Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Komédia
  • Sci-Fi
  • Dobrodružný

Recenzie (375)

plagát

Votrelci (2009) (seriál) 

Dovolím si tvrdiť, že už po siedmych epizodách tohto seriálového remakeu (kde sme to dospeli , že sa už aj seriály pretáčajú) si zaslúžia tvorcovia plné hodnotenie. Najmä po poslednej časti jasne ukázali, kam bude seriál nasledovať, a zároveň predviedli ako precízne dokážu pracovať s citmi, dejovými paralelami či flashbackmi, resp. charaktermi postáv. Áno stále hovorím o sci-fi - thrileri Návštevníci, ktorý si prišli po našu "malú" citmi zaťaženú civilizáciu. Táto návšteva však rozhodne neprebehne v mieri, a tak je jasné, že divák sa má na čo tešiť. Len tak ďalej udržať spád a uveriteľnosť a máme tu silného hráča na poli thrilerových seriálov, ktoré môžu nahradiť dnes už legendárne končiaceho bračeka stanice ABC - Lost. Bude už len zaujímavé sledovať, ako sa o tento vysoký status pobije so ( mimochodom Nezvestným o dosť príbuznejším) super naštartovaným "mystery" Flashforward....

plagát

Atramentové srdce (2008) 

Už asi tuším, prečo Atramentové srdce prešumelo mimo kín, a len málokto ho zastihol na DVD. Okrem toho, že je z každého políčka cítiť nižší rozpočet (paradoxne počitačové kúzla nevyzeajú až tak na zahodenie) a tým pádom aj chuďučký scenár, nedá sa tu hovoriť ani o nejakej fantasy akcii. Najväčším problémom je pravdepodobne výprava, ktorá na jednej strane situuje dej do pekných a skutočných lokácií, a na strane druhej som sa vo finále cítil ako v telenovele. Celé je to akési zvláštne, pretože kniha samotná sa teší o dosť silnejším ohlasom a pravdepodobne i o dosť silnejším dejom. Opäť tu raz niekto škrtal a je to aj patrične vidieť. Film miestami nedáva logiku (najmä na záver), okolo čarovných predčítačov sa nič bližšie nedozvieme, a celé to pôsobí na hodinu aj pol zabitého času akosi chabo. Na režiséra strašidelného a pomerne vydareného Kľúča, či ospevovaného Svet podľa Prota, je Atramentové srdce až príliš amatérske, avšak už dlho som nevidel film, na ktorom by sa tak výrazne prejavil nedostatok peňazí, že s tým nedokázal nič narobiť ani skúsený režisér. Rýchlo zabudnuteľná prechádzka do zahodeného originálneho nápadu s celkom fajn obsadením, sa stráca v neúplnosti a narýchlo "zbúchanej" produkcii....a to je ta najväčšia škoda.

plagát

Sonny vo veľkom svete (2009) (seriál) 

TV Disney Channal = postrach súčasnej teeneagerskej komunity. S tým rozdielom, že oni o tom zatiaľ bohužiaľ ani len netušia.

plagát

Hannah Montana (2006) (seriál) 

Niečo málo aspoň za to, že tento seriál má vôbec nejakú podobu...

plagát

Alica v krajine zázrakov (2010) 

Tim Burton kapituloval na príbeh. A veď prečo nie?! Čo originálneho sa už len na Alici v krajine zázrakov dá vymyslieť. A tak po správnosti stavil všetko na vizuál. Ten tentokrát síce nie je až tak morbídny a bizarný, ako by sme od majstra detskej nechutnosti čakali, ale stále je to dobrý a nádherne fantastický Burton. Čo sa týka fantastického sveta či efektov, nie je Alici čo vytknúť. Ešte na konci som uvažoval nad tým, či hovoriaci pes, alebo žabie služobníctvo červenej kráľovnej boli skutočné zvieratá alebo nejaká kombinácia počítačovej mágie a živého stvorenia. 3D samozrjeme tomu všetkému napomáha. Narýchlo renderovaný formát možno sem-tam pokrivkáva v hĺbke a rýchlych záberoch, ale pre tých, čo boli na 3D zatiaľ len zopárkrát,prípadne nevideli Avatara (nepravdepodobné, ale dajme tomu:) je to len nepovšimnuteľný fakt. Všetko pospolu: Alica napokon tvorí silne pozerateľnú zmes super obrazových nápadov a šialených postavičiek, v skvelom tentoraz menej za vlasy pritiahnutom burtonovskom prevedení, s opozeraným a jasne postaveným príbehom. Toto môže ortodoxných režisérových fanúšikov jemne rozhodiť, a tak tí nech si radšej aspoň jednu hviezdičku natvrdo odmyslia. Tí ostatní túto čistokrvnú komerčnú odbočku, inak odjakživa svojského režiséra, dozaista prežijú. Škoda už len toho, že bez 3D zážitku je Alica odsúdená maximálne na jedno pozretie......90%.

plagát

Ip Man: Zrodenie majstra (2008) 

