Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Animovaný
  • Dokumentárny
  • Akčný

Posledné recenzie (2 672)

plagát

Nožnicovoruký Edward (1990) 

"It's not heaven he's from! It's straight from the stinking flames of hell. The power of Satan is in him, I can feel it. Can't you? Have you poor sheep strayed so far from the path?" "We're not sheep."     Podmanivá podivnosť zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, typický Burton, navyše vo vrcholnej forme. Je to presne táto roztomilo bizarná rozprávkovo-hororová poetika, pre ktorú tohto nadmieru originálneho filmového tvorcu milujem. Príbeh sa odohráva v klasickom malomeste, plnom zvedavých klebetníc, kde sa klebety šíria rýchlosťou blesku. Poriadny rozruch v mestečku vyvolá tajuplné stvorenie (Edward), na pohľad hrôzostrašné, v skutočnosti však s jemnou a veľmi citlivou dušou (Johnny Depp je s tým jeho vyjaveným výrazom pre tú rolu absolútne dokonalý). Prostredie mestečka hýri pestrými farbami, všetko tu je zdanlivo dokonalé (aspoň napohľad zvonka), čo je v krásnom kontraste s Edwardovým domovom, čiernobielym, schátraným, hrozivo pôsobiacim zámkom (a vlastne rovnako aj s Edwardom samotným). Za dokonale uhladeným zovňajškom sa však skrýva obvyklá ľudská závisť a zloba a tá keď sa začne drať na povrch, dovtedajšia rozprávková atmosféra sa preklopí do strhujúcej drámy (v oboch polohách výborne účinkuje pôvabne magická hudba Dannyho Elfmana). Z ďalších hereckých predstaviteľov ešte vyzdvihnem láskavú "Avon Lady" Dianne Wiest (Peg) a roztomilú Winonu Ryder (Kim), pre ktorú mám celkom slabosť. Toto podmanivé dielo vo mne zakaždým zanechá veľmi silný zážitok, ktorý je korunovaný dojemným záverom. Je inak takým typickým paradoxom, že stvorenie tohto výnimočného umeleckého diela, na hony vzdialeného mainstreamovej hollywoodskej produkcii, umožnil Burtonovi komerčný úspech komiksového trháku Batman (1989).     "Kevin, you wanna play scissors, paper, stone again?" "No!" "Why not?" "'Cause it's boring. I always win!"

plagát

Hoří, má panenko (1967) 

"Tady každej krade a ty se jen na to koukáš, ty pitomče starej poctivej!"     Tragikomická absurdná fraška s trefným poukázaním na neduhy vtedajšej socialistickej spoločnosti, zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete. Je zvláštne, že práve toto významné dielo môjho obľúbeného režiséra, ktoré ho vlastne preslávilo, mám zo všetkých jeho filmov najmenej rád. To umenie trápnosti, ktorého je Forman skvelým majstrom, tu už trochu prekračuje medze. Najvypuklejšie to je v súťaži kráľovnej "krásy" (hlavne pri vyberaní kandidátok), ktorá tvorí dosť podstatnú časť filmu. Sledovať totiž tých šibnutých dedkov, ako (zámerne) trápne slintajú nad kandidátkami, mi nepripadá ani trochu zábavné. A kde, preboha, ponachádzali medzi slovanskými devami toľké mordy, to je neskutočné panoptikum ("Prosím tě, tu tam nepíš, to je můra."). K zážitku mi nepridávajú ani tie buranské postavy a príliš mi nesedí ani obsadenie - tie toporné prejavy (ne)hercov ma tu viac iritujú, než bavia (napr. Josefa Šebánka vyslovene nemám rád). Pár výnimiek by sa ale našlo: pomerne prirodzený Jan Vostrčil (predseda plesového výboru), komický Josef Kolb (strážca "pokladu" Josef) a Milada Ježková (jeho žena), ktorá ma nikdy nesklame. K negatívam radím aj hudobný sprievod - je to tu samá dychovka, takže mnohé pasáže sledujem len so sebazaprením a so škrípajúcimi zubami (ešte celkom počúvateľné sú marš "Castaldo" a inštrumentálna verzia "Hvězdy na vrbě" od Olympicu). Film ale rozhodne nezatracujem, veď viacero vecí sa mi na ňom páči, najmä to trefné rypnutie si do nie príliš utešených reálií vtedajšej spoločnosti (napr. nedostatok bežných potrieb a z toho plynúce nákupy za päť prstov, hlavne tých lukratívnych, nedostatkových potravín), či mrazivo absurdná scéna požiaru (divácke predstavenie aj s občerstvením, otáčanie a zohrievanie nešťastného deda, zbierka ako prejav solidarity).     "Když si to ty lidi rozkradli, tak to nemůžou vyhrát!" "Tahkle nemluv, Josko. Jak k tomu přijdou ty lidi, co si losy poctivě koupili a nic si nenakradli?" "Měli si nakrást. Kdo si nenakrad, to musí chápat tak, jako že nic nevyhrál."

