Equilita

Ďalšia magická, farebná a sladká podívaná zo sveta Willyho Wonky. Timothée sa tejto úlohy zhostil s gráciou a stvárnil Willyho rovnako charizmaticky, ako Johnny Depp. Aj keď je celkový koncept príbehu poňatý úplne novou cestou a žáner muzikálu zohráva veľkú rolu, všetko tu krásne funguje. Pôvodná knižná predloha a vlastne aj všetky doposiaľ sfilmované verzie cielia hlavne na mladšie publikum, no vždy to má čo odovzdať aj dospelému divákovi. Úžasný Hugh Grant v role Umpa Lumpy sa podaril, len škoda, že nedostal viac času na obrazovke. Wonka bol posledným horúcim želiezkom na prvenstvo v mojom skromnom zozname filmov roka a získal ho. Úplne bez výčitiek voči Oppenheimerovi a Vrahom mesiaca kvetov. Biedny rok 2023 nakoniec priniesol radosť, spokojnosť a krásny príbeh.

Po 4 rokoch od ukončenia poslednej série, som si dala replay môjho historicky najobľúbenejšieho seriálu a fantasy sveta. Opäť som zažila nádherných pár mesiacov s mojimi obľúbenými hrdinami aj nepriateľmi a pozerať to takto všetko pekne plynulo po sebe bol úplne iný zážitok, ako sledovať po sériách a medzi nimi rok vyčkávať na ďalšiu. Spolu s prečítanými knihami som mala zase čo nové porovnávať, všímať si veci, ktoré som si predtým nevšimla a vnímať to všetko viac intenzívne. Dokonalosť, čo iné sa dá povedať. Emocionálna horská dráha. Dokonalá hudba. Komentovať kvality poslednej ôsmej série už teraz nemá žiadny význam, dostali sme, čo sme dostali a ja som spokojná s celou sériou okrem poslednej epizódy. Uvidíme, či sa niekedy dočkáme knižného záveru a aký bude. Nechajme sa prekvapiť.

Babylon okrem toho, že sa dejová línia venuje hlavne kariére a životným strastiam hlavných hrdinov, je svojím spôsobom aj "love letter" filmu ako takému. Extravagantný večierok, ktorý odštartoval celý film bola veľkolepá podívaná, Brad Pitt je okúzľujúci ako vždy a Margot absolútna bohyňa. Dej sa ďalej strieda s ďalšími veľmi vtipnými a hutnými scénami, ktoré mi v mnohom pripomínali štylizáciu scén vo filme Vtedy v Hollywoode. Sledovať prerod nemého filmu na film so zvukom či už formou prispôsobovania sa hercov k tejto novote, technike, či záujmu divákov je neopozeraná a zaujímavá záležitosť. Kto sa ale dal na film zlákať len na základe traileru a čakal 3 hodiny nekonečnej zábavy a divokých dobových párty, zostane sklamaný. V druhej polovici sa dej preklopí k dráme a ku koncu má film dokonca aj štipku umeleckého nádychu, ktorý ocení predovšetkým divák so skutočnou láskou k filmu.

Guillermo del Toro a hororová poviedková séria? Čo si budeme hovoriť, horor je ťažký žáner a nie je vôbec jednoduché vytvoriť príbeh dejovo aj vizuálne tak, aby sadol úplne každému. Obzvlášť náročné je tvoriť ducharinu alebo mimozemšťanov pre publikum, ktoré už všetko videlo a ťažko sa vymýšľa niečo nové neokukané. Preto dávam 4* namiesto troch, ktoré mi vyšli z priemeru epizód. Osobne by som chcela vypichnúť 1. a 2. epizódu, ktoré ma zaujali asi najviac. Absolútnym guilty pleasure sa však stala epizóda 7 a to vďaka geniálnemu synth soundtracku, veľmi taživým vizuálom a farebným spektrom. Zbytok je však tiež lepší priemer a myslím, že Guillermo mi zachránil môj hororový predhalloweensky týždeň.

