Equilita

Toto je presne ten štýl animácie, ktorý sa mi posledné roky asi najviac páči a vizuálne sa oddeľuje od ostatných animovaných filmov, ktoré dnes vznikajú. Gro tohto veľmi príjemného filmu je v spomienkach na obyčajný život amerických detí v ikonickom 69. roku, ktorý viac či menej ovplyvnil celú generáciu, minimálne tú v Texase. Informácie sa tu na diváka sypú prakticky nepretržite a aj keď sa väčšinou jedná o bežné veci zo života, forma, destinácia a rok 1969 z toho urobili podmanivú podívanú. Za zmienku stojí aj výber soundtracku, ktorý krásne korešpondoval ako s daným obdobím, tak aj celkovo s náladou filmu.

Mohli by sme hodiny polemizovať o tom, či je Kanye skutočne génius a práve tento dokument mapujúci jeho život posledných cca 20 rokov, nám môže napovedať správnu odpoveď. V prvej epizóde vidíme Kanyeho úplné začiatky, kedy produkoval beaty pre raperov v malom štúdiu, pritom čo sa sám chcel stať raperom, no nikto v ňom zatiaľ tento talent a potenciál nevidel. Kanye bol ale tvrdohlavý a ambiciózny chalan a tak sa presťahoval zo Chicaga do NYC a išiel si tvrdo za svojím snom. Objavia sa tu aj krásne zábery s jeho mamou Dondou, ktorá ho vždy podporovala ako sa len dalo a určite aj vďaka tomuto vplyvu bol Kanye taký neoblomný. Chodil po vydavateľstvách, púšťal ľuďom svoje tracky, no každý ho viac menej ignoroval. Keď nemal do beatu nahraný vokál, vytiahol strojček na zuby z úst a zarepoval ako pán. V druhej epizóde vidíme prakticky celú cestu k vydaniu prvého štúdiového albumu The Collage Dropout. Od autonehody, kde utrpel na trikrát zlomenú čeľusť, nezaháľal ani počas rekonvalescencie v nemocnici a ešte so zadrátovanou sánkou zarepoval song, ktorý neskôr púšťal napríklad aj Pharellovi Williamsovi, ktorý bol z toho hotový. Celá epizóda končí ikonickou ďakovnou rečou na cenách Grammy, ktoré vystrelili jeho kariéru do inej galaxie, čo môžeme pozorovať v poslednej tretej epizóde, kedy už Kanyeho evidoval snáď každý a to vďaka jeho kontroverznému životu a spôsobu vyjadrovania sa. Každopádne čakala som, že sa tretia epizóda povenuje trochu viac jeho najlepším albumom, zostala som sklamaná a aj mierne znechutená, pretože sledovať 97 minút Kanyeho šialenstvo, kedy človek nevie, či za neho hovorí a koná bipolárna porucha alebo on sám je minimálne aspoň trochu mätúce. Coodie síce pekne a podrobne zdokumentoval Kanyeho rané začiatky, ktoré sa zmestili do prvých 3 hodín, zbytok ale nestojí za reč. Keďže som koment spisovala postupne po každej epizóde a ešte som nevedela, že tá posledná bude takto odfláknutá, beriem späť čo som napísala v prvej vete, pretože tu sa o dokumentovaní niekoho života počas 20 rokov nedá hovoriť. Amen

Toto bol neskutočný audiovizuálny a zároveň aj emočný zážitok. Absolútne pohltenie do deja a putovania po nehostinnej drsnej krajine, ktorá bola zároveň poetická a nádherná. Veľkou zbraňou tohto seriálu sú silné charaktery postáv, ktoré sú naozaj skvele vykreslené a z veľkej časti sympatické a neskutočne charizmatické, vďaka čomu som si túto výpravu za novým lepším životom európskych osadníkov na čele s rodinou Duttonovcov a miestnych kovbojov, užívala ešte viac. A veruže to nebola žiadna prechádzka ružovou záhradou. Na každom kroku číhajúce nebezpečenstvo a krajina, ktorá slabým neodpustí absolútne nič. Toto všetko z pohľadu Elsy, ktorá celému príbehu dodala romantiku a zmyselnosť. Posledná epizóda bola poriadnym atakom na moje slzné kanáliky a už teraz sa neviem dočkať druhej série.

Okrem toho, že sa 2 hodinky pozeráme na bežný život otrokov a otrokárov v najtemnejšom období Ameriky, paradoxne Mandingo nie je len o brutalite k černochom. Ponúka komplexný náhľad do života v danom období a zároveň baví vtipnými až miestami bizarnými situáciami. Vykresľuje vzťahy medzi bielymi a čiernymi a to ide ruka v ruke s intrigami a posteľnými radovánkami, ktoré vedú k ďalším nepríjemným udalostiam. Ale chtíč je chtíč a keď sa bielej paničke potuluje po dome urastený Mandingo a manžel náhodou nie je doma, to si asi veľmi nepomôžeš. Brutalita filmu bola v 70. rokoch asi trochu na hrane, ale v porovnaní násilia a krutosti v dnešných filmoch, je to asi len taký drsnejší štandard. Krásne 4*

