Orthank

Norbit určite nie tak hrozný, ako to z ostatných hodnotení plynie. Áno, je to predvídateľné, až detsky prihlúple a trápne, a áno, Norbit ma hrozný záver, ale i tak sa dá nájsť priehršť skvelo fungujúcich gagov (Moje modlitby boli vyslyšané. Z neba padajú ženy. No to ja som sa dnes modlil za nový Kabriolet. To by sme sa mali radšej uhnúť.) a na počudovanie aj dobrého niekoľkonásobného Eddie Murphyho. Na jedno pozretie, fakt len ako "odľahčovák" s polovičkou a tak nevidím dôvod, prečo byť sklamaný....

Nehodno komentovať. Vyše dvoch hodín neutíchajúcej nudy, ktorá sa nevie rozhodnúť či chce byť komédiou alebo drámou. Hereckým obsadením, názvom a režisérskym prístupom čistá komédia, no dejovo skrz- naskrz dramatické "málodielko". Najhoršie, že Komikov nemožno brať ani ako experiment alebo úlet. Ani jedná téma (komediálna resp. dramatická) nie je nejako viac zvýraznená, a tak sa tieto dva protichodné žánre technicky ale aj umelecky negujú. Použitý humor absolútne nefunguje pre európskeho diváka, a keď sa človek jediný krát zasmeje na rozhovore otca Erica Banau s vlastnými deťmi v mandarijštine, má chuť bez ľútosti s týmto nepodarkom skončiť predčasne...

Profesionálna, dobre obsadená a najmä slušne zahraná remeselná práca. Joel Schumacher nesklamal, ale ani neprekvapil. 8mm je príbehovo značne štandardná atmosférická záležitosť, s trošku predvídateľným záverom, ktorý tvorcovia presne takto chceli, už aj preto, že od samotného začiatku je zápletka úplne jasná a hrá sa na budovanie atmosféry či kontroverznosť samotného "porno" námetu. A prečo aj nie? Funguje to skvelo,až na tú silne jednorázovú záležitosť....Howk.

Rovnako surové, drsné a pravdivé ako samotná vojna. Aj napriek tomu však len samoúčelne patriotské a značne prifarbené o neoblomnú americkú hrdosť. Celý čas sa hrá na city. City diváka aj city hrdinov. Napriek tomu ani sám Kevin Bacon nemal v podstate čo hrať. Všetko čo sa rieši, sú len oficiály sprevádzajúce presun zosnulého vojaka domov. Ostatné sa necháva na hereckých výrazoch, na čom film viditeľne zlyháva a nech sa všetci snažia ako sa len dá, pre diváka nemá žiadnu hlbšiu výpovednú hodnotu. Veľa myšlienok a jasných vnútorných pocitov dôjde samo a veľa zostane visieť vo vzduchu, no aj tak už po dvoch dňoch si naň nikto ani len nespomenie. Ako nutná agitka na nezmyselné a mnohopočetné takzvané hrdinské skony vojakov za vlasť v Iraku, pre televíziu postačuje....čo však postačí raneným srdciam pozostalých?

Podobnú zhovädilosť aby človek f*ckt pohľadal. Brutálny slovník a ešte brutálnejšie násilie umelo ospravedlnené dexterovským zabíjaním výsostne len všetkých "badguy ". Ťažko to zvaľovať na scenár, keďže ten stavia len na vulgarizmoch najhrubšieho zrna a silne za vlasy pritiahnutej akčnej jazde. Trošku vyšinutý musel byť dozaista aj samotný režisér, ktorého by som "z fleku" prirovnal k postupne blúznivému homosexuálnemu agentovi FBI Willemovi Dafoemu. Nebyť originálných flashbackov, cez ktoré sa divákovi za každou akciou vysvetľuje krvavé putovanie dvoch bratov a vynikajúca írska hudba, bolo by to bezkonkurenčne na nevydržanie. Írsky kresťanský fundamentalisti by sa chytali za hlavy, podobne ako asi väčšina normálnych divákov. Nepopieram. Niekedy som sa dokonca aj od srdca zasmial,či dal hrdinom v konečnom dôsledku za pravdu. Len keby si uvažovanie postáv sem - tam tak stupídne neodporovalo a dialógy sa tak evokujúco nepodobali textom slovenských raperov. Na jedno pozretie pre výsostne chápavých ľudí, aby tento blázinec s potenciálnym posolstvom zobrali s tou najväčšou rezervou. Keď už, tak vsádzam na prístupnejšieho Dextera...

Ťažko sa k tomu niečo píše. Jedným slovom nuda a druhým zamyslenie. Čo však z toho, keď som sa pristihol, ako mi pointa akosi automaticky dochádza a po ďalšom rozmýšľaní sa už nič nedostavilo. Tuším čo chcel autor s týmto filmom povedať, ale zároveň verím, že bolo kopec iných atmosférických možností ako si zafilozofovať o existencii, bytí, a nekonečnosti mnohodimenzionálneho časopriestorovo zakryveného vesmíru vo fundamentálnom spojení jeho minulotsti s budúcnosťou cez ľudské bytie. Možno ak by som si v znení filmu "vymetaforizoval" rôzne iné ďalšie záludne úvahy a pointy, dalo by mi toto nadhodnotené dielo niečo viac. Takto len uvažujem, že buď som tak jednoducho prekukol myšlienku, alebo to je celé úplne o niečom inom. A nie, nikto ma nepresvedčí, že práve to je to čaro, pretože tie neuveriteľne nudné, tiché "masturbačné" pasáže bez dialógov nútili k pretáčaniu. A to na tom nezmení ani fakt magickej klasickej hudby alebo skvelých trikov....asi sa radšej vrhnem na knižnú predlohu.

