Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Komédia
  • Sci-Fi
  • Dobrodružný

Recenzie (374)

plagát

Dvanásť rozhnevaných mužov (1997) (TV film) 

Tv verzia, ktorá rozhodne nerobí hanbu svojmu kultovému predchodcovi. Dokonca by som povedal, že práve naopak. Táto nenápadná zato verná (doslova) napodobenina je ešte o kúsoček dotiahnutejšia, čo sa týka postáv. Prítomnosť afroameričanov v jednotlivých charakteroch dodáva zápletke, a vôbec dialógom, istú váhu. Popri tom všetkom každá postava má jasne vykreslený charakter, a na nikoho sa oproti o pol storočia staršiemu bračekovi nazabúda. Celý dej je síce na vlas rovnaký, navyše i jednotlivé charaktery sú na jedno bydlo, pričom ich predstavitelia sedia na tých istých miestach. Rozdielov je len veľmi málo, čo je pochopiteľné, avšak ten pomyslený "upgrade" je určite v tých najsprávnejších scénach. Niekto by mohol tento snímok nazvať plagiátom, no pre vyššie spomenuté dôvody a pre jasnosť kvalitného príbehu, ma to v celej jeho dĺžke ani len nenapadlo. Je chvályhodné, že i televízia, neznámy herci a zabudnuteľný režisér dokážu vyrukovať s tak kvalitnou drámou.A preto verím, že prípadný pocit z plagiátorstva v tomto prípade každý s radosťou pominie....

plagát

Dvanásť rozhnevaných mužov (1957) 

Priznám sa presne túto staršiu verziu Sidneyho Lumeta som videl o pár hodín neskôr ako jej verný TV remake. To bude asi tým dôvodom prečo som trošku chladnejší a dávam nižšie hodnotenie, ako by si v podstate zaslúžil. Skutočne to nie je tou dobovou neaktuálnou atmosférou. Skôr mám, pocit že neskoršia a na zamyslenie dokonca TV verzia z roku 1997 vytrela tejto pôvodnej vynikajúcej "konveržačke" mandle. Ja viem, trošku krivdím, veď všetko vychádza práve z tejto prapôvodnej verzie, ale zopár postáv bolo jednoducho až hriešne nedotiahnutých. Hádať sa o skvelých dialógoch a ešte lepších výkonoch sa rozhodne nebudem, len niektoré postavy zostali proste v úzadí. Každopádne sa jedná o jednu z najlepších drám, aké som kedy videl, a to je pre moju nechuť k čiernobielym dobovo uzemneným filmom už naozaj čo povedať. Skvelé herecké výkony v skvelej zápletke dokážu v jednej jedinej miestnosti rozohrať dokonalú slovnú prietrž pre záchranu, či zatratenie jedného mladého muža. Jednoducho nádhera... 90%

plagát

Chceš ma, chcem ťa (2009) 

V poslednej dobe mi začína byť veľmi podozrivé koľko slušných komédií sa tento rok premlelo kinosálami. Až sa bojím aby to nebol len nejaký krátky "orgazmus" ktorý opäť niekoľko rokov nepríde. The Ugly Thruth je síce už trochu otrepaná záležitosť, čo sa týka scenára a príbehu ako takého, zato režisérsky perfektne postavená na nohy. Robert Luketic na čele s vymakaným a možno až veľmi uvedomelým Gerardom Butlerom, čoby odborníkom na vzťahy rozohral naozaj pozerateľnú a najmä vtipnú vzťahovú nahánačku. Butler potí jednú hlášku za druhou a Kethrine Heigl sa nad ním patrične znechucuje. Ja viem nič originálne. Ale pokiaľ to drží až takmer do samotného konca je to slušná hodinka aj pol odpisov zabalených do prefíkaného zbližovania sa hrdinov. Ani náhodou to nie je nič prevratné a už vôbec nie originálne, napriek tomu stále svieže stráviteľné pozeranie so svojou polovičkou, ktorej určite nebude núdza o smiech, už len kvôli odvážnejším sexuálným narážkam, ktorých tam je skutočne habadej....

plagát

500 dní so Summer (2009) 

Priniesť trošku inovácie do romantických komédií bolo už treba ako soľ. 500 dní so Smummer vyrukovala hneď s komplikovaným vzťahovým dejom, šialenou chronológiou a až príliš inteligentným humorom. Nie! Nie je toho veľa,a bol by v tom čert, aby sa niekto v tomto filme nespoznal. Každý určite zažil sklamanie z prvých alebo možno i viacerích lások. A tak budete len spomínať a spomínať, až prekľajete, prečo ste si tento film vlastne pustili. 500 dní so Summer pracuje naozaj so skvelým scenárom, ktorý núti diváka podrazácky až príliš rozmýšľať. Veľmi pekne vyladený a originálne podaný partnerský labyrint s neskutočne divnou (v tom najlepšom slova zmysle) a strelenou Zooey Deschanel, ktorej to s Gordonom sedí ako uliate. A ešte k tomu všetkému úplne odpisujúci záver, ktorému proste musíte dať za pravdu, aj keď vôbec nepatrí k tým príjemným romantickým a už vôbec nie komedialným vodám.....