V prípade, že pozabudnem na Tonyho Jaa a jeho gymnasticky bláznivé kúsky (ale slabí dej), tak Yip Man si vybojoval prvú priečku medzi všetkými bojovými snímkami za posledných minimálne 5 rokov. Okrem pastvy pre oči z brilantnej choreografie sa tvorcovia príjemne pohrali i s charaktermi, či motiváciou zúčastnených. V celku teda Yip Man tvorí prekvapivo chytľavé pozeranie na človeka, ktorý svojím silným - dobrosrdečným charakterom a talentom pretvoril kus čínskych dejín. Vo filme sa na nič nezabudlo, a vo svojej dĺžke sa ani nič nepreháňa. Súbojov je síce až nad hlavu, zato každý je primerane dlhý, skvelý a najmä uveriteľný. Čo tam po tom , aspoň sa je na čo pozerať. Šup sem s pokračovaním.....

plagát

Partička (2009) (relácia) 

Bezkonkurenčná zábava na slovenskej televíznej scéne. Toľko spontánneho talentu, aby človek na slovenskej obrazovke naozaj pohľadal. Také množstvo absurdných scén by si jeden ani nedokázal predstaviť, a tu sa na nás sypú ako z roztrhaného vreca.Ten kto už dávno pravidelne liečil bránicu z kolektívu okolo Dana Dangla napríklad z SOS, prípadne ten kto veľmo rád absurdný humor dotiahnutý do extrému pomocou rôznych šialených pravidiel a tém, určite sa má na čo tešiť. Ja som už dávno podľahol.....len tak ďalej.

plagát

Prekliaty ostrov (2010) 

Ani neviem, ako dlho som v kinách vyzeral tento Scorseseho nezvyčajný tvorcovský úlet. Po všakovakých odkladoch z radov distribútorov ma trochu zaráža, s čím v tomto filme mali vlastne problém. Prekliaty ostrov je skutočne profesionálne atmosféricky vychytaný a bezchybne fungujúci film. Ťažko povedať, či sa jedná o horor alebo triler. Každopádne nejeden, vrátane mňa samotného, by ho s radosťou nazval "psycháčom", s prirovnaním k filmom ako Mechanik prípadne Tí druhí. Aj keď po vyslovene nervy drásajúcich chvíľkach, ako by sa zem prepadla, skvelý pocit stiesnenosti sa predsa len dostavil- možno vďaka mrazivej hudbe s ešte "hustejším" ústredným motívom a možno aj vďaka klaustrofóbne od sveta odrezanému ostrovu....Nejaké to strašidelné škrtnutie zápalkou alebo padnutie hrozivého stromu v omnoho horšie vyzerajúcej búrke, sa dá brať ako potrebná dávka nenúteného strachu, aby predsa nehrali na diváka lacnú strašidelnú hru len so skvelou hudbou a hereckými výkonmi. Tie sú mimochodom jasne prevalcované DiCapriovým talentom, takže o ostatných sa dá hovoriť iba v zmysle sekundantov, pohybujúcich sa ako bábiky v relatívne jednoduchom príbehu a vopred vytušenej pointe. Tú síce zhruba niekde v polovici filmu poodhalí nejeden divák, no nikto to nebude vedieť stopercentne, vďaka čomu film slušne funguje až dokonca. Isté však je, že očakávané rozuzlenie akosi z princípu smutne zráža jednu hviezdičku dole. Chválabohu za Martyho skúsenú režisérsku ruku, ktorá dokázala záver tak bravúrne zabaliť do stráviteľného a hlavne logického celku. Tých, ktorý videli The Others a iné podobné "chuťovky", pointa rozhodne nejako nevyvedie z miery, zato na revanš sa im dostane "aspoň" jej skvelého podania. A to sa pri dnešnej zúfalej "pointovej vyčerpanosti" cení najviac...

plagát

Precious (2009) 

Film siahajúci na najkrajnejší význam slova tragikomédia. Scény z černošských štvrtí sú niekedy až tak drsné, že človek netuší či sa proste smiať alebo radšej plakať. Aj keď hlavná myšlienka je mi jasná, a téma je dostatočné silná, na konci filmu sa nekoná ani tak dojatie ako iba strohé znechutenie nad svetom samotným a najmä nad pseudodemokratickým vykresľovaním života černošskej komunity v USA. Príbeh je poľutovaniahodný, a film vizuálne zachádza do vcelku nových vôd, no nenašlo sa nič, čo by ma výraznejšie oslovilo. Film útočí zbytočne veľa na fakty, a nezameriava sa na vyznenia, či odsúdenie. A tak ani divák nejako nepocíti výraznejší vnútorný pohnútok alebo smútok nad pokrivenými osudmi. Okrem zapamätateľných hereckých výkonoch a zaujímavého tvorcovského prístupu sa nič veľkolepé nekoná. Ak samozrejme nepoč%

plagát

Zmätok v duši (2009) 

Tak tentokrát to nevyšlo. Niekto tu síce napodobil Oscarovú šablónu na 100% a vyslovene zaútočil na akademickú citovú základňu, ale jediné čo z toho vzišlo, bola dokonalá úloha pre Jeffa Bridgesa aby jednoducho ukázal, čo v ňom je (oscar za halvnú úlohu bez pochýb zaslúžený). Ostatné tak nejak už len kopíruje stokrát videné všeobecne cenené zábery, neustále evokujúce Aronofského Wrestlera, ktorého minuloročnú oscarovú históriu už pozná asi každý....Ak teda prepáčim tú vyslovene vtierajúcu sa tému a započítam super fungujúcu chytľavú hudbu, šplhá to niekde na pomyselný zlatý stred, niekde medzi skvelou drámou a jedným pozretím. A to je myslím, tiež dostatočne zaslúžené....