jondzavid

Možno, že je to zbierka tých najsentimentálnejších klišé, ale ja som sa utopil v očiach Bette Davis, takže inak nemôžem.

Vynikajúci dokument, ktorý sa veľmi podrobne zaoberá všetkými súvislosťami, politickými kontextmi, reakciami a protireakciami, ktoré predchádzali i nasledovali prvé nasadenie atómovej bomby v Hiroshime. Dokument je precízne rešeršovaný a jeho sila je najmä v tom, že dáva priestor americkej i japonskej strane (japonské scény mal na starosť špeciálne režisér K.Kurahara). Je to ten typ dokumentu, čo spája hrané scény (predstaviteľ Trumana bol podľa môjho názoru dosť slušný, rovnako japonskí členovia vlády) s dobovými dokumentami a fotomateriálmi. Nechýbajú výpovede priamych aktérov. Pôvodne som chcel dať filmu známku 4* (príliš dlhá stopáž - občas príliš veľa politikárčenia), ale po zhliadnutí novšieho polodokumentu BBC Hiroshima som si uvedomil, že toto dielko malo predsa len silnejšiu výpovednú hodnotu a pri mnohých scénach človeka mrazilo (nehovorím, že v prípade BBC tomu tak nebolo - ale rozdiel je v tom, že BBC použilo "lacnejší", ale za to mimoriadne účinný spôsob emocionálneho ždímania - t.j. napr.rekonštrukcia scény z denníku preživšej, keď matka musí sledovať ako jej pod ruinami zhorí dieťa - narozdiel od takého pohľadu (aj tu sú nejaké zážitky, ale nie je to primárne zamerané na ne) sa v tomto filme dosahuje emocionálny vrchol scénami prestrihov (efektné je spojenie patriotického prejavu amerického prezidenta s prestrihmi na zničené mesto) alebo silne pôsobivé zábery tieňov na ceste, ktoré zostali z ľudí po výbuchu. Tento dokument (1995 - 100%) by som odporučil skôr tým, čo sa chcú dozvedieť komplexne o všetkom, čo bolo za zhodením atómovej bomby v Hiroshime, druhý dokument (BBC 2005 - 80%) zase tým, čo chcú vidieť emocionálnejší pohľad zameraný na príbehy najmä z pohľadu obetí (u BBC je samozrejme tiež slušne zvládnuté dobové a politické vystihnutie, ale predsa len na ploche 90 minút treba použiť zjednodušenia). V každom prípade oba hrané dokumenty sú výnimočné a zaslúžia si pozornosť.

Philip Kaufman to ani lepšie urobiť nemohol. Originál je jednou z najlepších klasík sci-fi hororu a jeho modernizácia funguje na výbornú. Nebyť trochu pridlhej stopáže uvažoval by som aj o plnom počte. Napriek tomu, že som inváziu videl už v 4. verzii dokázala ma opäť strhnúť. Musím pochváliť najmä prácu so zvukovými efektmi (veľmi pôsobivo mrazivé), ktoré som na tak vysokej úrovni videl snáď len u novších ázijských hororov. Je to aj šikovným vedením P.Kaufmana, ktorý oprostil dokonalú "naivnosť" originálu a dodal filmu solídne zázemie ako v hereckom obsadení (od tradične veľmi dobrého Sutherlanda, cez jednu z lepších postáv L.Nimoya až po skvelú poctu hororovým klasikám v podobe Brooke Adams, najmä v jej záverečných scénach) tak vo väčšej detailnosti (ktorá však nie je lacná ako vo Ferrarovej verzii) ako aj v nápaditosti mnohých scén (finále alebo úžasne nakrútené scény ukrývania sa). Proste všetko funguje ako má, Kaufman nakrútil nádherne temný remake, ktorý mi ubral čosi zo spánku :))).

Psychothriller, ktorý stojí a padá na výkone výbornej Tildy Swinton. Zbytok je zvláštna (trochu netradične menej thrillerová a viac "rodinkárska") variácia na mnohokrát videné. Jednoducho dobrá voľba na vydýchnutie, ale nie príliš dobrý výber, ak človek hľadá niečo nové.

