Rozjimatel

[3,5*]     "In the final decade of the 21st century, men and women in rocket ships landed on the moon."     Prvý sci-fi film s veľkým rozpočtom, čím sa žáner v podstate po prvý raz dostal do serióznych, áčkových vôd. Téma je žánrová klasika - objavovanie obývateľných planét v iných solárnych systémoch, strety s vyspelými mimozemskými civilizáciami - to je presne to vzrušujúce vesmírne dobrodružstvo, čo ma na žánri sci-fi tak priťahuje. Dielo je to filozoficky hlboké, nápadité, plné fantázie a pomerne inteligentné aj čo sa týka vedecko-technických záležitostí. Škoda len viacerých hlúpostí (akýchsi béčkových reliktov), ako sú vyslovene debilný útok na monštrum (so zbytočnými obeťami), prihlúpla romanca (Anne Francis tu je určite mimoriadne pôvabná, ale jej rola je tak trošku trápna), kapitán "bez mozgu" behom okamihu odhalí tajomstvo, na ktoré profesor s enormnou inteligenciou neprišiel ani za 20 rokov (ale istý psychologický zmysel to má, zrejme ide o potláčanie podvedomia). Trochu to kazí aj ten typický, ideologicky pokrútený americký pohľad na svet ("The lord sure makes some beautiful worlds."), ktorý je v takomto sci-fi dosť rušivý. Technickú stránku filmu nemá význam príliš rozoberať, zodpovedá dobe vzniku, ale pre mňa tie kulisy a aj animované efekty majú svoj pôvab a rozhodne žiaden úsmev u mňa nevyvolávajú. Trochu horšie je to s návrhom toho robota, ktorý je veľmi čudný (zrejme mal byť akousi komickou postavičkou, ako C-3PO v Hviezdnych vojnách). Prekvapilo ma, ako veľmi mi to pripomína Star Trek a nemohol som si nevšimnúť aj istú podobnosť s filmom Solaris (1972) (žeby nepriznaná inšpirácia autora predlohy?). Inak, ten mladý Leslie Nielsen je tu na nepoznanie. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "We're all part monsters in our subconscious! So we have laws and religion."

"Pri malom pokuse trochu sa vysmrkať si trúbite na funus."     Veršované filmy nie sú zrovna moja šálka kávy, ale v tomto prípade nie je čo riešiť. Toto veľké klasické dielo stále živé, svieže a hlavne ohromne zábavné. Navyše táto adaptácia s vynikajúcim Gérardom Depardieu je tak dobre nakrútená, že k nej nemám takmer žiadne výhrady. Okrem Gérarda ma zaujala aj neopozeraná Anne Brochet s nespochybniteľným šarmom. Dielo hlboké, vtipné a súčasne dojímavé.     "Som unavený z toho, že som sám sebe súperom."

[3,5*]     "Hulot. H-U-L-O-T."     Veľmi originálny film v štýle nemej grotesky, z ktorého vyžaruje úžasne pohodová dovolenková atmosféra. Hlavným hrdinom je jeden truhlík typu Mr. Beana, ktorý je hlavným zdrojom gagov, niektorých skvelých (nakopnutie fotografa, pohreb), ďalších nie až tak vtipných. Humor je často taký jednoduchší, založený na nešikovnosti postáv (nielen tej hlavnej), ale pre tú jedinečnú náladu a neodolateľnú iróniu ohľadom národných stereotypov, sa dokážem nad to povzniesť. Zo všetkých tých svojráznych postavičiek som si najviac obľúbil ten starší pár. Mám pocit, že verzia, ktorú som videl (reštaurovaná verzia z roku 2009) má trochu zvláštnu zvukovú stopu - okrem jednej pani, ktorá hovorí anglicky, tam všetci ostatní hovoria francúzsky (nemčinu som tam vôbec nezačul). Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

