tron

Minulý diel nebol zlý, ale istým spôsobom bol strašný. Asi si to odporuje, však? Vysvetlím. Ako komédia podľa mňa obstál, ale po etickej stránke to bol jeden veľký prúser. Navyše pozliepaný z buď vystrihnutých pasáží, alebo zo scén, ktoré sme v sérii už videli a tvorcovia ich v Stope Ružového pantera proste... zopakovali! To všetko kvôli nečakanému, predčasnému úmrtiu legendárneho Petra Sellersa. O tom, ako bolo štúdio nenažrané, svedčí nie ani tak daná časť, ale skôr nasledujúca – Kliatba Ružového pantera. Tvorcovia pracovali s tým, že Clouseau v minulej časti údajne zahynul pri leteckej havárii, ale pravda môže byť iná. Čo ak v skutočnosti prežil?! Priznám sa, toto som nikdy nepochopil. Prečo na to šli takto? Ak mám (alebo teda skôr nemám) k dispozícii s prepáčením mŕtveho herca, aký má zmysel hrať sa na to, že postava nezomrela, ale podstúpila plastickú operáciu? Bolo predsa jasné, že Sellers sa do ikonickej úlohy už nevráti. Alebo chceli do hry vrátiť Clouseaua, ale po operácii by ho hral iný herec? Pochybujem, veď práve z tohto filmu je vidno, že sa štúdio poučilo z hriechov vlastnej ponurej, temnej minulosti a rolu nepreobsadilo (viď. katastrofálny Alan Arkin), ale prišlo s novou postavou, ktorá mala Clouseaua nahradiť. Do hry vďaka tomu vstupuje zmätený, roztržitý a chaotický americký policajt, seržant Sleigh v podaní Teda Wassa. Zjavne som v menšine, priznám sa, čakal som horor, takže ma milo prekvapilo, aký dobrý výkon Wass podal. Neviem, možno by som na jeho mieste zvážil účasť v takomto projekte. Možno by mi to za tie prachy proste nestálo. Na strane druhej, Wass sa nezhovadil, šiel do toho naplno a čo je najlepšie, nesnažil sa otrocky kopírovať Sellersa, ale bol sám sebou. Mňa jeho výkon príjemne prekvapil. Vlastne mi pripadal sympatickejší, ako Sellers, ktorého Clouseau bol proste magor, rasista, xenofób a prepáčte hovädo, nalejme si čistého vína. Wass na to ide inak. Dokonca som sa pristihol pri tom, ako mu držím palce. Tvorcom sa do Kliatby Ružového pantera podarilo prehovoriť starých známych z minulosti, takže je tu ako Herbert Lom, Robert Wagner a Robert Loggia, tak David Niven, pre ktorého sa jednalo o posledný film v kariére, v tom istom roku zomrel. Druhou stranou mince je, že scenár občas príde s vtipným nápadom (čašník, nadskakovanie). Ale väčšinu času len opakuje slávne scény z minulosti, ako je autonaháňačka alebo bitka s Catom. Nesúlad panuje i v hlavnej zápletke, kde akoby sa pomiešalo naraz hneď niekoľko filmov. Takže po Clouseaovi (zase!) idú najatí zabijaci, okrem toho sa hľadá Clouseau a do toho ukradnutý diamant. Drzo to skáče medzi jednotlivými motívmi a napokon nie je ani vlk sýty, ani koza celá. Kasting je pekne nabúchaný (Roger Moore), ale keďže väčšina hercov bola vtedy mladá, mnohých možno nespoznáte (Billa Nighyho, Joea Mortona).