plagát

Jackie Brownová (1997) 

"Well, my ass ain't the same." "Bigger?" "Yeah." "Ain't nothing wrong with that."     Na rozdiel od mnohých iných si nemyslím, že by toto bola slabšia tarantinovka (osobne ju kladiem na rovnakú úroveň ako trebárs Inglourious Basterds (2009)). Je proste len trochu "iná", čo iba dokazuje, akým je Tarantino všestranným a nápaditým filmovým tvorcom. Ak nepočítam jeho dvorného herca Samuela L. Jacksona, tentokrát vsadil na menej významných hercov do hlavných rolí, čo sa mu ale dokonale vyplatilo. Tak Pam Grier (Jackie Brown) ako vždy elegantná, neohrozená hlavná hrdinka, ktorá v tom proste vie plávať, tak aj Robert Forster (Max Cherry) ako chladnokrvný "kauciár", sú absolútne presvedčiví. A herecké výkony sú celkovo ozdobou filmu: urozprávaný Samuel "Serious As A Heart Attack" L. Jackson (Ordell Robbie) s tým jeho úchylným účesom, z ktorého pohľadu ide strach, Robert De Niro (Louis Gara), ktorý dokáže vylúdiť neskutočne tupý výraz, Michael "The Good Cop" Keaton (Ray Nicolette) ako sympatický detektív, či Bridget "My Fine Little Surfer Gal" Fonda (Melanie) ako neskonale bezočivá potvora (no nezabili by ste ju?), aby som spomenul aspoň tých najvýraznejších. Ako je u Tarantina dobrou tradíciou, snímka je postavená na vyšperkovanej konverzácii a sprevádza ju skvelo vybratá hudba, tentokrát to je podmanivá rytmická černošská hudba, prevažne zo 70. rokov. Ako jeden z mála nedostatkov vidím to, že sa snímka miestami trochu tiahne. Všetky výhrady ale idú bokom, keď sa začne odovzdávka peňazí v obchodnom centre, ku ktorej všetko smeruje. Skvelé na nej je hlavne to podanie z rôznych perspektív a tiež to, ako sa všetky tie zainteresované strany, každá s vlastnými záujmami, snažia prekabátiť jedna druhú.     "You know you smoke too much of that shit, that shit gonna rob you of your own ambition." "Not if your ambition is to get high and watch TV..."

Posledné hodnotenia (4 197)

Obžalovaný (1964)

30.04.2024

Volám sa Khan (2010)

29.04.2024

Život Davida Galea (2003)

26.04.2024

Srdečný pozdrav zo zemegule (1982)

24.04.2024

Milenci ze severního pólu (1998)

23.04.2024

Herečka tisíciletí (2001)

21.04.2024

Electra (2023)

21.04.2024

High Diving Hare (1949)

20.04.2024

Tři malá prasátka (1957)

20.04.2024

Reklama

Posledný denníček (1)

Moje hodnotenia

STRUČNÝ PREHĽAD MÔJHO SYSTÉMU HODNOTENIA

5 = VYNIKAJÚCE = najskvelejšie diela kinematografie, ktoré ma zakaždým silne zasiahnu.

4 = VÝBORNÉ = výnimočné diela, ktoré môžem pozerať aj opakovane.

3 = DOBRÉ = filmy, ktoré sa oplatí vidieť, ale stačí raz (príp. znovu až po dlhom čase).

