Rex Mundi

Po Caligariho komentári nemám veľmi čo dodať k dojmom z filmu, ale musím sa pridať, pretože tento fascinujúci film je pre mňa jednoducho kult a "number one". A nie je to pre jeho "romantiku", pretože romantické sprostosti nemám rada. Aj keď slovo romantika sa tu v komentároch skloňuje často, Anglický pacient má v sebe oveľa viac a nedá sa to zhrnúť jedným slovom... romantika ide ruku v ruke s bolesťou. Treba ho vidieť a vziať si z neho, čo kto unesie. Nie iba romantiku, ale aj tvrdú realitu, krutosť, hlboké nešťastie a váhu rozhodnutí, ktorým málokto (skôr nikto) z nás musel v živote čeliť. Je veľa filmov, ktoré milujem, ale Anglický pacient je majsterštyk, film filmov. Kniha (predloha) Michaela Ondaatje takisto.

Jeden z mojich najmilovanejších filmov a to vďaka fantastickým hereckým výkonom, vynikajúcim dialógom, skvelej atmosfére... mohla by som chváliť každý detail postupne. Znova a znova sa dokážem kochať rafinovanosťou dialógov, precíznosťou intríg, umením manipulátorov... a v neposlednom rade hereckými výkonmi dovedenými k dokonalosti, kde k vystihnutiu situácie stačí pohľad, zdvihnutie obočia či mimovoľný pohyb. Herci nielen v hlavných úlohách posúvajú herecké umenie za hranice filmového pásu. Samozrejme neodolám porovnaniu: Formanovho Valmonta som videla až po Nebezpečných známostiach, ale bola som z neho v negatívnom šoku. Mala som pocit, že sa dívam na úplne iný príbeh, ktorého základom je len skazená morálka a sex. Nebezpečné známosti majú užší rámec a prioritné zameranie na záležitosti menšej skupiny postáv im dáva viac priestoru na ich vykreslenie. Každá scéna je bravúrne zahratá a príbeh je celkovo drsnejší a možno aj realistickejší ako u Valmonta. V tomto príbehu nejde len o kostýmy, erotiku a zobrazenie doby. To sa možno ešte Formanovi podarilo - ale chýba mu emotívna atmosféra, sila vášne a zrady...aj Glenn Close a John Malkovich.

Poézia života prevedená na plátno. Môj pocit z tohto filmu by som popísala asi tak, že život nikdy nie je dosť zložitý, aby nemohol byť zložitejší, ale keď sa vyrovnáte s minulosťou, s okolím a so sebou samým, môže sa stať jednoduchším. Pri jeho sledovaní zakaždým takmer fyzicky prežívam jeho atmosféru a ponorím sa doňho celou dušou. K tomu nezanedbateľne prispieva aj dokonalá hudba. Jeden z úchvatných filmových zážitkov, ktorý sa dá opakovať.

Nenávidím dogmy, ale milujem Dogmu!

Milujem tento film, pamätám si z neho celé repliky. Boli časy, keď som si ho púšťala skoro denne a neomrzel ma. Viac hádam ani nemám čo dodať... iba ak: "Hmm, já bych volavku nepoznal, ani kdybych přímo na ni močil. Dáte si oběd?" - "Už je trochu pozdě." - "Na oběd?" - "Ne, močit na volavky."

Tento film si ma získal okamžite, ako som ho prvý krát videla v kine, na jeseň roku 2000. Má v sebe omnoho viac psychológie, než sa na prvý pohľad zdá a zaujímavým spôsobom rozoberá v bežnej civilizovanej spoločnosti potlačované pojmy ako pud sebazáchovy a "silnejší prežije". Okrem toho šikovne odhaľuje zákutia ľudských charakterov v krízovej situácii. Milujem Čiernočiernu tmu a antihrdinu s charizmou Riddicka. Žiadny zloduch nie je viac "cool" ;-)

Vizuálne aj emocionálne úchvatný príbeh o vnútornom boji, bezmocnosti, zložitosti ľudského vnímania života na pozadí jednoduchosti zákonov prírody... o večných princípoch lásky a bolesti, smrti a znovuzrodenia... tento film treba vidieť na vlastné oči, aby každý zistil, čo mu dá. Pre mňa napríklad (na rozdiel od mnohých ostatných, vrátane tvorcov) nie je Fontána príbehom troch časových rovín, ale duchovných... a o to ešte krajšie je jej fantastično.

I'm telling you, this could turn 'Are Krishna into a bad boy! - Môj milovaný film o jednom víkende, o parte kamošov, ktorí držia spolu za každých okolností a nachádzajú sa v období medzi mladosťou a dospelosťou, kedy je treba zaradiť sa do zodpovedného života, ale vo voľnom čase je treba sa trochu vyblbnúť - aby nás tá tvrdá realita príliš nepohltila ;-) A k tomu perfektná hudba.

Altamir sa hlboko mýli, ak tvrdí, že "normálny" človek nemá šancu Sekretárku pochopiť. Napriek tomu, že sa za relatívne normálnu (v sexuálnej oblasti) považujem, samoľúbo si myslím, že som tento film hlboko pochopila a oceňujem na ňom nielen skvelé herecké výkony, originalitu, rafinovaný humor, vyrovnanú dávku romantiky a napätia (a vôbec všetko:-), ale aj silný erotický náboj. Milujem toto intímne dielko, dokonale si vychutnávam pomaly plynúci dej a každým pórom nasávam jeho elektrizujúcu atmosféru. Na mieste Lee si nikoho lepšieho ako Maggie Gyllenhaal neviem predstaviť, sadne do role ako riťka na šerbeľ a zvládla ju bravúrne. A výkon Jamesa Spadera (pre mňa najlepší v kariére) je uhrančivý. Ak inde nie, tak v Sekretárke mi konečne ukázal, že je pán herec, ktorý zahrá aj výrazom očí a to si na ňom cením. ...Assume the position...and watch :-)

Na rozdiel od iných komentujúcich, mne sa spojenie absurdity a čierneho humoru v tomto skvelom filme zdá priam dokonalé. Uhranutá atmosférou studeného hotela obývaného panoptikom bizarných postavičiek som hltala každú minútu filmu. Na správnu strunku zabrnká aj erotické iskrenie medzi Kath a Ronaldom :-) Delikatesy sa mi tiež páčili, ale Hotel Splendide ich predbehol. Všetko je len vecou názoru a uhlu pohľadu. Aby som komplikovane nevypisovala, tak všetko, čo Fantika na Hoteli Splendide v porovnaní s Delikatesami odsúdila, u mňa nemá chybičku (update 2008 - užívateľ Fantika zmazal? všetky komentáre). Najlepšie by asi bolo tieto dva filmy neporovnávať, pretože to iba zvádza na prikláňanie sa k jednému či druhému. Ja by som povedala, že oba sú vlajkovými loďami absurdnej čiernej komiky a môžu stáť na rovnakej poličke vedľa seba. A koho tento film nudil, tomu sa dá iba poradiť - pozrite si radšej nejakého Bruckheimera :-) (1.3. 2005)