Don't Look Up je film, ktorý by nám, ako spoločnosti, mal slúžiť ako sebareflexia. Vďaka satirickému podaniu by teoreticky mohol aspoň trochu pohnúť aj s jedincami, ktorí obyčajne žijú s hlavou strčenou v zadku. Film obsadený množstvom kvalitných hercov a ideou ukázať v akom svete žijeme bez prikrášľovania. I keď stačí vyjsť z domu alebo si otvoriť vašu obľúbenú sociálnu sieť a máte to isté v reálnom čase. Doslova zrkadlo dnešnej doby a spoločnosti. Povrchnosť, faloš, médiá, moc elity, vplyv sociálnych sietí, dokonca rozdeľovanie spoločnosti, ktoré teraz v dobe Covidu zažívame asi najviac za posledné dekády. Vtipné poznámky a podobnosť niektorých postáv s reálnymi ľuďmi celú túto "katastrofu" príjemne odľahčili a veru vďaka za tú dlhšiu stopáž, pretože každá minúta filmu má svoj dôvod a účel.

Ďalší parádny dokument, mapujúci lezecké dobrodružstvá blázna, ktorý nemá absolútne žiadny pud sebazáchovy. O to viac je to inšpirujúce a dychberúce pre nás, obyčajných ľudí, ktorí podobné bláznovstvá sledujeme ideálne z vyhriatej postele. Tak isto ako ani pri Free Solo, nechýbali monumentálne zábery na nádhernú prírodu a pre mňa veľmi znepokojujúce pohľady zhora na lezca, ktorý si v pohodičke lezie stovky metrov nad zemou bez istenia. Bohužiaľ pre Marca-Andrého to nedopadlo dobre, ale každý podobný fanatik do lezenia si zaslúži rešpekt, pretože robiť takéto veci, pri ktorých sa na jednu stranu cítite naozaj živí a na druhej vám smrť dýcha na rameno, to je skutočne niečo mimoriadne.

Most Dangerous Game je vďaka svojej stopáži seriálová jednohubka. Jediné, čo mi trochu uniká, je logika 6 až 10 minútových epizód. Všetko by sa v pohode vtesnalo do vkusných 3 častí a seriál by bol hneď o 50% menej otravný. Čo sa týka obsadenia, v prvom rade stojí za to vyzdvihnúť vždy zaručenú eleganciu a finesu Christopha Waltza. Liam Hemsworth sa hlavnej úlohy zhostil taktiež dobre, keďže už má s podobným "žánrom" skúsenosti z Hunger Games. Neviem sa ale ubrániť pocitu, že poslednom čase toho na túto tému vzniká akosi moc a neviem, či to človeka ešte má čím prekvapiť. Úspešnosť týchto vecí asi ide ruka v ruke s fascináciou z témy samotnej, nie túžbou dostať niečo viac. Mne to ale zrejme nestačí, preto 3* a rozporuplné pocity k tomu.

True Story je zaujímavým prepojením reality a fikcie. Kevina Harta okrem iného poznáme aj ako stand up komika a vďaka tomu sa seriál tak trochu pohráva s mysľou diváka. Technicky tu asi nie je moc čo vytknúť. Skvelá kamera úctihodne sprevádza diváka vyše 4 hodinami príbehu o tom, čoho sú ľudia schopní kvôli úniku pred verejnou potupou a samozrejme kvôli sláve a peniazom. Seriál má komorný nádych, stopáž je tak akurát, dej pre mňa síce predvídateľný, ale aj napriek tomu to bol príjemne strávený čas, pretože Kevin opäť dokázal, že dramatické role mu sedia. Pri písaní tohto komentu ešte stále rozmýšľam nad hodnotením, či si True Story zaslúži silné 3* alebo slabšie 4*, pretože dej síce nebol ničím novým ani  svetoborným, no zasadenie príbehu do sveta celebrity bol vskutku osviežujúci. "When a person's back is against the wall, and they gotta do whatever they can to keep from losing what they got, that's when you get to see who a person is. Or what they're capable of. You know that about someone... Well, then, maybe... Maybe then you can say that you know them. But then again, you know that, maybe you wouldn't want to."

Z filmu o zdanlivo narušenej žene sa nakoniec vykľuje film o psychicky narušenom chlapovi. O technickom prevedení filmu je škoda hovoriť, pretože je to ako od študentov základnej školy. Ako jediné pozitívum tu vidím ťaživú atmosféru. Ani neviem kedy naposledy mi bolo počas celej stopáže takto nepríjemne a za to si film zaslúži aspoň tú 1*. Zároveň ma čím ďalej, tým viac desí, že sa podobní psychopati pohybujú v bežnom živote medzi nami. Tento film mi to po dlhšej dobe znova pripomenul. Brrrr

Psychická choroba alebo absolútny úpadok ľudského jedinca v tomto skazenom svete. Bill Foster nám ukázal, ako to vyzerá, keď vám rupnú nervy a zrazu začnete hovoriť a robiť veci, ktoré by ste si za normálnych okolností nikdy netrúfli urobiť, aj keď v duchu, tajne, by ste veľmi chceli, no morálka vám to nedovolí. Opäť som prekvapená, že mi takýto skvelý film unikal takmer 3 dekády, ale lepšie vidieť neskoro, ako nikdy.