„Nejestvuje slovo, ktoré by ho dokázalo vystihnúť.“ – „Čo tak génius?“ Ojedinelý kinematografický zážitok. Ako pokračovať v úspešnej sérii, ktorej herec zomrel a to bez toho, aby ho pre-obsadili? Píšte si recept. Dáte dokopy (nedá sa asi povedať „natočíte“) hodinu a pol dlhý film. Úvodná scéna s titulkami by mala trvať čo najdlhšie, dajme tomu 7 minút (!), aby ste so zvyškom filmu mali čo najmenej roboty. 80% zvyšnej stopáže vyplníte reprízou (!!) najslávnejších scén z predchádzajúcich dielov a zvyšok doplníte nepoužitými scénami z minulosti (!!!) a novými scénami, ktoré narýchlo dotočíte so žijúcimi hercami z prvých častí (comeback hlási nielen Robert Loggia, ale tiež David Niven z jednotky) ako spomínajú na postavu, ktorú hral herec, ktorý vám nečakane zomrel. Takže sa s nimi rozpráva novinárka, spýta sa ich na Clouseau, zrak sa im zahalí nostalgiou, povedia niekoľko viet a nasleduje 10-minútová scéna z predchádzajúcich dielov. Ak aj nie sme nútení sledovať starú scénu, tak nové sú len biednou parafrázou na staré (Dreyfusovo spomínanie pred novinárkou je v podstate kópia Dreyfusovej smútočnej reči z hitu Ružový panter opäť zasahuje). Dole klobúk aspoň za finále s Clouseauovým otcom, psom a komorníčkou, ktorá je v tejto rodine azda už až pridlho (nezabudnuteľná pasáž). Starého pána Clouseaua stvárnil Richard Mulligan (generál Custer z antiwesternu Malý veľký muž po boku Dustina Hoffmana) a spravil to tak geniálne, že som si fakt myslel, že túto scénu ešte stihol natočiť (zamaskovaný) Sellers. Ešte párkrát som sa dobre pobavil („telefén“, hotelová slúžka, masáž), ale inak ma to pravdupovediac už fakt nebavilo. Otázka etiky je na samostatnú kapitolu, nechce sa mi do nej púšťať. Je paradoxné, že napriek tomu všetkému snímke pravdupovediac neviem dať menej, ako 3*, lebo nech to znie akokoľvek šialene a neuveriteľne... ono to vlastne nie je zlá komédia. A keď uvážime, aké zverstvá nám táto séria darovala (napr. to otrasné „čosi“ s Alanom Arkinom), tak 3* si to snáď naozaj azda vari možno určite zaslúži.

To ako vážne?

Po epizóde Eva ďalší diel s creepy dieťaťom v hlavnej úlohe z 1. série Aktov X. Kým Evu tvorcovia obohatili o motív klonovania, tentokrát prišiel na rad fenomén telekinézy, čo je obľúbená kratochvíľa napr. Kingovej Carrie. Diel je to trocha nudný, občas fajn, vo všeobecnosti skôr priemer. Najviac ma z celej časti oslovilo, že vedľajšiu rolu dostala Maggie Wheeler, čo v skutočnosti nie je nikto iný, než nezabudnuteľne sa smejúca Janice z Priateľov.

V puberte som samozrejme letel najmä na pecky ako Hniezdo, Padá súmrak alebo Tooms, ale s odstupom desaťročí si vychutnávam i takéto pokojnejšie, azda civilnejšie diely. V r. 1994 okrem tejto epizódy diváci videli aj Forresta Gumpa. Prečo spomínam slávny Zemeckisov film, to pochopíte asi veľmi rýchlo. Relatívne podobnú rolu Rolanda si v Aktoch X vychutnal Željko Ivanek. Tento chlap má značne divné meno, na krk mu dýcha snáď len Rade Šerbedžija. Ale nikomu, kto má rád hercov špecializujúcich sa na podporné úlohy, určite tohto rodáka zo slovinskej Ľubľany netreba bližšie predstavovať, má na svojom konte viacero skvelých rolí (mojou najobľúbenejšou je asi lecterovčina Hannibal). Scenár epizódy Roland je dosť zaujímavý a nepredvídateľný. Neviete, čo za tým je, čo z toho vypadne, raz to vyzerá tak, potom onak a nakoniec... nechajte sa prekvapiť. Ale tak hej, na najväčšie x-filesovské bomby sa nechytá.

