Orthank

Nekonečne sugestívna dramatická "napínačka" dokázala vybudovať bez štipky hudby absolútne všetko, čo do dobrého neobyčajne obyčajného filmu patrí. Skvelý hlas rozprávača spolu s geniálne napísaným scenárom dokonale vytvára atmosféru tajomna, ba miestami až hrôzy. O čiernobielo vyšumelom "oldschool looku" už ani nehovoriac. Kamera patričnene zainteresovane všetkému prihliada ale nikdy nič navyše neprezradí. Režisér Michael Haneke si udržal celý film pekne na uzde. Neodsudzuje a nepoukazuje. Necháva dostatok času pre každého diváka, vytvoriť si vlastný názor na tú-ktorú osobu. Každá má nejakého toho svojho kostlivca, a na každú si človek nejaký ten názor nájde. Hanekeho jasne zachytená predstava sa príjemne pozerá, (ne)zaráža, (ne)ohúri a už vôbec neurazí. Po skončení si človek povie, že konečne videl niečo napĺňajúce bez toho, aby bol o niečo ukrátený. Dokonca aj časová lokalizácia tohto podivuhodného príbehu je v závere využitá na podtrhnutie pohnutých vzťahov v dedinke a ich celkovej situácie, čím sa jednoducho nápad vyčerpal do dna, kde k bezchybnosti už toho veľa nechýba. K tomu pekná paleta otázok pre diváka na zamyslenie na záver, a máme tu zaslúženého výhercu Zlatého Glóbusu.....nuž a ten Oscar? S ním by tento film už viac zapamätateľnejší nebol....

Ťažká dilema v hodnotení. Na jednej strane nadšenie z toho, ako po hlave sa tvorcovia do tohto animáku pustili, na strane druhej veľmi rýchlo ubiehajúca partia animovaných panáčikov. Od absurdného deja cez jeho rýchly nástup a priebeh, až po skvelú priam historicko - veľkofilmovú (mimochodom nadmieru chytľavú) hudbu. Nebyť zopár nelogickostí, ktoré asi aj detského diváka pravdepodobne ťahajú za vlasy, a konalo by sa veľmi príjemné prekvapenie. Vtipných situácií je tu tesne akurát, ale každá z nich zabaví dokonale. Cez len tak mimochodom vyskakujúceho chodiaceho televízora a fakt vtipné časté používanie nezmyselného názvu Flintovho vynálezu na jedlo, tu človek natrafí na vskutku originálne nápady. Zamrzí však až príliš rýchly spád deja, vďaka čomu veľa vecí nefunguje, tak ako by malo...napokon škoda aj vďakabohu, za to, že to nedopadlo horšie.

Na televízne pomery slušne natočená krimidráma, o najšpinavšom obchode na svete, síce netlačí príliš na pílu, ale stále mi bolo z daných skutočností príslušne nechutne Obsadenie až na geniálne slizského Roberta Carlyle však nič moc, a to už nehovoriac o trochu "pokulhávajúcom" deji, ktorý je natiahnutý do šialených 3 hodín. Možno stačilo jeden plnohodnotne nadupaný celovečerák, v ktorom by lepšie vyznela tiesnivá situácia z odcudzenia od rodiny, poníženia a zneuctenia ľudskej bytosti, či dokonca zo zverského zneucťovania tých najmenších. Tak by každému prišlo zle už pri pomyslení na nejaké internetové porno, ktoré mnohí "nevinne" pozerajú bez toho, aby si vôbec uvedomovali, čo všetko sa môže za ním skrývať. A tak sila príbehu je natiahnutá v zbytočnej dĺžke a často v prehovoroch obetí, ktoré ako by sa s tým všetkým viac-menej zmierili. Silná téma potom zapôsobí asi až pri záverečnom preslove hlavnej hrdinky....A to je tak trochu škoda. Čo sa týka samotného svinsky špinavého obchodu so ženami vôbec, dodám štyrmi výstižnými slovami....Liama Neesona na nich!