plagát

Návrh (2009) 

Prvýkrát bez zbytočných sklamaní a rozlučovacích tuctovostí hlavných hrdinov, prvýkrát komédia s výraznými charaktermi, ktoré sa nelámajú tak jednoducho a prvoplánovo, ako by každý bežný milovník romantických komédií čakal. Konečne sa režisér vydal trošku inou cestou. Nech to znie u komédie akokoľvek strelene, je tomu skutočne tak. Sandra čoby egoistická knižná editorka mrazivo baví a Ryan už snáď lepšiu šancu nedostane.....jednoducho príjemná oddychová a najmä inteligentná zábava, ktorú so svojou polovičkou neodmietnem možno ešte raz......

plagát

Paranormal Activity (2007) 

Keď pominiem vcelku originálny i keď už prepožičaný nápad, tak vlastne ani nechápem tak preafektované správanie sa západného publika. Je mi jasné, že "západniari" majú tak trošku iný zmysel pre humor a ešte horší pre horor, no nedá sa im uprieť zimomriavkovsť tohoto rádobyfilmu. Zopár vydarených ľakačiek funguje tak na hranici, ale akonáhle si človek zvykne na štýl, prežije to všetko predsa len v zdraví. Suma sumárum - originalita nadovšetko podráža nohy trošku stupídnemu záveru, ktorý už aj napriek tomu, že ho samozrejme predpokladáte zlomí vaše očakávania....Stačí pozrieť raz, uvedomiť si, že "nie toto sa skutočne nestalo" a zobudiť sa do ďalšieho krásneho dňa, kde si už na podobný film ani len nespomeniete....pokiaľ samozrejme....... niekto na nás neušije pokračovanie...:-)

plagát

Jánošík - Pravdivá história (2009) 

Takto nejak dopadne pravdivá história, keď sa ujmú práce dve nadržané režisérky. Nechcem spôsobiť vzburu feministiek,ale uznajte, že jedna sexuálna scéna na približne 15 minút u takmer dva a pol hodinového filmu je prinajmenšom na zamyslenie. Ono v podstate celá slovensko-česko-poľská kinematografia je založená jemne povedané na istých morbidných kombináciách sexuálnych scén a histórie, akoby sa za každú pokazenú cenu chceli zapáčiť akýmsi západným kritikom. Jánošík je presným zástupcom súčasnej stredoeurópskej "vysokorozpočtovej kinematografie a ani sa nesnaží tváriť inak. Báthotry rozpútala myšlienku prevrátenia histórie naruby, resp. pre niekoho, ukázať ju tak ako má byť. Chvályhodné, no pre súčasného diváka miestami až nechutné a pre zahraničných divákov i dosť nepochopiteľné (ešte stále sa niekto čuduje prečo nikto nevie, kde to Slovensko do prčic vlastne je?). Avšak tu ide o nás domácich, a za seba musím jasne povedať, že Jánošík sklamal! Okrem slušne rozbehnutého začiatku sa po zvyšok filmu na seba vešajú už len nudné a šablonovité (verbovanie-divčiny-sex-svadba porpípade smrť) scény bez výraznejšieho dejového posuvu. Jánošík je charakterovo absolútne nezaraditeľný (neutrálne dobrý a zároveň zlý chlapec!:), kamera na zavraždenie, a dej pre zbytočnosť. V celej stopáži sa vystrieda kopec šablonovitých scén a hurá je tu nič neprinašajúci, okamžitý a divákom samozrejme predpokladaný záver. Nič na tom , že v priebehu deja nemal na Jánošíka v podstate nikto nič, hlavné je že sa znenazdajky nepochopiteľne stáva hrdina a mučeník v jednej osobe. Veru kiež by to bolo všetko tak jednoduché, a história tak pravdivá, aby ju nikto nikdy nemusel oživovať napravovať ani inak deformovať za neskutočne veľké peniaze. Chválabohu za legendy.....

plagát

FlashForward (2009) (seriál) 