I keď slovenská kinematografia disponuje počtom mysterióznych hororov, ktoré by som vedela spočítať na prstoch jednej ruky, tešila som sa, že sa niekto opäť odvážil spáchať ďalší kúsok do tohto žánru. Každopádne označenie Svetlonoci, ako horor je dosť mätúci. Ak teda ako "horor" neberieme poverčivosť, predsudky a ostatné dedinské obyčaje, ktoré by už dávno mali byť vecou minulosti. Jedná sa však o odvážny počin, povedala by som až umelecký experiment s príchuťou symboliky, ktorý autorkám vyšiel. Film disponuje niekoľkými vizuálne skvostnými scénami, za ktoré dávam extra hviezdičku. Jediné, čo mi vadilo bolo, že občas v niektorých dialógoch nebolo herečkám rozumieť. Tento nedostatok badám pomerne často v sk/cz tvorbe.

600 metrová rádiová veža uprostred púšte a dve milovníčky adrenalínu. Záležitosť pre fanúšikov nervydrásajucich survival thrillerov par excelance. Výšok sa síce nebojím, ale pri výhľadoch, ktoré nám Scott Mann naservíroval, som zistila, že nie je výška ako výška. Tlaky 200 na 300 ma sprevádzali takmer počas celého filmu. Všetko vďaka množstvu pôsobivých záberov, ktoré absolútne dokonalo umocňovali úzkosť zo situácie, v ktorej sa hlavné hrdinky ocitli. Išla som do toho s malou dušičkou a vzišlo z toho pre mňa jedno z najväčších prekvapení za posledný čas.

The Gray Man je ukážka toho, ako sa dá rozflákať rozpočet 200 miliónov a vzíde z toho poriadny prúser. Jediná svetlá chvíľka bola pri prestrelke v Prahe a aj to len preto, že je to pre nás geograficky a srdcu blízka lokalita. Inak to nebol schopný zachrániť ani Gosling, ani Evans.

Seriál surovo a bez prikrášľovania ukazuje privilégiá bielych, nadradenosť a absolútnu moc v danom nepeknom období budovania nového kontinentu. Temná história amerického otrokárstva stále dáva ľudskej zlobe absolútny punc. Sledujeme životný príbeh a tŕnistú cestu za slobodou hlavnej hrdinky Cory, ktorá má večne v pätách lovca otrokov, charizmatického Joela Edgertona. Sme svedkami plejády zverstiev v hutných 10tich epizódach, kde sa to miestami zľahka ťahá, ale svojím spôsobom je to presne také, ako to má byť. Nemôžem zabudnúť oceniť atmosféru, ktorú tento seriál má. Špeciálne stoja za zmienku epizódy Tennessee - Exodus a Proverbs, ktoré boli pre mňa absolútne vizuálne nebo. Ďalej Indiana Winter, ako drsné vyvrcholenie celého seriálu. A ešte aby som nezabudla, pol hviezdičky navyše za zvolený soundtrack na konci každej epizódky.

Rowan Atkinson v komediálnom seriáli? Come on, na tom nemôže byť nič zlé. Pohodová, vtipná jednohubka na lenivé popoludnie. Svižný začiatok, príjemná stopáž, i keď ku koncu sa to už trochu ťahalo a kľudne by stačilo menej epizód, ideálne to spojiť rovno do jedného filmu, pretože 10 minútové epizódy sú už dosť na hrane mojej trpezlivosti medzi prepínaním si na ďalšiu epizódu a príde mi to ako rušivý element. Inak ale zábavný počin a je fajn vidieť, že je Mr. Bean ešte stále v dobrej forme.

Toto je presne ten štýl animácie, ktorý sa mi posledné roky asi najviac páči a vizuálne sa oddeľuje od ostatných animovaných filmov, ktoré dnes vznikajú. Gro tohto veľmi príjemného filmu je v spomienkach na obyčajný život amerických detí v ikonickom 69. roku, ktorý viac či menej ovplyvnil celú generáciu, minimálne tú v Texase. Informácie sa tu na diváka sypú prakticky nepretržite a aj keď sa väčšinou jedná o bežné veci zo života, forma, destinácia a rok 1969 z toho urobili podmanivú podívanú. Za zmienku stojí aj výber soundtracku, ktorý krásne korešpondoval ako s daným obdobím, tak aj celkovo s náladou filmu.