Už predpokladateľná zápletka posledných Azíjsko-ostrovných bojových filmov, tentokrát o trošku zvážnela, a popri super kreáciách priniesla konečne aj trošku hutnejší dej. Hrdina už nie je ten pán dokonalý, ktorý sa bije čo najefektnejšie a najčistejšie, ale má aj svoje muchy. Áno samozrejme, je to opäť tuctové, ale keď uvážim, že v prvom rade ide až o bojové scény, tak ten kúsok dramatizácie a skutočného neprifarbeného záveru pozdvihuje hodnotenie. Niekedy netreba veľa akcie a dychberúce "latkovačky". Možno stačí dať príbehu nejakú motiváciu. Merantau konečne rozdýchal pôrodné bolesti týchto novodobých bojových filmov na čele s Tonym Jaa a ponúka o kúsoček viac. Ktovie, možno sa raz dočkáme aj plnohodnotne charakterovo originálneho filmu, ktorý bude mať všetkého tak akurát. Bohužiaľ efektnosť a bujarosť choreografie sa začína pomaličky prejedať....alebo žeby nie?

Ale áno....Podarilo sa. Mel Gibson je aspoň trošku späť:) Neviem či tento fakt docenia úplne všetci, no mňa si v tomto filme opäť získal. Akcia trošku ustúpila dialógom, jemnejšiemu prístupu k charakterom a výraznejšej dramatizácii, čím však film samotný neprestáva byť zaujímavý. Práve naopak. Vzhaľadom na námet sú dialógy napísané šikovne a tlačí sa viac na city. A aj keď som niečo podobné videl už nespočetne krát, oceňujem ako triezvo sa k tomuto filmu pristúpilo. Jasný a remeselne napasovaný záver inak dopadnúť nemohol, a aj keď kľučkuje pomädzi všemožné klišé nikdy to nepôsobí trápne. Zadosť sa dostane každému, od riaditeľa jadrovej divízie, až po tuctového diváka, ktorý zasa raz dostane nejakú tu konšpiračnú facku. Bezbolestnú a poriadne pravdivú....čo viac v dobe ničotnej inovatívnosti a ľudskej ľahostajnosti chcieť?

Nenápadné filozofické dielo s nápadným obsadením a silnou výpravou, strhlo celú moju pozornosť práve na historickú vernosť. A ta veru niekedy pekne kolíše. Najmä vykreslenie kresťanov ako takých, poňali tvorcovia trochu jednostranne a zaujato, bez výraznejších charakterov s akceptovaním kolektívnej viny a náboženskej šialenosti. No aj napriek tomu je Agora slušným historickým priblížení jednej neobyčajnej ženy, ktorá pre svoju neodbytnosť , nezaujatosť a číru myseľ, načala vedu novoveku. Rachel Weisz boduje a scenár jej k tomu dáva všetko potrebné. Od charakteru cez dialógy až po istú štipku správnej "fanatickosti" pre pravdu. Veru takými charaktermi sa hoc kto v tomto filme pochváliť nedá. Okrem Hypathie a jej otroka Daveusa sú všetci vykrelsení značne čierno-bielo. Buď si kresťan alebo nie si! Ak nie, zomrieš! Presne tato myšlienka sa ťahá celým filmom, a aj keď sa ju režisér snaží zabaliť do zaujímavých dialógov, nejako mu tu prefíkanú kamufláž núteného názoru prekuknete. To však nič nemení na tom, že nádherné panoramatické, prevrátené a (asi dosti nákladné) vesmírne zábery pre zvýraznenie našej ľudskej bezvýznamnosti vytvárajú zimomriavky na chrbte. Dokonca i záver sa podaril na výbornú. Stále však Agore uniká to najvyššie hodnotenie pre spomínanú jednofarebnosť kresťanov, s ktorými to všetko krásne pôsobí až príliš cielene....

