jasiska

Pri sfilmovaných (zoseriálovaných:-) knihách je vždy ten problém, že každý čitateľ si svojich hrdinov predstavoval inak ako režisér a hlavne úplne inak ako vyzerá a pôsobí herec. Navyše je tu nevyhnutné riziko, že dej bude pozmenený alebo úlne prerobený. K tomuto všetkému v seriáli Legend of the Seeker došlo, ale to vôbec nie je dôvod, prečo si myslím, že je to biedny seriál. Význam a cieľ putovania Richarda, Kahlan a Zedda sa celkom stratili. Prepracovaný a vycibrený pohľad na mágiu z knižnej predlohy je v seriáli redukovaný na Zedda chrliaceho oheň. Čo je však najhoršie je to, že herci (a keď sme pri tom, tak aj väčšina zvyšku crew) pravdepodobne knižky zo série Sword of Truth nevideli ani z idúceho rýchlika, a preto nemajú ani bledomodrý šajn aké sú postavy, ktoré majú zosobňovať. Uznávam však, že to s Legend of the Seeker až také zlé ako s Herkulom nie je - predsa len už to nie je až také trápne a Richard je aspoň fešák:-)__Hlavne zo zvedavosti som vydržala až do 8. dielu - Dennu som si nemohla nechať ujsť. Ukázalo sa však, že to bola asi chyba, pretože také haluze, aké boli v tomto dieli, by som si nepredstavila ani za milión rokov.

Hrozne veľa krvi (ja viem - upíri, ale aj tak), otrasný južanský prízvuk (bohužiaľ zisťujem, že si začínam zvykať) a v neskorších dieloch dosť veľké haluze oproti knižke beriem ako menšie mínusy seriálu. Naopak obsadenie Sookie a Erica (!!!!!) považujem za veeeľké plus, čo spolu s faktom, že sa mi páčili už knižky, robí z True Blood parádny seriál.

Living Daylights sú výnimočné najmä tým, že sa ich začiatok odohráva v "Bratislave" a bondgirl je Slovenka. Navyše ja mám celkom rada Timothyho Daltona, aj keď uznávam, že najlpeším Bondom asi nie je. Perfektný začiatok - útek(y) zo Slovenska nasadia vysokú latku, ktorú už stred filmu v Tangere nedosiahne a záver v Afganistane na ňu už ani nedovidí. Samozrejme, ako každá bondovka, aj táto je plná blbostí, ale som rada, že už nie až takých do očí bijúcich sci-fi kravín ako za Moorovych čias.

Neublíži, ale ani veľmi nezaujme. Podľa mňa je znakom dobrého seriálu, že po skončení jedného dielu si chcete pustiť hneď ďalší. Tu sa tak nestalo, naopak, často som sa prichytila, ako sa duševne prehováram k dalšiemu dielu (chcela som si to totiž pozrieť, kvôli kamarátke, ktorá to miluje).

Nie som si istá, či autori chceli filmom vyjadriť niečo hlbšie - každopádne sa im to buď nepodarilo, alebo som to ja nepochopila. Inak to bol celkom dobrý film, ani na chvíľu som sa nenudila. Páčila sa mi scéna, kde sa Marco Polo rozhodoval, či pôjde ešte ďalej na sever. Normálne som sa vcítila do tej jeho dilemy a túžbe objavovať nové svety a to som normálne veľmi nedobrodružný typ:-)

Dejovo nič výnimočné ale tá atmosféra - hudba, scény - no paráda.

Majú proste štýl.

Bolo to také hnusné, že aj keby som tomu dala tú ďalšiu hviezdičku za nápad (kombinácia Big Brother a zombie je fakt geniálna) aj prevedenie, fakt nemôžem. Oficiálne jedna z najodpornejších záležitostí ever.

Veeeľmi dobré. Dokazuje to teóriu, že film/seriál je dobrý vtedy, keď sú v ňom zaujímavé postavy. Chuckove hlášky sú nezabudnuteľné, agenti sú awesome, na akciu je tiež radosť pozerať sa, len neviem, či ma trochu nemrzí tá jemná telenovelovitosť - ale čo už, všetci milujeme Chucka a Sarah. Plus 90% všetkých scén s Caseym sa rehocem ako nepríčetná...

Boli časy, kedy by som nevynechala jediný diel. Samozrejme, hlavnú zásluhu na tom má jedinečný Adrian Monk a jeho poirotovská logika a puntičkárstvo. Seriál by však nebol tým, čím je, ani bez Sherony/Natalie (btw. ja som v tíme Natalie) či oboch policajtov. Voľakedy som si myslela, že seriál môže byť buď dobrá komédia alebo dobrá detektívka - teraz viem, že môže byť oboje.