marti

Niekedy si pustím s určitou skepsou nejaký film a napokon som príjemne prekvapený ako sa to stalo aj v tomto prípade. Cesta imigrantov po austrálskej krajine od ich vylodenia, prístup domáceho obyvateľstva, postup pobrežnej stráže je vysoko civilný a uveriteľný. Žiadne prázdne "humanistické" posolstvá, veľmi dobré herecké výkony.

Námet osamotene žijúceho mladého dievčaťa mal v sebe silný základ pre veľmi dobrý (psycho)triler, ale nedopadlo to tak. Ak by sa o ňu nezaujímali len psychotici, ale aj normálne postavy s prirodzeným záujmom a snahou pomôcť a ich postoj by sa postupne menil pretože by sa tejto pomoci intenzívne bránila tak to mohol byť kultový film.

Takýchto všelijakých experimentálnych filmov vznikalo v tej dobe mraky, asi to súviselo s kocovinou po šesťdesiatych rokoch. Obsahovo naivné a hlúpe, amatérske herecké výkony, film zaujme len nahotou A.D. a A.G.

Tak tento Bunuel mi k srdci neprirastie. Niektoré konfilikty smiešne, kritika primitívneho antisemitizmu a xenofóbie príliš priamočiara až agitačná. Pritom Viridiana s podobnou témou ženy v zajatí chlípnych mužov a nezdravých sociálnych vzťahov (nech už je takýto obsah podobenstvom čohokoľvek) je násobne lepšia.

Aby anglická novinárka (nech aj s ruskými koreňmi) prežila blokádu Leningradu a to ešte ilegálne a pritom je aktívne hľadaná KGB, tak to ste trochu prehnali...

Chaotické rozprávanie o niečom, čo je zo samej podstaty prechodné a dočasné. Altman je ironický a nad vecou, ale film ma nezaujal. Asi je to tým, že móda je niečo bez čoho sa zaobídem. Film je akousi predĺženou verziou Smotánky.

Spôsob nafilmovania ma uchvátil. Nádherná je scéna, v ktorej sa Andreotti na súkromnom večierku lúči so spoločnosťou. Podobne obsah filmu, ktorý ukazuje, že politici na Západe nie sú o nič lepší ako u nás.

Kto by nechcel niečo dosiahnuť a zanechať po sebe nejakú stopu. Ale postavy z filmu neustále zaťažujú svoje okolie svojou frustráciou a neschopnosťou. Žiadna z postáv mi nebola sympatická a nevzbudzovala môj záujem. Poslal by som ich niekde k lopate. Chýba tu odľahčenie, humor, irónia tak charakteristická pre W.A.

Nemyslím si, že reálny socializmus bol stelesnením všetkého zla, ale niektoré propagandistické výroky trčiace z dialógov znechutili sledovanie možno zaujímavého a trochu feministického príbehu o údele žien. Dodnes si pamätám ako v Pravde alebo kde písali, parafrázujem "že treba byť opatrný pri prílišnom oslavovaní Oskara, pretože napriek kvalitnému filmu, chcú imperialisti týmto ocenením vtiahnuť sovietsku kultúru do systému kapitalistického hodnotenia".

Je to vlastne detektívny príbeh, kedy novinárka pátra po dôvode rozpadu úspešnej dvojice bavičov spred 15 rokov. Dostáva sa k záhadnému úmrtiu ženy v apartmáne oboch komikov a k ich sexuálnym a drogovým excesom. Film sa snaží byť mysteriózny, ale je to len prázdna bublina. Celý príbeh sa nezakladá ani na nejakej skutočnej udalosti, tým divák nemá ani dôvod rozmýšľať nad tým ako to mohlo byť naozaj a pátrať na Internete po alternatívnych vysvetleniach. Dobre nafilmované, ale nezanechá nejakú stopu a rýchlo vyšumí z hlavy