Cappuccino

Problém spočíva v tom, že Päťdesiat odtieňov nie je zas tak hrozný film, ale je dosť zlý. V prvom rade ma rozosmial na miestach, kde to tvorcovia ani neplánovali a zároveň ma rozosmial na miestach, kde to tvorcovia plánovali (naivita mladej An, rôzne gagy). Všetky tieto malé plusy sa však odohrávajú v prvej štvrťke až polovici snímku, pričom sa stále jedná o sledovateľnú, i keď dosť plytkú šou. Následne ale Päťdesiat odtieňov prejde do "fázy podpísania zmluvy".. a tam to začína byť celé na nič. Natiahnuté, nič nevypovedajúce, neustále sa striedajúce scény medzi hlavnými aktérmi, ktorí majú natoľko slabo vykreslené charaktery, že film sám o sebe utiahnuť nemôžu a nedokážu. Neviem či je chyba v scenári alebo v predlohe (hlásim sa medzi hrdých ne-čitateľov tohto predpokladám určite skvostu a medzníka v dejinách literatúry), ale skrátka to ako celok nefunguje. Suma sumárum, nebola to príšerná katastrofa v štýle tsunami na Haiti, ale menší hurikán v americkom mestečku, ktorý poničí 50% domov a odfúkne aj nejaké tie tri štyri ovečky a jedného nešťastlivca - to by na odtiene sedelo. Ale koniec koncov, videl som aj väčšie blbosti.

Hm hm hmmm, rozhodujem sa medzi troma až štyrmi hviezdami z dôvodu, že samotný filmový námet mi prišiel nadmieru interesantný, ale každopádne, jeho spracovanie by som tak vysoko už nehodnotil. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že sa to dalo natočiť aj lepšie. Na druhej strane však dávam veľké plus za autentické scény s doprovodom sumersko-mimozemského language, tie boli skutočne mrazivé, ak divák aspoň na pár sekúnd pripustí, že udalosti zo Štvrtého druhu sú viac menej pravdivé a daný záznam nesfalšovaný.

Klišé príbeh, klišé zápletka, klišé vyvrcholenie. Palec hore akurát tak za mladého Tatuma a sexy Amandu Bynes.

Viac menej priemerná, teenagerská komédia. Obyčajná jednohubka, ktorú si viac krát už asi nepustíte, ale to jedno zhliadnutie vás určite nezabije.

Hodnotiť po prvých dvoch dieloch mi príde scestné, ale nemôžem si pomôcť. From Breaking Brad to Saul Goodman.. Jimmy, válíš! Oproti Breaking Bad však ale nemám pocit, že by seriál potreboval úvodné časti/sezóny na rozbeh veľkej partie. U Better Call Saul sa jednoducho bavím od prvej minúty. 1. séria - 85% - Prvá sezóna má muchy, ktoré treba dobudúcna vychytať, ale po zrátaní plusov a mínusov ohlasujem pomerne slušnú spokojnosť. Určité diely boli fakt skvelé (02,06,09), iné zas pomerne nedotiahnuté (05,10), ale to tak už býva. V porovnaní prvej sezóny BB a BCS u mňa vyhráva Saul, takže nevidím najmenšie dôvod na to, aby som sa netešil na ďalšiu sériu. __ 2. séria - 90%

Z každej strany som bol vopred upozorňovaný, že himym postupom času strácal kvalitu, čo dokážem na vlastnej koži potvrdiť. Prvé serie som zhltol abnormálnou rýchlosťou (to môže byť zapríčinené aj skúškovým obdobím), avšak tými ďalšími sa ešte doposiaľ predieram už nie príliš sviežim tempom. Niečo tomu začalo chýbať, ale čo? Nenazvem to teda dokonalosťou, no aspoň kvalitou. __ Po zhliadnutí všetkých deviatich sérií by som rád vyjadril viac menej nadmernú spokojnosť, aj keď kvalita niektorých dielov bola klesavá/stúpavá, v konečnom dôsledku sa nemám zas tak príliš prečo sťažovať, i keď konkrétne posledná epizóda mi vzhľadom na takú tú často "odľahčenú-komediálnu atmosféru" seriálu prišla až zbytočne nasilu prekvapivá, ako keby sa tvorcovia snažili ohúriť nie úplne čistým happy-endingom a mierne šokovať divákov, ale ja to beriem. Či už official ending alebo alternative, s himym-om som si užil pekné časy.

Na to, že sa nejedná o žiadnu hĺbkovú sondu do mysle diváka, mi prišla 141 minutová stopáž absolútne prestrelená. Pokiaľ by The Judge spracuvával zložité téma, ktoré si vyžaduje vyše dvojhodinovú rozpravu na obšírne predloženie všetkých detailov, ktoré tvorcovia ponúkajú, budiž, ale "obyčajná", klišé story linka odľuky/neporozumenia vzájomného vzťahu otec-syn, v kombinácii so súdnou sieňou nie je skutočne nič nové. Navyše spracovanie je poňaté skôr takým klasickým štýlom bez špecifického rukopisu autora, takže dve hodiny a dvadsaťjedna minút - skutočne nie. Ale inak je Robert Downey Jr. a sudca Duvall herecké duo k pohľadaniu a koniec koncov sa na film pozerať dalo, netvrdím, že nie. Kameň úrazu v podobe čísla 141 ale nepustí s hodnotením ďalej.

Lepší priemer, taká pohodová oddychovka, nič čo by spravilo dieru do žánru komédie, ale na druhej strane ani nič, čo by urazilo (teda, ako koho, viz politická nekorektnosť, na ktorej si The Interview zakladá).

Tak toto už hej. Naozaj pekne spracovaný dokument, z ktorého našťastie nesrší nejaká lacná patetickosť, ktorá vás má dojať k slzám (ale i tak si pravdepodobne ku koncu trochu poplačete). Práve naopak, 38ka je oslavou Palovho života, nie trúchlením nad jeho stratou. Skladám tvorcom poctu a pokoj všetkým zosnulým. Ach, a tie ZOH 2010, doteraz si pamätám ako som bol počas celého zápasu (SVK-CAN) a najmä v posledných minútach v maximálnom napätí. Nostalgia.

Neviem či to bolo tým, že sa mi dobre pozeralo na Shiri Appleby alebo ma film zaujal svojím celkovým dojmom. Každopádne niesom jeden z tých, ktorí cez sviatky pozerajú nemastné-neslané vianočné filmové polotovary, ktoré nám podsúva komerčná televízia, pretože zo všetkej tej klišovitosti mi je na grc, ale Vianočný sen.. no, ten má niečo do seba. Slabšie štyri hviezdy.