Tento film som sa snažil zohnať X desaťročí. Teda, samozrejme, nebolo to o tom, že som po ňom pátral 14/7 25 rokov v kuse. Ale chcel som ho vidieť. No nebola príležitosť resp. keď boli v móde VHS a neskôr DVD, tak to bolo úplne bez šance, film u nás na týchto nosičoch nikdy nevyšiel. V televíznom programe som ho nikdy nezahliadol. No a potom som naň tak nejak (po)zabudol. Napokon som si ho pozrel v r. 2023 a... je fajn. Nič výnimočné, ale ani zlé. Ozaj by som nechcel byť hercom vo filmoch Davida Cronenberga. Jeho filmy sú (nič v zlom) odporné a humusácke a to dokonca paradoxne aj v prípade, že v danej scéne nič vyložene explicitné neponúkajú. Na to treba mať talent. Druhou stranou mince je, že to, že vás z niečoho napína na vracanie, skutočne ešte neznamená, že je to automaticky skvelé. Znamená to proste len to, že vás z toho napína na vracanie. Mláďatá majú príjemne nepríjemnú atmosféru, šikovne pracujú so stupňujúcim sa napätím a výbuchy násilia a humusu sú nečasté, ale o to intenzívnejšie.

Spoilery. Za mňa spokojnosť. Charizmatický Del Toro. Ku koncu sa to vybralo iným smerom, než som myslel na začiatku. Ale nie horším. Iným. Veľmi sa mi páči šialená teória, že Tom bol vo všetkom od samého začiatku namočený, ale nevedel, kto ďalší je v tom a tak rozohral náročnú šachovú partiu. Ale je to blbosť. Krásna, ale blbosť. Niektoré jeho rozhodnutia a scény by tým pádom nedávali absolútne žiadnu logiku resp. to, že sa v nich správal tak, ako sa v nich správal, by sa dalo vysvetliť len tým, že vie, že ho sleduje „tajná kamera“. Čo je samozrejme hovadina. Režisérovi sa každopádne po lúke rozutekalo toľko postáv, zajacov a motívov, že mnohé sú pre dej úplne zbytočné (pomýšľanie paničky na neveru so svalnatým dlhovlasým robotníkom), alebo proste ujdú a už ich nenájdete. Ako to bolo s matkou? A čo kolega, šiel v tom tiež? Prečo sa Will Grady, keď našiel telo, správal tak, ako sa správal? Predsa vedel, čo nájde, nie? Vnútri žiadne kamery neboli a kamoš čakal vonku, tak načo také divadlo? Alebo o tom nevedel? Ak nevedel, prečo? I keď sa mi vyústenie páčilo, súhlasím s tými, ktorí tvrdia, že prvá polovica je fakt pecka, nasávate každú intenzívnu scénu a nechávate sebou prestúpiť geniálnu atmosféru (miestami to ide až do prvej série True Detective), ale ku koncu sa z toho stáva čosi iné. Čosi, čo ste nečakali. Osobne si nemyslím, že je rozuzlenie zlé, vlastne mi pripadalo mrazivo realistické, ale áno, azda by som bol radšej, ak by z toho scenáristi (medzi ktorými sa nachádzal aj Del Toro) urobili „len“ ponurý triler a nie to, čo z toho urobili napokon. Okrem toho prekvapivé finálne twisty majú za následok, že mnohé dovtedy skvele zahraté postavy vyjdú vnivoč, čo je najväčšia škoda u (inak skvelého) Erica Bogosiana. Parádne vypočúvacie scény; vidno, že buď mali tvorcovia poradcov z rád polície, alebo si to poriadne naštudovali. Ja si takéto vecičky vychutnávam, takže som si užíval detaily, napr. fakt hnusne prevŕtavajúce Danove pohľady počas vypočúvaní, alebo hlášku, že nabudúce by bolo fajn páchateľa streliť spredu, nie zozadu (ak ste v SR držiteľom zbrojného preukazu a niekto na vás zaútočí, teoreticky strelnú zbraň v rámci nutnej obrany môžete použiť, ale iba v prípade, že útok na vašu osobu trvá; ak ho strelíte do chrbta, je vcelku logické, že útok na vás v tej chvíli netrval, pretože páchateľ bol na úteku).