2 = ŠEDIVÝ PRIEMER = tuctové filmy, ktorých sledovanie považujem za stratu času.

1 = ZLÉ = vyslovene zlé filmy, kde tvorcovia predvádzajú svoju neschopnosť.

0 = ODPAD = hodnotenie, ktoré je pre mňa zbytočné a nikdy ho neudeľujem.

 

NEDOKONALOSŤ 5-STUPŇOVÉHO HODNOTIACEHO SYSTÉMU

V prvom rade musím zdôrazniť, že 5-stupňové hodnotenie považujem za veľkú slabinu ČSFD. Neviem, či tvorcovia chceli byť originálni, ale prakticky nepoznám ďalšie seriózne hodnotiace weby, ktoré by nemali 10-stupňové hodnotenie (e-shopy do toho samozrejme nepočítam). Mám potom z toho dosť často hlavybôľ, keď sa v prípade jasne "pol-hviezdičkového" hodnotenia (napr. 3,5) musím ťažko rozhodovať, či to hodnotenie zaokrúhlim nahor, alebo nadol (rozdiel medzi 3 a 4 hviezdičkami je pre mňa dosť zásadný). Domnievam sa, že kvôli takejto hrubej stupnici hodnotenia musí nutne prichádzať k istému skresleniu celkových hodnotení filmov. Ak sa totiž väčšina používateľov pri hraničnom hodnotení prikloní k vyššiemu počtu hviezdičiek (to je môj osobný predpoklad), celkové hodnotenie bude oproti realite posunuté smerom nahor. Pre názornosť ešte jedna malá ukážka. Mám dva filmy, ktoré hodnotím na 2,5 a 3,5. Pri nutnosti zaokrúhľovať potom tie isté dva filmy môžu skončiť s rovnakým hodnotením 3, ale trebárs aj s diametrálne odlišnými hodnoteniami 2 a 4. Keď sa tak nad tým človek zamyslí, ide o veľmi významné skreslenie.

 

DOPAD 5-STUPŇOVÉHO SYSTÉMU NA MOJE HODNOTENIA

Keďže v 5-stupňovom systéme nedokážem spraviť ani tak triviálny úkon, ako je priradenie čisto priemerného hodnotenia (to je 50%, čo by znamenalo 2,5 hviezdičky), musel som si stanoviť, ktoré hodnotenie bude tomu priemeru zodpovedať. A stanovil som si ho na 2 hviezdičky, s tým, že slovo priemer ešte dostalo prívlastok "šedivý". Dôsledok je potom aj ten, že moje hodnotenia sú mierne posunuté nadol a budú sa javiť ako prísnejšie oproti hodnoteniam väčšiny ostatných používateľov (používatelia väčšinou pridelia filmu 3 hviezdičky, ak ho považujú za čisto priemerný). V konečnom dôsledku mi ale nevadí zaujať takýto kritický postoj, aj vzhľadom na to, že na ČSFD je tendencia filmy skôr nadhodnocovať. Ďalším dôsledkom je potom to, že mi tak vznikla široká škála pre hodnotenie "dobrých" filmov (3 až 5), ale iba obmedzená škála pre "zlé" filmy. Pre "zlé" filmy si ale osobne úplne vystačím aj s jedinou hodnotou (1) - ak je totiž niečo žumpa, nepotrebujem sa do nej ponárať, aby som zistil, aká je hlboká. Bez môjho interného 10-stupňového systému sa ale napokon zaobísť nedokážem, takže moje skutočné hodnotenia (v prípade tých "pol-hviezdičkových") píšem na začiatok svojho komentára ("3,5" v mojom komentári má pre mňa väčšiu výpovednú hodnotu než to, či som sa nakoniec priklonil k 3 alebo 4 hviezdičkám).