Shyamalan a jeho pohľad na vieru a poslanie v extrémnych situáciách. Podobne ako vo Vyvolenom či Znameniach, i tu skutočne zvláštnym spôsobom pristupuje k daru viery. Akoby ju sám vo svojich nápadoch a následne i samotných filmoch hľadal. Žena vo vode je už ale dotiahnutá do krajnosti. Absurdný kontrast medzi rozpávkou a skutočným svetom ide vypáliť oči. Bol to síce jasný zámer tvorcu, to je úplne jasné, avšak tú prirodzenosť s akou berú jednotlivý obyvatelia domu tak fantasknú udalosť, to už je výplodom veľmi osobitého prístupu, ktorý zabúda na prirodzenosť a logickosť. Ja viem, že takto nejak vyzerá Shyamalanov štýl. Osadiť nezvyčajné prostredie ešte nezvyčajnejším príbehom, no Žena vo vode pri hľadaní poslania a viery skĺza k čistému fantasy, kde nesedia už len kulisy. Vôbec by som to nenazval zlým nápadom, len pre tentokrát to originálny tvorca trošku neukočíroval správnym smerom. Na druhej strane klobúk dole ako dokázal i do tak sofistikovaného príbehu vsadiť napätie a humor plynúci práve z rozličných paradoxných situácií. Celkové hľadanie poslania pre už od začiatku úmyslene predstavené postavy, v sebe skrýva kus nevídanej filozofie. A to už nehovorím o skvelom obsadení zasnenej Bryce Dallas Howard, či zajakavého Paula Giamattiho. Tieto fakty sa prinajmenšom cenia. Každopádne Shymamalan patrí k mojím najobľúbenejším režisérom, a tak dúfam, že vlastným osobitým prístupom spestrí opäť nejaký skvelý nápad....už sa neviem dočkať....

Hlboko dokonalá injekcia do útrob ľudskej mysle, spomienok a v neposlednej rade i samotnej duše. Cez snovú a bravúrne sprehádzanú chronológiu dokázal scenárista Charlie Kaufman podstatu partnerských vzťahov rozobrať na tie najdrobnejšie kúsočky, ako skladačku, ktorú v celku udržuje snáď už len samotný režisér Gondry. Medzi týmito dvoma šialencami musela byť dokonalá súhra nápadu a jednotnej vízie, aby vzniklo tak úchvatné a komplexné dielo. Večný svit je niečo, čo sa len dosti ťažko popisuje, a ešte horšie chápe, napriek tomu tak úžasný zážitok som z filmu už dlho nemal. Ešte niekoľko minút po dopozeraní mi dochádzali jemné náznaky a indície prezieravo tvorcami rozosiate v deji, aby mi tá záverečná myšlienka zasvietila v úplne jasnom nezabudnuteľnom celku. Jim Carrey tu konečne dokázal, že nemusí robiť len trápne grimasy pre komédie, ale utiahne i väčšiu výzvu a Kate Winslet bola zasa raz na nepoznanie. Popri tom všetkom aj úžasne depresívna sonda do našich citlivých snov, vďaka ktorým si častokrát uvedomujeme, ako veľmi nechceme na niekoho zabudnúť, či niekoho naveky stratiť. Prezieravo vnorené do komplikovaného vizuálu strácania spomienok, ktoré sa dejú len tak mimochodom. Povinnosť pre všetkých čo i len máličko premýšľavých, pretože tu sa zhmotnili ľudské sny...

Film, ku ktorému sa oplatí napísať len NUDA NUDA NUDA.....

Vzhľadom k tomu ako sa na tomto filme podpísal viditeľne nízky rozpočet, trochu mi uniká zámer tvorcov rozťahovať tento "pseudoapokalyptický" svet do vyše dvoch hodín. Čo z toho , že námet je super a James Cammeron slušne zapracoval na scenári, keď jeho tuctové srdce sa už tesne pred Titanicom začalo hlasito ozývať. Samozrejme nemôžem mu uprieť skvelé dialógy v závere a celkovo záludný námet zahrňujúci zaujímavú formu zábavy budúcnosti, či detektívnu zápletku na pozadí rúcajúceho sa sveta, ale do tak vyčerpávajúcej stopáže sa mohol zmestiť ešte kopec iných vysvetľujúcich informácii, od logiky fungovania technológie snímania myšlienok, až po samotnú zainteresovanosť jednotlivých postáv. Verím, že veľmi podobne si ľudia predstavovali Silvester roku 1999, ale k uveriteľnosti chýbal trošku zasväcujúcejší prístup možno aj samotnej režisérky. Kathrin Bigelov tápala v tme po celý čas, pričom sa zbytočne zameriavala na detektívnu zápletku, miesto toho, aby viac pritlačila na atmosféru. Stačilo ubrať pol hodinky a ušetrené peniaze utratiť na efektnosť a hutnejší spád. A tak po dlhých dvoch priemerných hodinách a pekne zohranému záveru len stroho krčím plecami....