tron

„Smrť je nepríjemná, keď si inteligentný.“ Strašne, strašne, fakt strašne som sa snažil nájsť na tomto seriáli aspoň nejaké plusy. Prečo? Inštinkt mi totiž našepkával, že by som mal. Že je to fér. Že je to dielo Ridleyho Scotta a tým pádom doňho implementoval veci, aké by iní tvorcovia neimplementovali. Tušil som, cítil som, že to mala byť udalosť s veľkým U. Pred pozretím prvej epizódy som cítil pietu, rešpekt a dokonca azda až pokoru (!). Nakoniec to ale nie je nielenže Udalosť. Nie je to bohužiaľ ani udalosť. Dokonca  ani „iba“ priemerný seriál. O nadpriemernom nehovoriac. Za plus by som označil pár zaujímavých scén z prvých dielov (narodenie detí) a výkony otca a matky, kde sa (opäť raz) dokazuje Ridleyho fascinácia umelým životom. Za ďalšie klady by som s prižmúrenými očami označil výkony „ľudských“ rodičov, konkrétne najmä Niamh Algar (Travis Fimmel robil všetko pre to, aby každého diváka poriadne naštval, nevraviac o svojich druhoch v zbrani a viere). Seriál nanešťastie poukazuje i na Scottovu druhú fascináciu a tou je náboženstvo. To už narazil na môj absolútny nezáujem. Scenár ako keby písali s prepáčením totálni idioti. Veľa vecí v ňom nedáva žiadny zmysel. Pochopiteľne, nesmú chýbať trápne naznačené budúce zvraty, udalosti, postavy a dejové línie a na konci pravdaže zostanete zmätene postávať a hľadieť na záverečné titulky ako teliatka bez toho, aby ste sa niečo dozvedeli. Priebežne a podľa chuti, tak, ako sa tvorcom práve hodilo, sa menia schopnosti postáv, ako aj ich motivácie. V jednej chvíli chce Nekromant vojakov pozabíjať (a bol by toho schopný behom sekundy), ale neurobí to a radšej do nich hodí kamene (to ako vážne?) a nechá ich utiecť (!). Asi im ale iba vrátil ich veľké srdce po tom, čo ho vojaci predtým chceli X epizód v kuse zabiť a akonáhle to mohli urobiť absolútne jednoducho, tak k tomu zvolili spôsob, ktorým to natoľko skomplikovali, že im samozrejme Nekromant unikol. Krútil som hlavou nad planétou, na ktorej je normálny dýchateľný vzduch, ale nič tam nežije (plus mínus). Moju pozornosť zaujali aj dvere ledabolo postĺkané z pár dosiek, ktoré pôsobili dojmom, že do nich zafúka vietor a padnú, ale nikto, ani bytosti s fakt obrovskou fyzickou silou, neboli z nejakého tajuplného dôvodu schopné túto smiešnu prekážku zdolať. Vizuál je väčšinu času hnusne lacný, až odpudivý. Výsledkom je seriál s dvoma tuctami WTF scén (čo by až tak nevadilo) a hlavne seriál hrozne nudný a nezáživný (čo vadí). Ak vznikne druhá sezóna, existuje dosť vysoká pravdepodobnosť, že ju vynechám.

Neviem, či je to dané tým, že som starší (v 90. rokoch Mr, Bean pre mňa bol jednou z najvtipnejších postavičiek), ale toto už bolo dosť mimo. Snažilo sa to, ale od istej chvíle to začalo byť cez čiaru. Čo ma dosť rušilo, lebo Mr. Bean bol vždy ako postava všelijaký, ale nikdy nie kontroverzný ko*ot.

Scenár by si zaslúžil max. 2*, ale atmosféra opustenej nočnej benzínky robí svoje a keď k tomu prirátame sympatickú (hoci nespoľahlivú a nepredvídateľnú) hrdinku, je výsledkom veľmi fajn trilerový horor (hororový triler?). Zo začiatku som si to fakt užíval, ale postupne začal byť scenár fakt jedna veľká príšernosť (SPOILER vo väznici vypadne elektrika a vďaka tomu utečie niekoľko väzňov, to ako naozaj? SPOILER). Veľká škoda. Slušné gore. S prižmúrenými očami trochu ako moja poviedka Kamionista zo zbierky Obchádza nás temnota.

„To je ukulele.“ – „Nech je to čokoľvek, musí to byť zničené!“ Ako prežiť zombies apokalypsu s triedou malých školákov na výlete tak, aby sa nikto z nich nikdy nedozvedel, čoho sa ako 10-ročný zúčastnil? Celkom pôvabná hororová nemŕtva komédia so sympatickými deťmi a ešte sympatickejším ústredným duo (váham, kam zaradiť klauna Chichotáka). A ideme spolu: MMMbop!

