Rex Mundi

Raz hore, raz dole. Pozerať sa to dá, stačí mi aj nepravidelne. No pravidelnejšie pozerám, odkedy je na scéne Peter Sklár ako Alinko. Pipina tiež stojí za všetky drobné vo vrecku (i keď ja tam žiadne nenosím:-).

Už keď bolo doma za mňa vybraté, že si pozrieme španielsky film, vedela som, že to bude psycho :-) A bolo. Španielske filmy mám rada, no nemala som práve chuť. Nevadí, filmový zážitok sa vydaril. Otvor oči síce nebude v mojej sieni slávy, premýšľam nad 3 hviezdičkami, ale tú štvrtú pridám za originalitu a v neposlednom rade aj za to, ako Amenábar dokázal udržať látku pokope, i pri miešaní reality, snov, minulosti, prítomnosti, budúcnosti a vôbec toho všetkého. Cameron Crowe vo Vanilkovom nebi nebol až taký šikovný ;-)

Tretia hviezdička len za tú vizuálnu nádheru a atmosféru, ktorá mi pripomenulá román Iana R. MacLeoda Světlověk (reálie miešané s mágiou). Tam však podobnosť končí. Infantilné vysvetľovačky ma rozčuľovali hneď na začiatku, k tomu čiernobieli hrdinovia, dievčatko-mesiáš, scenár predvídateľný ako jedálny lístok školskej menzy. Pekné, "nicméně" nudné.

Nový Omen sa mi páčil o triedu viac ako starý. Videla som oba v jeden víkend a súčasné spracovanie mi padlo po chuti mysterióznejším prístupom, budovaním chladnej atmosféry za pomoci modernej architektúry aj interiérového dizajnu (stále mám pred očami scénu z rozľahlej studenej kúpeľne) i poukázaním na meniaci sa vzťah medzi matkou a synom. Juliu Stiles za normálnych okolností vôbec nemusím, ale táto rola jej sadla ako uliata. Typicky "investigatívny" David Thewlis, skvelý Pete Postlethwaite a Mia Farrow démonickejšia než jej zverenec - táto trojka ťahala film k vyššej kvalite, než by som u remaku čakala.

Mala som nedávno Omenovský víkend, keď v telke išiel nový Omen (2006) a potom som si ešte pozrela starý originál. Možno obrátenej postupnosti, možno pokroku vo všetkých oblastiach filmárčiny, ale najskôr proste vlastnej subjektivite by som pripísala pozitívnejšie dojmy s nového spracovania. Toto pôvodné ma už príliš nezaujalo... Gregory Peck ako starnúca hviezda uchmatol väčšinu filmového pásu a pritom hral len svoj štandard. Irituje ma, keď na princípe recyklácie megahviezd obsadzujú páprdov do rolí, kde im manželky môžu byť dcérami. David Warner mal asi najpríšernejší účes, aký som vo filme kedy videla. Damien na mňa nepôsobil ako diabol, ale ako fracek, ktorého by som bila, kým by nebol modrý... jeho matke by som z posledných síl fikla jednu tiež... a tak podobne. Tentokrát proste zvíťazila súčasnosť nad klasikou.

Ja si rozhodne pamätám v prvom rade skvelý herecký výkon Adyho Hajdua (Ján), jeho bolestnú dilemu na pokraji šialenstva, krivdu v tieni krásnej Mahulieny a (dnes by som povedala sexom) posadnutého priateľa princa. Aj to, že ani vtedy ani dnes si nemyslím, že je to film pre deti. Možno keby sa rozhodli (boli mohli) vzdať všetkej rozprávkovosti, patrila by Mahuliena dnes medzi vlajkové lode slovenskej filmovej fantastiky. Takto je to trošku... mno, hm... ani ryba ani rak - ako decko som to nechápala, dnes ma to už nebaví.

Zo začiatku nadšenie, že si po dlhom čase pozriem zase niečo také praštené ako Scary Movie, ale postupne sa mi to okukalo. Mohlo to byť aj lepšie, ale ako totálny úleťácky relax celkom fajn. Carmen sa tu zase našla :-) A že dávam až 3 hviezdy a ostatní sa tu jedujú aký je to odpad? No bóóže - keď idem pozerať priblblú paródiu, viem čo ma asi čaká, no nie? Vo svojej kategórii to vôbec nebolo také zlé.

Súhlasím s väčšinou - začiatok sľubný, ostatok už nuda. Od polovice mi boli ľahostajné ako postavy, tak aj vývoj deja. Nie je to úplná tragédia, ale ani sa niet z čoho tešiť.

Spolu tam hrá 11 hercov, vrátane tých čo sa len mihnú, ale tento komorný film založený na dialógoch ma natoľko zaujal, že som sa neodtrhla od televízora. V žánri filmového sci-fi dosť netradičný počin, ale veľmi originálny aj svojou odvahou, najmä v čase, keď pri počutí slova sci-fi väčšina divákov očakáva akciu typu Transformers (o čom krásne vypovedá viacero komentárov :-).

Poetika na druhú s príchuťou melanchólie.