Prekvapenie sa konalo. Náhodne zastihnuté vysielanie v televízii si zobralo svoju daň a ja musím povedať, že takýto Sandler sa mi páči. Pekná kombinácia romanticko-komediálnej linky s malou hŕstkou vydarených vizuálných efektov. Zaujimavý námet mohol síce ešte pritlačiť na gagoch, podobne ako problémy s meteorizmom do "šéfovej pauznutej tváre". Aj keď som sa niekedy zamýšľal, ako mohol niekto taký ako Michael zbaliť kočku s tvárou Kate Beckinsale, spolu s úžasne šialeným vedcom(?) Chyrtopherom Walkenom sme boli aspoň dvaja, čo si kládli podobnú otázku. Aj keď nám dej nevysvetlí všetko, a sem- tam logika musí pribaliť nejakú tu barličku, snažia sa tvorcovia ozrejmiť a vysvetliť všetko, čo vysvetliť možno. Nuž a k tomu všetkému to strihnúť pri smrti starého zmárneného Michaelovho života tesne pred koncom, a bolo by to možno aj za 5 žiarivých. To by však Klik nesmel byť komédia s obligátne poučným, aj keď pre dnešnú dobu veľmi aktuálnym záverom.

Rozpačitý výlet do bláznivého a zasneného sveta Terryho Gilliama chutí ako veľká porcia surového kurčaťa. Nezáživný a nepodchytiteľný príbeh doslova zaútočil na moje očakávanie. Na jednom mieste skvelo fungujúca hudba, vizuálne efekty a šikovné vyriešenie situácie okolo Heatha Ledgera, a na strane druhej, áno opäť vizuálne efekty a len kopec náznakov, kecov a polovysvetlení, ktoré niekedy nedávajú vôbec žiaden zmysel. Nuž a záver - kapitola sama o sebe. Nebyť záverečnej irónie s Nickovým (Diablovým) jabĺčkom, tak by som si z neho snáď nič nezapamätal. A to je skutočne málo, ak zoberiem do úvahy, že samotné jablko nemalo s vyvrcholením takmer žiadnu súvislosť. Samozrejme okrem toho ostatného zmätenia z absolútne nefungujúceho kontrastu medzi fantáziu a súčasným Londýnom. Imaginárium tasí smŕšť vysvetlení, ktoré sa viac odohrávajú v síce originálnej, no divákovi na hony vzdialenej hlave Teryyho Gilliama ako na plátne. Už dlho som nevidel film, po ktorom som zostal tak prázdny a rozčarovaný. Čo z výbornej Heathovej hereckej labutej piesne, keď sa tak zúfalo stráca v prázdnote deja? Aspoň spomienku na skvelého herca, či maličkú imagináciu toho, čo by nám ukázal vo svojej hereckej budúcnosti.....

Šikovný a najmä spontánne natočený snímok plný režisérkinej životnej energie, stojí a padá na v podstate neopísateľných hereckých výkonoch ústrednej dvojice. Tie boli tak prirodzené, že som mal pocit akoby niekto len tak mimochodom natočil jeden prepletený príbeh o láske dvoch mladých ľudí. Nebyť trošku za vlasy pritiahnutej logiky (prečo tí rodičia odrazu tak vrelo privítali tak starého muža do života ich iba 16 ročnej dcéry Jenny?) jedná sa v podstate o dokonalý romanticko-poučný snímok, ktorý hodnú chvíľu naťahuje mystérium okolo mladého nápadníka tak dokonale, že až tesne pred tým, ako "odhalí svojich kostlivcov" uveríte, že ten muž je snáď dokonalý. Perfektné konverzačne neopozerané budovanie vzťahu, či super chémia medzi sladučkou Carey Mulligan a Peterom Sarsgaardom ťahajú tento film skutočne vysoko.....Je sa na čo pozerať, a to aj s tým, že si tvorcovia mohli odpustiť ten zbytočne pochopiteľný záver.....

Ťažko hodnotiť film, ktorý celý svoj čas strháva úžasnou animáciu, a zároveň ruší trošku slabším dejom a menej vynaliezavými fyzickými peripetiami . Každopádne je to stále ten dobrý Walace A Gromit na akého som zvyknutý, a ten príbeh šnaživým tvorcom jedným očkom dozaista odpustím.