Cappuccino

Absolútne nevyužitý potenciál známeho japonského lesa. Prvá tretina má akú takú atmosféru, ale postupne je film čoraz viac predvídatelnejší a nudnejší. Navyše, to, čo sa stalo na konci, by sa stalo aj bez zásahu hlavnej hrdinky, a tak spätne všetko, čo spravila, stráca akýkoľvek význam.

The Conjuring 2 priniesol hrozivého démona Valak. The Nun atmosférické prostredie opátstva a moju obľúbenú Taissu Farmigu. The Nun 2 je však iba obyčajnou rutinou so všetkým, čo sme už videli. Na záver film navyše miesto Valak využíva skôr posadnutého muža, ktorý je trochu boring a scéna s vínom bola jednoducho blbosť. Od režiséra, ktorý natočil priemerný Conjuring 3 a podpriemernú La Loronu, som však ani viac nečakal. Ok na TV, ale kino nie je nutné. Som rád, že som si film nakoniec pozrel až na HBO Max.

Druhý Harry mi už, popravde, tak nesadol. Zápletka je zaujímavejšia, menej priamočiara – a presne to mi na jednotke chýbalo. Oproti prvej časti sa mi však zdalo, že má Harry príliš málo priestoru, jeho hlášky neboli natoľko úderné a film mal o niečo dlhšiu stopáž, ako by si zaslúžil. Tempo je neustálené a miestami som sa nudil. Finále bolo navyše naozaj divné a scéna s pádom motorky mi prišla nechcene vtipná.

Jednoduchý (až detinsky banálny) príbeh, ale skvelý Eastwood, geniálne hlášky (predovšetkým tá hlavná) a výborná hudba, ktorá dokresľuje atmosféru 70. rokov. Na Dirty Harrym je krásne vidieť, čím sa inšpirovali neskoršie akčné hity, ako Smrtonosná pasca, Smrtonosná zbraň či paródie s Leslie Nielsenom.

Napínavé od začiatku až po výborné finále. Miestami však boli zloduchovia príliš OP. Scenáristi im dávali do rúk všetky tromfy, len aby cielene vytvorili pocit, že z tohto sa už hrdinovia nemajú šancu dostať. A keď sa naopak potrebovali hrdinovia pochlapiť, zrazu aj obyčajný právnik dokázal prekabátit profesionálnych agentov.

Vynikajúci herci, ale zbytočne dlhá stopáž, častokrát slabé dialógy a neuspokojivý záver.

Neuveriteľné herecké výkony na čele s Dicapriom, ktorého som miestami nespoznával. 206 minút je síce veľa, ale nie natoľko, aby si neobsedel v kine. Počas nich sa Scorsesemu podarilo fantasticky vykresliť jednotlivé postavy a ich motívy. Rozbeh je trochu slabší a niektoré scény by sa mohli prestrihať, ale od pasáže po svadbe to perfektne ubehlo.

Na drogovo závislých ľudí nie je nikdy ľahký pohľad. O to horšie je, keď sú závislé deti. Vrúcne som Christiane prial, aby sa z toho s priateľom dostali, aj keď mi bolo jasné, že nemám čakať práve happy end. Rovnako, ako by som nečakal, že posledná dávka bude naozaj posledná. Deti zo stanice zoo majú pútavý príbeh a extrémne odpudivé scény z odvykačiek, ktoré zvýrazňuje dramatická hudba a bezútešné lokácie Berlína zo 70. rokov. Opäť môžem dať po dlhšom čase s prehľadom plný počet. Ak si odmyslím nelogickosť absencie matky a jej zásahu, nemám výhrady.

Konferencia je celkom originálny švédsky slasher, v ktorom nás scenáristi postupne pripravovali na zábavný masaker. Hororovejšie než samotné vraždenie však bolo sledovať toxický teambuilding firmy. Ten môže niektorých divákov nudiť, no mňa osobne vtiahol do deja, o čo viac som si užil akčnú časť filmu. Plusový bod dávam aj za kreatívne prestrihy medzi tímovými hrami a vraždením.

Jediné, v čom nový Exorcista vynikal nad priemerom, je vizuálna stránka a herecké obsadenie hlavnej dvojice. Ich vzťah bol dostatočne uveriteľný na to, aby som otcovi posadnutej Angely prial, aby svoj boj dotiahol do konca. Pri hororoch je pritom stotožnenie sa s postavami pomerne dôležité, inak divákom na ich osude nijak nezáleží. Aj preto mi takmer 2-hodinová stopáž, v ktorej sa značná časť priestoru venovala budovaniu vzťahov, príliš neprekážala. V každom inom ohľade ide však o rutinný priemer až podpriemer. Atmosféra strachu je minimálna, nostalgia nefunguje a záverečný exorcizmus bol nesúrodým chaosom. 4/10, viac v recenzii.