Bezchybné obsadenie, dokonalá hudobná zložka (veľmi efektne a vhodne používaná nehovoriac o dobovom zladení) a slušný zostrih boxerských scén. Toľko asi ku kladom - zbytok sa topí v stereotype všetkých biografických klišé. Najväčším problémom tu je, že film chce vystihnúť všetko, ale zostáva tým v mnohých oblastiach príliš nedotiahnutý (jednoducho nie každé zjednodušenie je tu účelné). Scenárista si mal skôr vybrať či chce nakrútiť televíznu biografiu, kde sa to dá rozdeliť na viac častí a autor môže vystihnúť (väčšinou nezáživne) všetky detaily alebo film, ktorý aj napriek slušnej 2,5 hodinovej stopáži pokrivkáva ako celok vďaka snahe o komplexnosť za cenu efektnej skratky. Nemôžem však povedať, že by ma film nudil - môže za to najmä Will Smith (sám som bol prekvapený ako rýchlo som mu Aliho zožral aj s navijákom a konečne ma presvedčil, že dokáže aj hrať, nielen byť vhodným typovým obsadením). Napriek stereotypnosti spracovania je však Mann skvelý remeselník a najmä dokonalé zosúladenie hudobného doprovodu s príbehom u mňa prevážilo na slabšiu štvorku.

Postupne a dosť pomalým tempom budovaný western, ktorý je vystavaný na Newmanovej charizme. Spočiatku nezáživne vyzerajúce dielko (najmä "winnetouvská kreácia Paula Newmana zo začiatku je hrozná) časom naberá na intenzite a vrcholí štýlovou prestrelkou.

Veľmi osobitá, temne ladená takmer nedokončená adaptácia Othella so skvelým Wellesom (aj ja som si chvíľu zvykal na to, že on práve hrá Othella, ale do konca filmu ma absolútne presvedčil). Vrcholom filmu je okrem finále najmä úvod - tak temný štart som teda u Shakespeara ešte nevidel.

Konečne niekto dokázal dokonale modernizovať Shakespeara (po klipovom kýči Romeo a Júlia, nezáživnom Saxovom Othellovi som prvýkrát úplne spokojný). Úžasná videoklipová estetika tentokrát nie je prehnaná (vrcholy: Lavinia,finálna scéna), ale je doplnkom - dodáva Shakespearovi na životnosti a prvýkrát nepociťujem, že by ho to zabíjalo. Skvelým nápadom je aj hudobné podfarbenie, ktoré namiesto klasicky patetických počinov naberá na tempe a scény dokonale graduje. Pochybujem, že by na mňa práve tento Shakespearov kúsok zanechal taký dojem v klasickej adaptácii (no teda možno keby ho K.Branagh nakrútil). Okrem klipovosti sú silnou stránkou herci - málokedy sa mi stane, že nemám čo namietnuť voči kompletnému obsadeniu - nevedel som na koho skôr pozerať - či tradične skvelého Hopkinsa, ďalšie Cummingovo prehrávanie per excellence (v kladnom zmysle), nedoceneného Colma Feoreho, zápornú kreáciu Jessicy Lange či ďalšie bravúrne oživené postavičky Maura alebo posledného Andronica. Takto si predstavujem art modernu v plnej kráse, náročnosť neustupuje inovatívnosti, klip nezabíja poetiku, efektnosť nie je silená, patetickosť je uveriteľná a moja spokojnosť 100%-ná. P.s. Som zvedavý, čo po tomto so mnou spraví Othello Orsona Wellesa, na ktorého sa chystám.

Aj keby tento film bol farebný, nepodarilo by sa mu takisto zakryť čiernobielosť charakterov. B.Mariage k svojej malomestskej satire pristupuje však aj s dávkou osobitej poetiky a tým dodáva filmu viac životnosti. Komické situácie striedajú tragické, sociálna kritika sa miesi s absurdným humorom, obyčajní ľudia sa stávajú neobyčajnými a láskavý pohľad strieda šialenstvo bezvýchodiskovosti. Viacero úžasných detailov (nádherné zábery motorkových výprav otca a dcéry, postava holubiara) sa miesia s prízemnosťou obyčajnosti dotiahnutej až na hranicu znesiteľnosti (rekord. krčma). V celku film zapôsobí, ale u mňa patrí do kategórie príjemné na jedno pozretie, ale nič mimoriadne.

Zvláštny pocit som mal po zhliadnutí tohto filmíku. Jazzová atmosféra mi to silne ťahala k starším noirom, ale niečím to bolo od nich iné. Ako policajný thriller s nádychom kriminálky či mafiánky to bolo miestami nedotiahnuté a miesenie romantiky v druhej polovici to zase zatiahlo do iných vôd. Ale celkovo to nejak fungovalo a môžu za to najmä výborní herci (celý film stojí na charizmatickom Garym Oldmanovi, femme fatale Leny Olin je jednou z tých ukážkových a ujde aj mafián Roy Scheider) a divné, že aj scenár, ktorý je síce žánrovým patvarom, ale prekvapujúco sa nato dobre pozerá (neprekáža ani večné komentovanie rozprávača príbehu a niektoré nápady sú nazaj originálne - "nakrmit jámu", šialená ad absurdum pomsta Leny či "happáč").