Cappuccino

Jason žije ale mohol zostať radšej mŕtvy. Je pravda, že šestka je ešte viac priamočiara než predošlé časti a diváka sa snaží (miestami celkom úspešne) pobaviť, ale postavy sa správajú aj na pomery tejto série výnimočne hlúpo a vôbec medzi nimi nefunguje chémia. V 6. epizóde chýba akási väčšia partia a previazanosť, ktorá by dávala jednotlivým vraždám tú správnu šťavu. Viem, že by som nemal v tejto sérii hľadať nejaké zmysluplné vzťahy medzi postavami, ale zabíjanie hrdinov, ktorých sme nemali možnosť ani trochu spoznať, ma nudí (pre porovnanie, v štvorke táto vzťahová schéma fungovala). SPOILER: V podstate jediné postavy, na ktorých môže divákovi záležať, prežijú, a smrť ostatných ma nijak nemrzela.

Slasher zo starej školy so starým dobrým Jasonom (už v maske). Klasická zostava hrdinov (obetí) a pomerne zábavné vraždy. Na jedno premietanie s partiou blízkych ľudí je to o.k.

Verím, že začiatkom 80. rokov mohlo ísť o napínavú hororovú jazdu, no pri toľkom nezmyselnom správaní hrdinov som polovicu filmu krútil hlavou. Ako štart kultovej série okej, ako samostatný slasher dosť slabé. Všimol som si, že ľudia film často porovnávajú s o dva roky starším Halloweenom, ktorý bol aj podľa mna neporovnateľne lepší. Prvý Piatok trinásteho je úplne klasickou vyvražďovačkou s príšerne hlúpymi postavami, ktoré sa takmer nikdy nezachovajú racionálne.

Kombinácia Ghost Busters, rodinného filmu a štipky hororu. Zápletka ohľadom strašenia v dome sa rozbiehala skutočne dlho a keď už sa film dostal do fázy odhaľovania tajomného zla, väčšinou miesto budovania napätia vsadil na (dnes už komické) efekty. Snímka má slušnú atmosféru a niektoré scény stoja za to, celkovo mi však príde Poltergeist preceňovaný.

Po 37. rokoch má úvodná časť Nočnej mory v Elm Street stále svoje čaro. Hudba Charlesa Bernsteina je bezchybná, atmosféra všadeprítomného zla podmanivá, tvorcovia od začiatku po koniec kvalitne stupňujú napätie a originálne prevedenie vrážd (najmä „vcucnutie“ do postele) som si plnohodnotne užil aj v roku 2021. Napriek menovaným kvalitám ma však Freddy príliš nevystrašil a absencia hrôzy pri horore je vždy značné mínus.

Narozdiel od mediálne dostupného materiálu som sa pri dokumente Night Stalker dozvedel čosi viac o detektívoch, ktorí išli po krku Richarda Ramireza. Z dvojice ma viac zaujal Frank Salerno zosobňujúci priam filmového vyšetrovateľa zo starej školy. Na dokumentárny seriál sa pozeralo dobre a viac-menej nemal žiadne slabšie momenty. Čiastočne ma však mrzelo, že v ňom tvorcovia nechceli dať väčší priestor samotnému vrahovi, jeho detstvu, pohnútkam, výpovediam po dolapení a v neposlednom rade aj jeho manželstvu z väzenia, ktoré vôbec nespomenuli.

Ak by som mal hodnotiť formu, išlo by o priemer. Navaľnyj rozpráva príliš rýchlo a na diváka, ktorý nepozná pozadie veci, hádže obrovské kvantum informácie. A tie sa jednoducho nedajú na jedno zhliadnutie vstrebať. Pasáž s palácom ale stála za to.

Pri niekoľkých vtipoch som sa z chuti zasmial. Pri ďalších som len krútil hlavou. Tvorcovia navyše zjavne nepočuli, že dvakrát opakovaný vtip nie je vtipom. V Death to 2020 sa schéma humoru u viacerých postáv pritom neustále opakovala.

Pixarovka, ktorú skôr docenia dospelí, než deti. Soul je vizuálne príťažlivý, farebný a divákovi predostiera skutočne originálny svet pred narodením. Sedel mi prakticky v každej rovine až na humor, ktorým ma azda v žiadnej scéne neoslovil. Námetom by sa dal Soul určite prirovnať k Inside Out či Coco. Pri nich som však oveľa výraznejšie prežíval všetky emócie a predovšetkým dojímavý záver.

J.K. Simmons si Oscara a všetky ocenenia, ktoré za Whiplash získal, absolútne zaslúžil. Nenávidel som jeho postavu arogantného dirigenta Fletchera a zároveň obdivoval Simmonsov herecký talent. A dokonca ani Miles Teller, ktorého považujem za nesympatického umelca, mi v snímke vôbec neprekážal. Práve naopak. Priznávam, že mu rola sadla ako ušitá. Dráme Damiena Chazellea nechýbali vyhrotené situácie, napätie a výrazné emócie. Skvelý zážitok. Ihneď si idem pustiť Caravan.