy. Film pracuje so silnými emóciami prirodzene čistým spôsobom. Napínavo zviera nervy pri akčnejších scénach, aby vás rozomlel na súčiastky v poslednej pol hodine. S tou neskutočnou hudbou top zážitok. Z technologického aj citového hľadiska. Rok 2018 má pomerne jasného víťaza v kategórii film roka.

Dodnes si pamätám ako mi, ako malému chlapcovi, pustili Top Gun. Zvuk naskočenia VHSky, po prvých tónoch hudobnej témy okamžite zimomriavky a... tú VHS som zodral. Všetci neprajníci sveta mi môžu práškový cukor s hladkou múkou do riti fúkať ako je Top Gun verbovačka a ultravlastenecko-patriotistická propaganda. JE! A sakramentsky skvele natočená! Viac vojakov do US Army naverbovali iba Japonci útokom na Pearl Harbor. Pionieri okolo Mavericka sú pre mňa sentimentálny kult. Učebnicová prezentácia Hollywoodu 80-tych rokov v technicky estetickej podobe. Práca s kamerou predbehla dobu. Tie úžasne nastrihané zábery a použité filtre roztápajú srdce ako zvodnosť Kelly McGillis, z ktorej museli mať mokré sny aj veteráni z prvej svetovej. Zvuk F-14 rezonoval v sovietskom politbyre aj v obyčajnom stereo prevedení. Proste amíci tie mašiny vedeli predať na zlatom podnose, aby po kariére pilota túžil aj posledný roľník z kolchozu. A do toho vytiahli z rukáva taký soundtrack, ale FAKT taký!!! Áno, pri tónoch hudobnej témy znova naskakujú zimomriavky a chcem byť Maverick :)

Fincher vo svojej obývačke. Neskutočne režisérsky, scenáristicky a herecky našľahaná kanonáda o úchylne drsných chlapcoch z najčiernejších čiernych morí. Síce v spleti ťažkých dialógov trvala moja dezorientácia asi prvých päť častí, ale Fincher už po niekoľký krát odmenil trpezlivosť kráľovskými dojmami. Keď sa do tohto výstavného kusu perverznej choreografie pridala akcia, tak môj pulz by nenašiel ani Edgar Cayce. Škoda, že v tomto segmente dochádzalo k šetreniu materiálu. Z Mindhuntera to zbytočne spravilo úzkoprofilový tovar s ďalšou sériou v nedohľadne.

Friends a Frasier. Za mňa vrchol sitkomovej tvorby. Ten snobský psychiater si ma hneď získal svojim inteligentným a suchým humorom. Ako pravý intelektuál vedel občas hrať aj s ľudskými, ťažšími emóciami, čo sa odzrkadlilo na komplexnejších dojmoch. Prvým dvom sériam chýbala zohratosť a zbytočne zachádzala do dramatických polôh. Na všetko dala zabudnúť tretia až piata séria. To bolo magnifiques. Zvyšok držal frasierovský nadštandard. Dodnes mi leží v žalúdku len jedna vec. Tak skvele fungujúce obsadenie pošramotili nezmyselným odprataním Bulldoga po šiestej sérii.

ALF patril k neodmysliteľnému komediálnemu folklóru počas môjho detstva a dospievania a aj v dnešných časoch neodolám tomuto, občas plytkému, humoru. Hlas Stana Dančiaka sa zapísal do zlatého fondu dabingu a s viac nekorektným či obscénnym humorom by to bola jazda hrdelného smiechu na plné gule. Prvé dve série rezonujú na bránici ako koncert Petra Stašáka na Live Aid. V druhom polčase postupne dochádza invencia a úplnej spokojnosti nelichotili ani zbytočné personálne rošády vo vedľajších postavách. 4 a 1/2*

Veľmi citlivo a majstrovsky sfilmovaná ozajstná skutočná udalosť. V prvom rade nejde o masturbovanie amerického ega, ale s prehľadom rozvrstvenú drámu, ktorá musela chytiť za srdce aj kádre v KGB. Pre Apollo 13 síce zostal Mesiac v iluzórnej rovine, ale režisérsky dosiahlo cieľ misie so správne zvolenou hviezdnou posádkou, ktorá si za výkon zaslúži maximálne uznanie. Poctivé 90-te roky znovu potvrdili čestné úmysly vo vizuálnych končinách a naservírovali efektný zážitok bez všadeprítomných CGI oblbovačiek. Aj po štvrť storočí máme dočinenia so skvostom po technickej a umeleckej stránke.