Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Akčný
  • Dráma
  • Komédia
  • Horor
  • Fantasy

Recenzie (75)

plagát

Mlčanie jahniat (1991) 

Detektívka ako má byť. Hannibal Lector v podaní Anthony Hopkinsa sa nezahráva len s detektívkou/študentkou Starlingovou Jodie Foster a ostatnými, ale aj s divákom. Film je zároveň aj také psychologické okienko s metaforami a otáznikmi, pri ktorých sa divákovi rozpohybujú kolečka v hlave i keď vraha poznáme už od štvrtiny filmu. Podľa môjho názoru, žiadnemu filmu nepasuje svoj názov viac ako tomuto. Záver je rýchly a akčný. Všetky Oscary, ktoré dostal sú naozaj zaslúžene. Myslím, že v svojej kategórii mu môže konkurovať len film Sedem (Se7en).

plagát

Psycho (1960) 

Majstrovské dielo. Dialógy, kamera, herecké podanie Anthony Perkinsa, všetko božsky klapalo. Bolo to napínavé, tajomné a vedelo si ma udržať až do konca. Dokonca som bol smutný, že sa to už skončilo. Zvrat super i keď troška predvídavý. Zjavne prvý detektívny film kde sa rieši rozpoltená osobnosť. Po tomto sa tá zápletka stala až otrepaná (Prvotný strach, Americké Psycho, Identita...) Som rád, že je film čiernobiely. Neskutočne mu to sekne. Človek je šťastný, keď si môže pozrieť tak dobrý film.

plagát

Purpurový vrch (2015) 

Tajuplné. Veľa krát som mal pocit, že už chápem o čo ide, no vždy ma to vyviedlo z omylu a pritom som mal pravdu. Strach panoval vo filme tiež. I keď hlavná pointa je už niekoľko krát prebratá z rôznych filmov/príbehov, Guillermo del Toro dal tomu svojský štýl. Koniec mi znechutilo odhalenie puta medzi dvoma postavami, ktoré nebudem spoilerovať. Čo mi nedávalo zmysel je, že odkiaľ a ako môže duch poznať budúcnosť. Ale beriem, každý film má svoje pravidlá, ktoré závisia na fantázii autora. Nápad z purpurovým vrchom a červeným snehom sa mi páčil. Možno je to tou purpurovou farbou krvi, ale pri filme som si často krát spomenul na Sweeney Todda od Tim Burtona. Filmy majú podobné črty, nie príbehové, ale štylistické.

plagát

Walk Hard: The Dewey Cox Story (2007) 

Komédia naladená na americký primitívny humor, no musím uznať, že som sa pobavil. Celkom vydarená paródia na rock’n’rollovy život 60-70-tych rokov. Film zastihol väčšinu vtedy nových hudobných štýlov. Dal by som aj vyššie hodnotenie, ale ku koncu sa to začalo dosť zvrtávať a humor bol moc divný. Myslím, že som tam zachytával paródiu aj na filmy Walk the Line a Ray. Herecký výkon Johna C. Reillyho bol super, klobúk dole.

plagát

Mikrób a Gasoil (2015) 

Originálne a vtipne spracovaný sen takmer každého druhého z nás. Vypadnúť do neznáma, neobzerať sa za seba a nič neriešiť. S týmto filmom som odcestoval aj ja. Veľa som sa nasmial a spríjemni to zlý/mrzutý deň. Na chvíľu sa film zmenil aj na drámu a poukázal na temnejšie miesta sveta. Občasne spomenul aj vážnejšie témy, problémy, ktorými trpí veľa ľudí. Samozrejme nie všetko je svetlé. Myslím, že je to dobre spracovaný dobrý nápad a nedá sa od toho viac očakávať.

plagát

Ulice strachu – 2. část: 1978 (2021) 

S prvým dielom sa nedá porovnať. Konanie postáv už nebolo až tak absurdné, aj príbeh bol fajn. Akčné, napínavé. Prostredie tábora so zrecyklovaným Jasonom sa mi páčilo. Soundtrack bol znova prispôsobený dobe, zahrala Nirvana, dva krát David Bowie (The Man Who Sold The World zahrala aj od Nirvany a aj od Bowieho a to sa mi ráta), Cherry Bomb a ďalšie veci. Na rozdiel od jednotky, teraz hudba aj sadla do diania. Čo by som vytkol je tuhý korienok postáv (týpka seklo sekerou do chrbtice a ku koncu filmu už kráča, ďalšia postava bola bodnutá nožíkom snáď šesť krát a tiež prežila, otvorená zlomenina a kráča ako znovuzrodená).