V čase vzniku mi toto dielo ušlo, takže nie som nijako zaťažený nostalgiou. Z môjho súčasného pohľadu nie je tento animák, ťažiaci z veľkej popularity dinosaurov, takmer ničím výnimočný. Animácia používa veľmi jednoduchú kresbu, občas mi pripadá až nepekná (hlavne v tých scénach, ktoré vyzerajú rozmazane, zrejme v snahe dosiahnuť priestorovosť). Príbeh je priamočiary, málo nápaditý, taký až tuctový: jedno roztomilé zvieratko stretne druhé roztomilé zvieratko, spolu stretnú tretie, až nakoniec spolu putuje skupinka roztomilých zvieratiek. Vzhľadom na to, že to bolo mierené na deti a tým sa to zrejme páčilo (myslím vtedajšie deti, s tými súčasnými si už nie som istý), som pri hodnotení blahosklonný.

"Ak sa vám nepáči more, ak sa vám nepáčia hory, ak sa vám nepáči mesto, tak sa choďte vypchať!"     Milostný príbeh na trochu iný spôsob, s kriminálnou zápletkou a hodne sarkastickým pohľadom na vtedajšiu spoločnosť. Jedná sa v podstate o manifest Novej vlny, ktorý mi je tým búraním skostnatených žánrových konvencií podstatne sympatickejší ako napr. dosť samoúčelný manifest Dogmy 95. Godard je tu vo svojom debute veľmi inovatívny, hlavne čo sa týka nezvyčajne rýchleho strihu a neobvyklých pohľadov kamery, ale keby sme si aj všetku tú inovatívnosť (dnes už pôsobiacu úplne bežne) odmysleli, film má množstvo nesporných kvalít. Najskôr sú to výborné herecké výkony v dvoch hlavných rolách, tak začínajúceho Belmonda (film pre neho znamenal prelom), ako aj pôvabnej Jean Seberg. Príbeh dvoch antihrdinov, ktorí berú život ako nejakú hru, sa odohráva v neskutočne fotogenickom prostredí Paríža, je nasnímaný skvelou kamerou (Raoul Coutard), sprevádzaný výbornou hudbou (džez, klasika) a okorenený výborným cynickým humorom ("Máte oheň?" "Tu máš, kúp si zápalky."). Spolu s Pohŕdaním (1963) pre mňa zatiaľ najlepší Godardov film (ešte ale mám z jeho tvorby čo doháňať). Film odporúčam sledovať v pôvodnom znení, s dabingom sa veľká časť jeho kúzla vytráca. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "Čo chcete v živote dosiahnuť?" "Chcem sa stať nesmrteľným a potom zomrieť."

"I lost him in the war." "I'm sorry." "To another woman."     Viac ako polovicu filmu som nechápal, čím je tento muzikál taký výnimočný (a naopak, chápal som, prečo je radený medzi najpreceňovanejšie filmy). Akosi mi tu nesedel Gene Kelly, s jeho úsmevom nasilu, tancom tiež akoby nasilu a jeho vtieravosťou, z ktorej vznikla romanca, takisto nasilu. Občas mi dokonca pripadal, akoby bol sfetovaný. V druhej polovici sa ale začnú diať veci, ktoré toto dielo posúvajú na úplne inú kvalitatívnu úroveň - zaujímavo riešená zápletka dvoch mužov, ktorí milujú tú istú ženu (s jednou vtipnou scénou, ktorá z toho pramenila), výborná snová scéna klaviristu Oscara Levanta a ešte lepšia snová scéna Genea Kellyho, obe scény so skvelou hudbou Georga Gershwina. Skvelý záver ale nemôže ospravedlniť tuctovú prvú polovicu, tú jednoducho musím zohľadniť vo svojom hodnotení. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

