tron

Neviem, či vynikajúci dokument, pretože ho nemám s akým ďalším podobným porovnať. Paradoxne ale práve to z neho robí jedinečný kúsok. Gilliam, bojovník s veternými mlynmi, komický i tragický, varený i pečený. Ktohovie, či mu s definitívnym nakrútením dona Quijotea nepomôže od roku 2002 kus cesty (k popularite celosvetového merítka) prejdúci kapitán Jack.

Mne to v prvom rade príde strašne ponižujúce v tom zmysle, že to brutálne zhadzuje predchádzajúce dva (skvelé) diely. Dôležité postavy odchádzajú v neveľmi ikonických scénach a často je ich odchod banalizovaný. Dve postavy boli v jednotke a dvojke síce nepriatelia, ale bývalí priatelia a i ako nepriatelia sa navzájom rešpektovali, no keď v trojke jedna z nich umrie, druhá to vezme s takým pokojom, akoby minulé časti neexistovali. Magneto vnímal Mystique v jednotke a dvojke ako dcéru (milenku?), v trojke ju behom dvoch sekúnd bez zaváhania hodí cez palubu s tým, že šak čo už, nech ide preč. Alebo Rogue: jedna z najdôležitejších postáv jednotky je v trojke zjavne len preto, aby v nej bola. Akcie je veľa a nie je úplne zlá, ale zároveň sterilná. Ako celý film. Na facku sú aj CGI, hlavne Angel je neuveriteľný. Jean Grey ma nebavila už v minulých častiach a v tejto má zatiaľ najväčší priestor – a je to čistý horor, Famke Janssen je fakt hrozná, nesympatická herečka. Nové postavy sú úplne mimo, jednému napr. useknete ruku a behom SEKUNDY mu dorastie nová; to ide absolútne proti realistickému štýlu Bryana Singera. Juggernaut, môj miláčik z komiksov, je tu za totálne hovädo s tvárou nemožného Vinnieho Jonesa v ultradebilnom kostýme (niečo na spôsob Banea z Batmana a Robina, pričom obe postavy sú v komiksoch stonásobne komplikovanejšie - a lepšie). Kelsey Grammer je ako plyšový modrý Beast presne taký nemožný, ako si myslíte, že by v takej úlohe mala byť hviezda sitkomu. Hugh Jackman je dotlačený do absurdnej zamilovanej pozície, ktorá mu vôbec nesedí k účesu. No a Storm bola na zaplakanie už u Singera, nieto ešte u Ratnera. Pri pozeraní som si neustále kládol otázky. Prečo toto? Prečo tamto? Prečo urobil toto a nie tamto, veď tamto by bolo lepšie, ako toto (napr. jedna postava hádže autá a druhá ich vo vzduchu zapaľuje a hádže na nepriateľov, tým ale až pri milióntom aute napadne, že by mutant, ktorý vie veci zmrazovať, mohol zapálené vozidlá meniť na kocky ľadu). Kuriózne pôsobí i dva a pol dielov sľubovaná vojna medzi ľudstvom a dobrými a zlými mutantami a výsledkom je niečo, čo zo všetkého najviac pripomína pouličnú šarvátku. Zároveň trojka popiera nielen jednotku a dvojku, ale i samú seba, čo je ozaj WTF (viď. posledná scéna so šachovou figúrkou + potitulková scéna – aký teda malo zmysel paprať sa celý čas s „liekom“ a smrťou danej postavy, keď to nakoniec dopadlo takto?!). Jednoznačne nedôstojné zakončenie niečoho, čo mohla byť – ale nie je – parádna trilógia.

Príjemný rodinný seriál ako stvorený na pokojné sobotné (a ešte pokojnejšie nedeľné) poobedie, stojaci na feel good atmosfére, výprave zaspatého mestečka a samozrejme na výkone extrémne sympatického šerifa Toma Skerritta (Votrelec, Ťah jazdcom).

Kingova novela bola výnimočná najmä tým, že v nás zasiala strach z takej bežnej záležitosti, akou je dobrácky bernardín, vystupňovanou atmosférou a tým, že (ako Benchleyho Čeľuste) stavala útoky zvieraťa na vedľajšiu koľaj a do popredia stavala postavy a vzťahy medzi nimi. Takže sa nájde dodnes plno čitateľov, ktorých v knihe viac fascinovali scény s neverou, domácim násilím a cereálnymi vločkami, než samotné drastické útoky besného bernardína. Film snaživého béčkarského režiséra Lewisa Teaguea (MAČACIE OKO, ALIGÁTOR, NÁMORNÁ PECHOTA) a vtedy ešte "len" kameraman Jana de Bonta  väčšinu nehororových vecí vyrazil a sústredil sa prevažne na to, ako matka so synom nezadržateľne smerujú k odľahlej farme, vieme, čo tam na nich čaká, chceme ich od toho odhovoriť, ale nedá sa. Scény s čoraz zbedačenejším a podráždenejším psom menom Cujo (čítaj Kúdžo) sú perfektné. Detto pôsobivá výprava farmy s autoservisom. Ak by som to musel porovnať s inými sfilmovanými kingovkami, je to lepšie, ako SLEEPWALKER, ale vo výsledku stále len solídny priemer typu CINTORÍNA DOMÁCICH ZVIERATIEK. Na kulty CARRIE a OSVIETENIE nemá ani omylom. Mimochodom, kým vo filme sa o tom nevedú prakticky žiadne polemiky a Cujo má proste besnotu, v knihe sa doňho "neoficiálne" prevtelil Frank Dodd (šialený sériový vrah z MŔTVEJ ZÓNY).