„Možnože to poznám pod iným názvom.“ Ktovieako sa mi do toho nechcelo (a to Setha Rogena celkom obľubujem), ale nakoniec som rád, že som sa prinútil. Bohužiaľ nejde o žiadnu pecku. Prvých 30 minút je každopádne krásnych, pôvabných a prekvapivo dojemných („Aký prežil život?“). Určite nečakajte klasickú tupú komédiu, kde divný týpek, ktorý z nejakého dôvodu posledných X desaťročí strávil „mimo svet“, objavuje čaro modernej doby (takže keď počuje niekoho telefonovať z mobilu, myslí si, že dotyčný je posadnutý diablom). Takže prvá polhodinka super a báječná. Bohužiaľ ale potom dej naberie nepríjemný smer, kedy sa proti sebe bizarne a vynútene postavia dve dovtedy veľmi sympatické postavy a zrazu sa z každej stane nesympatický hajzel. Divný koniec to nevylepší. Prvých tridsať minút 4*, potom už bohužiaľ iba dve.

Pecka. V rámci možností. Spočiatku ma to príliš nechytilo, ale po polhodine som sa namotal ako mača na misku mlieka a už som len „zíral“, aké ďalšie príšerné zverstvo na mňa tvorcovia zakaždým vymysleli. Nie som si istý, či vykradli seriálového Dextera, každopádne to v konečnom efekte podali o dosť inak a vyšla im z toho fakt vydarená šialená hra so šialeným vrahom. Nechápal som síce, prečo to má mať minutáž pomaly ako režisérska verzia Pána prsteňov, ale napokon som sa nenudil a možno by som dokonca zniesol aj ďalších 10 – 20 minút navyše. Je to fakt brutálne, nekompromisná a pomerne šokujúca jazda a to som už čo-to videl.

„Ty nie si policajt.“ Absolútne sa mi do toho nechcelo, ale nakoniec z toho vyliezol síce dlhý, ale prekvapivo vydarený film. Solídna kriminálka stojaca (logicky?) prevažne na výkonoch Johnnyho Deppa a Foresta Whitakera (ktorý vyzerá fakt diabolsky). Obaja medzi sebou majú veľmi zvláštnu, ale dobrú chémiu. V scenári som sa sem-tam strácal a vlastne ani neviem povedať, o čom to celé bolo: či o vyšetrovaní vraždy, či o rasizme, či o korupcii policajného zboru. Asi o všetkom. A nakoniec (ako to už v takých prípadoch chodí) tak trošku, nuž... o ničom.

SPOILERY. Totálna scenáristická sračka. Doteraz zabíjala nepriateľov na počkanie behom pár sekúnd a teraz do nich hádže kúsky kameňov (???) alebo ich dokonca rovno nechá utiecť? To si zo mňa robia srandu? Alebo to, že meganamakaný android nedobehne chlapca? A prečo ju hlavný záporák proste nestrelil do hlavy tak, ako androidku predtým? Sorry, ale toto je veľmi, veľmi zle napísané a budem rád, ak to budem mať tento čudný seriál za sebou.

Tak ten mal fakt veľa nábojov. A teraz vážnejšie. Ako sa mi do toho nechcelo, tak som sa nakoniec veľmi slušne bavil, ale určite je to len pre silnejšie povahy. A najmä žalúdky, nakoľko nielenže jednotlivé úmrtia sú na dosť vysokej gore úrovni, to po prvé. A po druhé – sú silné aj po psychologickej stránke; tvorcom sa nečakane dobre (a zlovestne) podarilo zachytiť prvotný šok, ktorý človeka dostihne, keď uvidí umierať násilnou smrťou iného človeka, prípadne keď je sám smrteľne zranený a postupne jeho rozumu dochádza, že je len otázkou maximálne pár desiatok sekúnd, kedy navždy opustí tento svet. Je to mrazivé a prekvapivo to nekazia ani béčkarskí herci hrajúci nudné postavy. Ďalej si Downrange užijú fanúšikovia snajperov a trilerov odohrávajúcich sa na malom priestore (ďalej napr. Pochovaný zaživa alebo Telefónna búdka). Koniec zvláštny.

„Mohli by sa jej potrhať mozgové vlákna, ak by ste sa ju pokúšali naučiť piť z pohára.“ Zo začiatku nuda, ale od polovice slušná jazda. Moje konzervatívne Ja hovorí, že malo zostať pri jednotke, ale keď už sa dvojka... odohrala..., tak musím skonštatovať, že napokon nie je taká zbytočná, ako som sa obával (ku koncu je dokonca dojemná). Miestami som sa cítil strašne trápne, čo je v tomto prípade plus. Rudi Giuliani... bez komentára, som v šoku.