marti

Pekný film. Je ťažké bojovať za svoju krivdu proti autoritám, podporované aj neformálnymi vzťahmi, ktoré chcú zachovať status quo a používajú všetky dostupné aj nefér prostriedky.

Životný príbeh ženy, ktorá sa vďaka vlohám stala hviezdou, alebo skôr ikonou. Mnoho obyčajných ľudí prežíva v svojom živote podobné problémy, že sa narodia do nie úplne harmonických vzťahov a preto ma táto línia filmu príliš neoslovila. Z filmu som nevidel ako narábala s peniazmi, ktoré zarobila, z tých pár scén mi pripadalo, že s ňou nebolo ľahké vychádzať a pre mňa je dôležité, aby osobný život bol v súlade s určitou zodpovednosťou, ktorá vyplýva z postavenia, alebo statusu. Snáď okrem krátkeho interview s novinárkou na konci filmu som nenašiel pasáž, v ktorej by ma E.P. ľudsky oslovila. Takto si po skončení filmu hovorím no a?...a s rozpakmi dávam za **

v podstate je to zhustený dej nejakej telenovely. Žiadny vývoj postáv snáď s výnimkou hlavného hrdinu, dobrý farár pomáhajúci chudobný roľníkom, zlý farár majúci milenku a pomáhajúci drogovej mafii, mladá krásna a veľmi zbožná hlavná hrdinka,... Stále som čakal, že dôjde k nejakej katarzii, takže dve hviezdičky za výpravu a že hlavný hrdina zostal zápornou postavou až do konca.

Nebudem tu hodnotiť samotnú divadelnú hru, tému túžby po zmene života ženy popísalo viac severských autorov (napr. Nora od Ibsena). Sfilmovať divadelnú hru asi nie je jednoduché.

Silná myšlienka v štandardnom schematickom prevedení: dobrí, zlí a nevinní bez hlbšieho ponoru do jednotlivých postáv.

Zaujímavý pohľad na život chudobných brazílskych vidiečanov očami vnímavého dieťaťa bez zbytočného sentimentu alebo citového vydierania.

Veľmi vtipné dielo o rozdieloch medzi snom a realitou černošských hercov. Natočiť to beloch, tak by to bola existenciálna dráma o zmysle života :-), takto je to sarkastická paródia na to ako vníma černoch pohľad belochov na černochov (vo filmovom priemysle).

K romantickej komédii to má dosť ďaleko, Vince Vaughn je pri balení je nechutne dokonalý. Potom je to skôr o výpočte všetkých možných situácií, ktoré potenciálne môžu ohroziť vzťah viac či menej vtipne podaných bez nejakého prekvapujúceho momentu.

Vcelku predvídateľný ale napriek tomu pozerateľný film v hitchcockovskom štýle. Tak trochu zjednodušená varianta Fincherovej Hry, ktorú hlavná hrdinka prekukne a bude sa chceť pomstiť.

Typickým prístupom Woodyho Allena je neustále striedanie vážnych vysvetlení nejakého problému s humorným alebo ironickým doplnením. Zelig je postavený na týchto typických postupoch plus na rozvinutí jednej myšlienky o človeku, ktorý sa vie nielen mentálne, ale aj fyzicky prispôsobovať spoločnosti, v ktorej sa práve pohybuje. Mix striedania vážneho s humorným je nielen tradičným znakom diel W.A., ale domnievam sa, že to takto aj prežíva a že toto je zdrojom jeho neuróz (ktoré úmyselne dáva najavo ako súčasť svojho imidžu), ako aj zdrojom jeho úspechu a slávy. Je to predobraz dnešných postmodernistických prístupov k realite. U máloktorého umelca ale vidíme takúto previazanosť vnútorného sveta s jeho umeleckými produktami. Ale späť k filmu. Na rozdiel od iných diel, usmial som sa raz (pri Hitlerovom prejave, keď si Zelig-Allen mával so svojou psychiatričkou), preto len za ***.