"I can judge only by what I see." "Your impatience is quite understandable." "I'm impatient with stupidity. My people have learned to live without it."     Sci-fi klasika s biblickými odkazmi, ktorá si berie na mušku militarizmus, hrozbu jadrovej vojny a atmosféru paranoje v danej dobe. Veľmi pekne je tu vykreslené, ako smiešne by sa mohli javiť ľudské žabo-myšie vojny z pohľadu vyspelej mimozemskej civilizácie. Film, na rozdiel od iných dobových sci-fi filmov, zaujme svojou duchaplnosťou, ktorú ale, žiaľ, narúša množstvo naivity - potom ako zaznie nejaká rozumná myšlienka, nasleduje niečo strašne naivného, čo zapôsobí ako úder do hlavy. Uvediem aspoň pár príkladov: mimozemský dar americkému prezidentovi, zamknutie mimozemšťana v izbe, mimozemská reč znejúca ako angličtina, závislosť osudu celého ľudstva od toho, či niekto stihne odovzdať nejaký odkaz. Na to, z akej pokročilej civilizácie Klaatu pochádza, používa dosť primitívne prostriedky a občas aj dosť hlúpo jedná. Vadili mi aj ďalšie veci - dosť nepatričný americký patriotizmus (Lincoln ako hádam najväčší človek, aký kedy žil), taký dosť obmedzený americký pohľad na svet a napokon to záverečné posolstvo, ktoré vyznelo trochu hlúpo. Inak herec Michael Rennie je do danej role veľmi vhodne obsadený a páčila sa mi aj Patricia Neal. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "Did you call the electrician?" "I tried, but the phone doesn't work, either." "Well, call the phone company."

[3,5*]     "Sakra, dnes nejako nie som vo forme. Zašite ho, zajtra ho dorobíme."     Poriadne bláznivá komédia, ktorá pobaví aj dnes, po takmer pol storočí, hlavne výbornou situačnou komikou. Hýri množstvom nápaditých gagov v štýle grotesky, niekedy poriadne čiernych (scéna operácie), často som dostával záchvaty smiechu, ktoré nie a nie skončiť. Z hercov musím vyzdvihnúť predovšetkým výborného Pierra Richarda, ktorý najviac prispel ku komediálnej stránke filmu a tiež pôvabnú Jane Birkin, ktorá je zase ozdobou filmu.

"Have you done this before?" "I've patched up bullet holes in places I wouldn't like to mention."     Jeden z tých lepších klasických westernov, ktorý ani dnes nepôsobí smiešne. Má zaujímavú zápletku, ktorej spočiatku tajomné okolnosti sa divákovi postupne odhaľujú. Podobne je to aj s odhaľovaním charakterov postáv, ktoré sú na western vykreslené celkom obstojne, sú tu dokonca aj akési náznaky psychológie. Film ťahá predovšetkým výborný James Stewart (Will Lockhart), výraznejších sparing partnerov ale nemá. Herečka Cathy O'Donnell (Barbara Waggoman) je dokonca dosť toporná a romanca medzi ňou a hlavným hrdinom je tak značne povrchná a vyznieva do prázdna. Mierne výtky idú ešte k trochu naivnému scenáru, ktorý sa až príliš často spolieha na náhody. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.

"Hurry up, it's freezing!"     Príbeh jedného nádherného zvieraťa (čierneho žrebca), s hudbou Dannyho Elfmana, od scenáristky, ktorá stojí za takými dielami ako Edward Scissorhands (1990), alebo The Nightmare Before Christmas (1993), mal ohromný potenciál, ktorý ale žiaľ nezužitkoval. Caroline Thompson je ako scenáristka zrejme skvelá, ale ako režisérka za veľa nestojí. V prvom rade je to hrozne presladené (vrátane hudby), príliš naivné (neobstojí ani výhovorka, že je to určené deťom) a nasilu dojímavé. Podobne ladená Psia duša je spravená určite lepšie (dojímavé scény vyznievajú podstatne prirodzenejšie). Herecky to drží nad vodou David Thewlis (Jack), detský herec Andrew Knott (Joe) je naopak doslova príšerný. Je iba málo scén, ktoré sa vymykajú celkovému gýčovému vyzneniu (jedna z nich je tá, keď bol Beauty chorý). Je ale aj dosť možné, že som bol negatívne ovplyvnený slabým českým dabingom, ktorý miestami až píli uši. Mimochodom, kto vymýšľa tie prihlúple české (prípadne slovenské) názvy typu "Krasavec Beauty"?