plagát

Castle Rock - Série 1 (2018) (séria) 

Prvé dva diely boli fasa. Potom ma to začalo strašne nudiť. Naozaj príšerne a seriál ma opustil. Ale posledné tri diely som zhltol naraz a bolo to super. Tak ak budete mať silu vydržte do konca, za mňa to stálo za to. Celý seriál sa odohráva v mysterióznom, tajomnom štýle s chladnými farbami, ale to ma neskôr omrzelo a nakoplo ma znova až v ôsmom diely. Herecké výkony nič extra. Jediný lepší herec tam je B. Skarsgård, ktorý hrá samozrejme psychopata. Väčšina obyvateľov sú strelení magori a psychopati niekedy aj s divnými schopnosťami a to sa mi tiež protivilo. Hororom by som to zrovna nenazval, pretože najstrašidelnejšia vec tam bolo meno Stephen King uvedené v titulkách, následne tam bol aj cca 1-3 krát jumpscare (podľa toho aký citlivý ste typ človeka), a občas strašilo, ale aj to bola skôr napäťová situácia. Čo ma tak najviac potešilo na seriáli boli easter eggs, väčšinou s odkazom na Osvietenie (The Shining) (Mollyna schopnosť Jackie Torrance), našiel som v novinách odkaz aj na psa Cujo, boli tam deti v zvieracích maskách ako z Cyntoryn zvieratiek (Pet Sematary) a celé sa to odohrávalo v okolí Shawshanku. Seriál mal lepšie diely a aj horšie diely, len smola je, že tých horších bolo viac.

plagát

Blade Runner (1982) 

Pre mňa to bolo menšie sklamanie. O filme sa veľa hovorí, ale okrem toho, že je to akože kultovka tak nič iné. Melancholický štýl a monotónna hudba v pozadí ma nudili a pomaly uvádzali do stavu spánku. Na konci filmu sa to snažilo poukázať na nejakú hlbšiu ideu, no nebola moc výrazne poukázaná a naozaj bola iba na konci. Polhodiny menej by filmu nezaškodilo. Spracovanie na tú dobu je super. Čo ma tak zaskočilo bola neskutočne pokroková a pretechnizovaná doba (lietajúce auta, umelé akoby živé zvieratá), ale dáždniky sa vyvinuli iba k neónovým rúčkam : ). Závisí na tom aká ste generácia a keďže ja som videl toto pomerne neskoro, tak mi to prišlo ako niečo medzi Ja, robot (I, Robot) a Náhradníci (Surrogates), ale tie filmy mali aj oveľa hlbšiu myšlienku.

plagát

Ulice strachu – 1. část: 1994 (2021) 

Och, toto bola taká klasická americká stredoškolská kravina v strašidelnom štýle s dávkou naivity a obetovania sa. Už na začiatku sa hádajú dve lesby za to, že sa jedna odsťahovala až neuveriteľných 30 minút od svojej druhej polovičky. Ďalej tu je ježibaba, ktorá sa nahnevá kvôli tomu, že jej nechtiac narušíte hrob a tak na vás pošle trojicu mŕtvych psychopatov, z ktorých je jeden zle recyklovaný Jason. Príbeh nebol zrovna zlý, ale skôr divný.  Musím uznať, že pár krát som sa zľakol, inak som sa len udivoval nad konaním postáv. V pozadí sa ocitávala hudba, môjmu srdcu najbližšia Iron MaidenRadioheadProdigyPixies, a tým si ma to získalo asi najviac i keď sa mi tam zrovna nehodila. Možno to malo byť točené skôr ako paródia.

plagát

Únos vlaku 1 2 3 (2009) 

Harmónia medzi Washingtonom a Travoltom (Garberom a Ryderom) bola skvelá i keď sa mi to z plagátu nepozdávalo. "Nesúď knihu podľa obalu ;)" Celú dobu sa to držalo vo skvelom rytme, akurát stále v tom istom a tak to neskôr začalo vyvolávať monotónnosť. Bol som zvedavý ako sa bude situácia vyvíjať a nesklamalo ma to. Travota hral blázna super. Jediné čo mi tam nepasovalo boli okuliare, ktoré mal na sebe Denzel Washington. Inak za mňa celkom pecka.