David S. Goyer v televízii? Tak to ma podržte. Slabší filmový režisér zato však vynikajúci scenárista sa pustil do seriálovej tvorby. Pravdou je, že tento počin nie je len tradičný rodinný výlev pre všetkých ,ale zameriava sa skôr na konkrétne cieľové skupiny. To prvou- oficiálnou- je náhrada s predstihom za už pomaličky končiaci seriál Lost ,nuž a tá druhá je jasná konkurencia Abramsovmu Fringe, ktorý v súčasnosti vyštartoval už druhou sériou. Flashforward sa už od samotného začiatku tvári ako mysteriózny triler zo všetkým čo k tomu patrí. Od drsnej hudby cez akčný nástup až po depresívne ladenú kameru. Filmárske skúsenosti Davida S. Goyera je cítiť všade. Už od prvého záberu som mal pocit, že toto jednoducho patrí do kín, len v podstatne dlhšom zostrihu. Vynikajúce efekty úvodnej globálnej „havárie“ ľudstva to s radosťou dosvedčujú. Samozrejme nesmie tu chýbať nič , čo by sme nepoznali s iných konkurenčných seriálov. Agent FBI v bežnom živote vyšetrujúci drogových dealerov a organizovaný zločin sa zrazu ocitá v šialenstve situácie a vzhľadom k tomu čo videl, sa priamo interesuje do prípadu. Jeho manželka Sonya- lekárka, naopak vďaka svojej vidine nastolí otázku rodiny manželstva a lásky ktorá, zjavne nemá súdené vydržať. Jednoducho režisér a scenárista v jednej osobe sa snaží dramatizovať na všetky strany a bez nadŕžania sa mu to darí perfektne. Prvý diel odštartoval s piskotom pneumatík a mieri do dosť vymedzeného cieľa. Vymedzeného najme pre svoj rozsah plynúci s časového obdobia skoku do budúcnosti. Samozrejme tento fakt sa dá šikovne obísť, avšak to už záleží na iných okolnostiach. A to najmä okolnostiach úspechu. Moje prvé pocity, čoby milovníka mysterióznych seriálov a zapletených príbehov, pri ktorých treba i ponamáhať závity, sú viac než dobré. Hneď v prvej časti tvorcovia naservírovali zaujímavé záverečné odhalenie a kopec premyslených filozofických prvkov, typu chcel som spáchať samovraždu, ale po tom, ako som videl svoju šťastnú budúcnosť dostal som opäť chuť do života. Myslíte ,že je toho na prvý diel nejako priveľa? Áno aj nie. Vzhľadom na perfektnú vyváženosť je všetkého tak akurát. Zostáva už len dúfať , že príbeh sa nezostane točiť len okolo jednej úvodnej udalosti, ako to neblaho dopadlo u Heroes. Ak sa tvorcom podarí udržať hutné dravé tempo úvednej časti, nenútenej dramatizácie a postpných ďalej sa vyvíjajúcich odhalení, je jasné , že nás čaká ďalší neuveriteľný seriálový zážitok.

plagát

Studio 30 Rock (2006) (seriál) 

Sitcom toho najväčšieho kalibru vytasil na divákov konečne vítanú starinku v podobe absencie prihlúpleho umelého smiechu v pozadí, ktoré zakaždým tak trápne núti smiať sa i keď netreba. Tvorcovia seriálu 30 Rock si boli na betón vedomí svojích kvalít, a tak sa takýchto tuctovostí zriekli, a musím povedať že urobili neskutočne dobre. Naozaj už to začalo nudiť a nikdy by som neveril, že to prinesie tak nevídanú dávku originality. Skutočne. Keď pozeráte na ten sucho nahlúply absurdný humor vychádzajúci z úst Alecka Baldwina či Tiny Fey ale aj celého jej - dajme tomu trošku úchylného kolektívu - dostáva bránica skutočne zabrať. Námet z televízneho prostredia NBC prináša neuveriteľný kopec nápadov a tvorcovia ich vyťažujú do piku, za prítomnosti množstva cameí tých najznámejších tvárí dohnaných do tých najabsurdnejších situácií. Jednoducho pecka, ktorá by nemala obísť ani jedného fanúšika suchého humoru, ktorý nenúti umelo sa smiať....Vyšperkované gagy niekedy ešte ani nedôjdu pointe a už sa v pozadí naskytá iný ešte lepší. Paráda aká sa televíznych obrazovkách nevidí každý deň. Mohol by som prirovnať s Big Bang Theory avšak toto je tak trochu iný súdok vína pre naozajstných fajnšmejkrov, kde skutočne nič nevychádza navnivoč......

plagát

Číslo 9 (2009) 

V podstate len jemne prepracovaný a o hodinku dlhší prepis už skôr natočeného kratučkého animáku. To však neznamená,že práve táto viac minútová verzia klonuje už niekde videné.Pravdou je, že príbeh vychádza takmer celý (záver nevynímajúc) so svojej krátkometrážnej verzie, ale dopĺňa i mnoho nového. Ak si odomyslím, že tento animák sa už ani omylom nesnaží získať detského diváka a prižmúrim očko nad trošku uponáhľaným dejom,ktorý nedovoľuje diváka hlbšie zasvätiť do zaujímavého alternatívneho postapokaliptického sveta, nie je tomuto čarovnému animáku čo vytknúť. Jednoducho dej len v skratke vysvetlí čo a prípadne prečo a hneď uháňa preč,akoby sa animátorom už viac nechcelo animovať. Dúfam, že problém nepramení v nedostatku financíí a už vôbec nie v lenivosti, pretože Deviatka by si rozhodne zaslúžila pokračovanie už len pre dlh voči divákovi z nezvyčajného a o to krásnejšieho filozoficky poňatého sveta.