Hirošima

Naprosto perfektní rekonstrukce událostí souvisejících se svržením jaderné pumy "Little Boy". Žádná ždímačka citů, ale precizní seriozní přístup k věci, který je právě díky tomu mnohonásobně silnější. Například scéna, kdy se skupina jaderných vědců snaží ještě zvrátit prezidentovo rozhodnutí o použití jaderné zbraně evokuje faustovské "duchů,jichž jsem vyvolal, nemohu se zbýti." Pevně doufám, že to ještě televize uvede. (15.12.2006)

Nacisti už niekedy koncom 30-tich rokov pracovali na vývoji atómovej bomby. Spojené štáty sa snažili atómovú zbraň vyrobiť skôr. Ich program sa volal Manhattan a viedol ho Dr. J.Robert Oppenheimer. Prvá atómová bomba bola testovaná 16. júla 1945 v Trinity Site v Novom Mexiku. Dokument bol natočený pri príležitosti 70 výročia použitia nukleárnych zbraní Američanmi proti civilnému obyvateľstvu miest Hiroschima a Nagasaki. Ani tých 70 rokov nám nedáva dôvod na spokojný spánok. Stále je cítiť eskaláciu napätia medzi mocnosťami a nespokojnosť vo svete. Dnes mnohé krajiny vlastnia atómové zbrane na získanie prestíže prípadne z dôvodu používania hrozby k vydobitiu si svojich pozícii. Trocha z histórie 2. svetovej vojny k vytvoreniu si obrazu o nutnosti použitia nukleárnych zbraní Američanmi v Japonsku. Japonsko bolo tesne pred kapituláciou, keď jeho najväčšiu pozemnú armádu o sile 1,5 milióna mužov v zbrani v operácii Augustová búrka (8.8. až 15.8.1945) maršal Malinovský v neskutočnej bleskovej vojne zničil za necelý týždeň v oblasti Mandžuska a Kórei. Japonci kapitulovali 15.8.1945. Predovšetkým táto prehratá bitka prispela ku definitívnej porážke Japonska aj za prispenia tragédii dňa 6. a 9. 8.1945. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že Spojené štáty týmto útokom sledovali predovšetkým politické ciele. Atómový výbuch zničil všetko a zdalo sa, že mesta ostanú navždy mŕtve. Opak je pravdou. (17.05.2017)

Vynikajúci dokument, ktorý sa veľmi podrobne zaoberá všetkými súvislosťami, politickými kontextmi, reakciami a protireakciami, ktoré predchádzali i nasledovali prvé nasadenie atómovej bomby v Hiroshime. Dokument je precízne rešeršovaný a jeho sila je najmä v tom, že dáva priestor americkej i japonskej strane (japonské scény mal na starosť špeciálne režisér K.Kurahara). Je to ten typ dokumentu, čo spája hrané scény (predstaviteľ Trumana bol podľa môjho názoru dosť slušný, rovnako japonskí členovia vlády) s dobovými dokumentami a fotomateriálmi. Nechýbajú výpovede priamych aktérov. Pôvodne som chcel dať filmu známku 4* (príliš dlhá stopáž - občas príliš veľa politikárčenia), ale po zhliadnutí novšieho polodokumentu BBC Hiroshima som si uvedomil, že toto dielko malo predsa len silnejšiu výpovednú hodnotu a pri mnohých scénach človeka mrazilo (nehovorím, že v prípade BBC tomu tak nebolo - ale rozdiel je v tom, že BBC použilo "lacnejší", ale za to mimoriadne účinný spôsob emocionálneho ždímania - t.j. napr.rekonštrukcia scény z denníku preživšej, keď matka musí sledovať ako jej pod ruinami zhorí dieťa - narozdiel od takého pohľadu (aj tu sú nejaké zážitky, ale nie je to primárne zamerané na ne) sa v tomto filme dosahuje emocionálny vrchol scénami prestrihov (efektné je spojenie patriotického prejavu amerického prezidenta s prestrihmi na zničené mesto) alebo silne pôsobivé zábery tieňov na ceste, ktoré zostali z ľudí po výbuchu. Tento dokument (1995 - 100%) by som odporučil skôr tým, čo sa chcú dozvedieť komplexne o všetkom, čo bolo za zhodením atómovej bomby v Hiroshime, druhý dokument (BBC 2005 - 80%) zase tým, čo chcú vidieť emocionálnejší pohľad zameraný na príbehy najmä z pohľadu obetí (u BBC je samozrejme tiež slušne zvládnuté dobové a politické vystihnutie, ale predsa len na ploche 90 minút treba použiť zjednodušenia). V každom prípade oba hrané dokumenty sú výnimočné a zaslúžia si pozornosť. (03.08.2005)

Pečlivá rekonstrukce událostí na obou stranách konfliktu. (70%) (07.12.2021)