„Trocha mi to pripomína Mlčanie jahniat.“ Marshall, Elizondo, Gere a Julia Roberts sa po trháku Pretty Woman chceli stretnúť, ale na dvojku to nevyšlo a tak vznikla Nevesta na úteku. Občas takéto "falošné sequely" vznikajú, viď. Generálova dcéra vs. Zelené peklo. Je to svižná, milá stávka na istotu pre romanticky naladených divákov na sobotný večer. Škoda len, že skvelý začiatok (s koňom) vyšumí do neurčitej atmosféry ničoty. Každopádne, ak milujete šarmantného Gerea a usmievavú Juliu Roberts, neváhajte. Príjemne ma prekvapilo, že z filmu cítiť, ako si všetci rozumeli, takže mnohé scény sú po hereckej stránke oveľa podarenejšie, ako by som si myslel, ak by som len čítal scenár. Ale druhý Nothing Hill to nie je. A že už ten nebol geniálny. Diváci boli po "novom Pretty Woman" každopádne zjavne hladní, takže nečudo, že pri rozpočte 70 miliónov celosvetovo zarobil 309.

Hlúpy (ale inteligentne sa tváriaci), fádny a rutinný polotovar. Ani poriadna akcia, ani poriadny triler. Snaha šokovať diváka absurdnými zvratmi je miestami až smiešna. Strašné, príšerne mdlé herecké výkony (v čele s hrozným Tomom Hanksom, jeho megazlý príčesok patrí ešte k tomu lepšiemu v Da Vinciho kóde), slizká Howardova réžia (kde sú časy Ohňa, Ron?!), prízemný scenár (skutočne niekoho prekvapí, z koho sa nakoniec vykľuje záporák?) a nulová atmosféra (a to sa nakrúcalo na fakt že atraktívnych, exkluzívnych miestach). Nechápem, čo na tomto stálo 125 miliónov dolárov, to si fakt robia prču? Nerozumiem, ako je možné mať na pľace Forreta Gumpa, Leona, Dr. Octopusa, Gandalfa a Améliu z Montmartru a toto natočiť. Nezáživný produkt bez napätia, dynamiky, švihu a humoru. V tej dobe samozrejme bola Brownova knižná séria megabestsellerová, takže štúdio vedelo, že ide na istotu a že aj kebyže natočí blbosť, diváci to zožerú. Presne to sa v podstate aj stalo a televíznym dojmom pôsobiaca snímka na celom svete zarobila temer 760 miliónov. Spravodlivosť neexistuje.

Nemecká čierno-biela klasika, expresionistická záležitosť, kde nejaké osobné názory ani príliš nemajú čo hľadať, keďže sa jedná o povinné filmové čítanie, ktoré treba absolvovať a osobné názory sú natoľko podružné, až sa javia ako zhola zbytočné. Tak už to s týmito klasikami chodí a ak sa vám nepáči, mne si nesťažujte.

„Sľúbili sme si, že spolu budeme aj v zlom.“ – „Veľmi zlom.“ James Gunn je hororový fanúšik (produkoval TROMEO A JULIA od Tromy a napísal výborný remake ÚSVIT MŔTVYCH Zacka Snydera). V roku 2006 sa rozhodol nakrútiť „najukážkovejší najnechutnejší horor všetkých čias“. Aspoň tak nejako to tvrdil a bola to pôvabne béčkarská reklamná kampaň, to uznávam. Hlásal „návrat k starým hodnotám“, ako je uprednostnenie poctivých ručných trikov a latexových masiek pred počítačovými efektmi. Slovo dodržal a jeho SLIMÁK sa skutočne hrdo hlási k odkazu 80. rokov, ktoré boli plné béčkarských sci-fi trilerov a hororov. Jeden z nich si Gunn v SLIMÁKOVI berie za svoj hlavný inšpiračný zdroj a to SLIZ Chucka Russella a Franka Darabonta. Takže SLIMÁK je skutočne fyzicky nechutný a sliz z neho doslova tečie. Napriek tomu sa James nevyhol ani (slabým) počítačovým efektom a hoci je scenár naprataný vtipnými dialógmi a niekoľkými skutočne vydarenými scénami (a Nathanom Fillionom ako sebavedomým šerifom so zmyslom pre až nezdravý nadhľad), mňa takmer vôbec nebavil. Pritom SLIZ ma bavil. Tak neviem, James. Tak neviem.

„Váš prístroj vedecky dokázal, že má démona stále v sebe.“ Prosím? To čo je za prístroj? Taký musím mať. A film samotný? Slovami Johna McClainea - aká je šanca, že sa niečo také človeku stane dvakrát? To sa možno spýtala aj Linda Blair, ale za asistencie Louise Fletcher (hlavnej sestry z Preletu nad kukučím hniezdom), kultového Maxa von Sydowa z jednotky (mihne sa v retrospektívnej scéne) a režiséra Johna Boormana (Vyslobodenie!) nebol čas na žiadne rozumné odpovede. Dosť WTF pokračovanie.

"Ešte jedna hra.“ - „Už nie, som bez peňazí.“ - „Tak si zahráme len tak.“ - „Len tak?“ - „Len tak. Nie pre prachy. Len tak. Pre hru.“ Džentlmenská hra s pravidlami, ktoré je radosť postupne, rad za radom, objavovať a neustále sa zlepšovať, napredovať. Film s dobrými postavami a s dobrým príbehom o niečom. Ale najviac ma paradoxne možno bavila krátka etuda Foresta Whitakera.