 

ROZŠÍRENÝ SYSTÉM MÔJHO HODNOTENIA

5 = DOKONALÉ

4,5 = VYNIKAJÚCE

4 = VÝBORNÉ

3,5 = VEĽMI DOBRÉ

3 = DOBRÉ

2,5 = LEPŠÍ PRIEMER

2 = PRIEMER

1,5 = SLABÝ PRIEMER

1 = ZLÉ

0,5 = VEĽMI ZLÉ

0 = ODPAD

 

RÔZNE NEDUHY HODNOTENIA NA ČSFD

Snáď najhoršie, čo môže používateľ spraviť, je hodnotiť film, ktorý nevidel. Na ČSFD je za to síce tvrdý postih, ale ako také niečo dokázať? Podobne vnímam aj hodnotenie filmov videných niekedy v dávnych časoch (pochybujem o tak skvelej pamäti a navyše kritéria sa časom nutne menia). No a tiež ma vyslovene iritujú niektorí používatelia, ktorí si pozreli len prvých 10 minút filmu (dokonca sa tým aj chvália) a film suverénne šupli do odpadu. To je akoby som hodnotil nejakú maľbu tak, že si odokryjem len jej pravý dolný roh. Prekáža mi aj istá stádovitosť pri hodnotení. Hoci je z komentára používateľa zrejmé, že sa mu film nepáčil, napriek tomu mu dal vysoké hodnotenie, veď všetci tomu dávajú vysoké hodnotenia a je to predsa kult. Akoby sa hanbil za to, že má iný názor a považoval to za svoje zlyhanie. Úplne samostatná kapitola je hodnotenie 0 (odpad). Mnohí "machri" toto hodnotenie zneužívajú na to, aby sa robili zaujímavými - dám nejakému slávnemu filmu (napr. Titanic) odpad a teraz som veľký "king". Takže celé to hodnotenie považujem skôr len za také pozérstvo a osobne som ho ešte nikdy nepoužil. Neviem si totiž predstaviť, aký by to musel byť film, aby som mu udelil menej ako 10 percent (to by snáď muselo byť nejaké domáce video). Predsa len, skôr než sa film dostane k divákovi (napr. prostredníctvom TV), musí prejsť nejakým sitom, ktoré tie totálne nepodarky väčšinou zachytí. A ak by sa aj napriek tomu nejaký nepodarok ku mne dostal, prečo by som sa preboha naň dobrovoľne pozeral?

 

MOJA TEÓRIA PROPORČNÉHO ROZLOŽENIA FILMOV V HODNOTIACEJ STUPNICI

Na záver ešte predstavím jednu moju teóriu ohľadom kvality filmov. Uvedené čísla prosím nebrať doslovne, majú skôr dokumentačný charakter. Za celú históriu kinematografie bolo nakrútených odhadom 500 000 filmov určených pre kino. Môj súkromný odhad je taký, že asi polovica z toho je vyslovene zlých filmov (*), takže ostáva zhruba 250 000 aspoň priemerných filmov (**+). Z toho je potom asi tretina aspoň dobrých filmov (***+), čo je zhruba 80 000 filmov. Z toho je asi štvrtina aspoň výborných filmov (****+), čo je zhruba 20 000 filmov. A napokon z toho je asi pätina vynikajúcich filmov (*****), čo je okolo 4000 filmov. Na jednej strane takýto odhad u mňa vzbudzuje nadšenie, že môžem do konca života pozerať iba skvelé filmy (tie nestačí vidieť len raz), na druhej strane to ale u mňa vyvoláva aj zdesenie, že ako mám takéto filmy nájsť v záplave státisícov tuctových filmov. No a tu nastupuje asi najdôležitejšia schopnosť milovníka filmov a tou je schopnosť výberu kvalitného filmu. Kritérií pre výber je síce dosť, ale ani jedno nie je úplne spoľahlivé. Ak ale používateľ skombinuje viaceré kritéria do jedného výsledného, je jeho vytúžený cieľ (odfiltrovanie slabých filmov) výrazne bližšie. Tu je niekoľko kritérií, ktoré používam ja osobne: hodnotenie na ČSFD/IMDb, zaradenie medzi "1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete" (hodnotenia kritikov), získané ceny (Oscary, filmové festivaly), hodnotenia obľúbených používateľov, meno režiséra. Napriek všetkým tým kritériám by bolo ale utópiou si myslieť, že občas na nejaký slabý film nenaďabím, ale aspoň do istej miery zredukujem pravdepodobnosť takejto mrzutosti.