Spoilery. Koniec (ehm) ako sa patrí: Akty X ako oddelenie sú zrušené, Muža z Pentagonu drasticky zavraždia a naši obľúbení agenti FBI ziszia, že sú v tom sami. Akože úplne sami. Prakticky je to samozrejme trochu inak: keďže seriál po prvej sérii dosiahol závratnú sledovanosť, pokračovalo sa druhou (a treťou a štvrtou... a tak ďalej), takže oddelenie bolo obnovené, potom zas zrušené, následne opäť obnovené atď. Tým kvalita seriálu postupne predsa len mierne upadala. Takisto na scénu prichádzali noví Mulderovi tajuplní informátori, takže ani v tomto smere to nebolo až také horúce, ako sa mohlo zdať na samom konci prvej sezóny.

„Ľudia chcú veriť.“ Pôvodne som si myslel, že ma táto epizóda nebude baviť. Názov znie síce super a šťavnato, človek si hneď predstaví, ako naši dvaja obľúbení špeciálni agenti zavítajú do ponurej, mystickej oblasti niekde na juhu USA, kde sa v temných močiaroch plných krokodílov a hadov ukrýva „čarodejník“... a ono je to napokon v rámci možností civilný príbeh o mladom zázračnom liečiteľovi uzdravujúcom nevyliečiteľných ľudí. Začal som hádzať flintu do žita... ale okamžite ma to dostalo. Toto je napriek pochybnostiam jasná štvorhviezdová záležitosť. Tento diel reflektuje dobu 90. rokov, v ktorých sme žili a ktorá bola na podobné fenomény štedrá. Mali sme mimozemskú únosy, upírov, vlkolakov... a liečiteľov, šarlatánov a im podobné existencie, ktoré veľmi rady manipulovali inými ľuďmi. Živo si pamätám čuráka, ktorý si zavolal ženu s rakovinou, do dlane si nepozorovane strčil kus kuracej pečienky, následne do ženy bez jediného rezu akože zaboril päsť, stisol päsť, vytiekla krv (kuracia), publikum zostalo v nemom šoku, následne ruku „vytiahol“, roztvoril dlaň, obecenstvo uvidelo kus krvavého mäsa, o ktorom vyhlásil, že je to smrteľný nádor a že žena je vyliečená. Ľudia, ktorí sú buď slabšej duševnej výbavy, alebo naopak ľudia nejeden raz prekvapivo inteligentní, avšak nenajdúci pomoc u lekárov, naozaj nejeden raz vyhľadávali práve „pomoc“ takéhoto ľudského póvlu. Ostane, my na Slovensku taký odpad máme medzi sebou ešte i dnes, v roku 2024, kedy existuje minimálne jedna televízia, kde nonstop vysielajú pí*usov, ktorým telefonujú osamelí dôchodcovia, nadiktujú im dátum svojho narodenia a len z pár čísloviek „liečitelia“ povedia všetko, čo dotyčný chce počuť, samozrejme za 10 eur na minútu. Štát, ktorý umožní existenciu takýchto podvodníkov, nie je normálny. Ale to už samozrejme odbáčam. Tento diel Aktov X sa fakt vydaril. Po prvé, perfektne operuje s Mulderovou povahou. Ten muž je mimoriadne inteligentný. Uvedomuje si, že svet je plný podvodov. Niekedy sa môže dokonca zdať, že z ničoho iné, než z podvodov, nepozostáva. On však napriek tomu chce veriť, kvôli svojej sestre. Chytá sa aj poslednej slamky. Pritom i v najvyhrotenejších okamihoch sa snaží zachovať si zdravý rozum a odstup, je predsa agent FBI. Tradične skvelým (a silným) oponentom je mu parťáčka Scully, ktorá ho má rada a pozná jeho traumu, ale snaží sa ho držať v realite, keďže na rozdiel od neho má odstup. Ono je mimochodom veľmi zaujímavé už to, že agentka FBI rada pitvúca ľudí je veriaca žena a muž veriaci v mimozemšťanov je ateista. Ďalšia parádna vec na tejto časti je samotný liečiteľ (a ľudia, ktorými je obklopený). Akonáhle nad ním zlomíme palicu, príde niečo, čo sa proste nedá vysvetliť. A potom sa to vysvetlí a to úplne suchou, pragmatickou cestou. To sa mi páčilo. No a potom príde ZASE dačo medzi nebom a zemou... a to už sa vysvetliť nedá. A to sa mi tiež páčilo. Oslovilo ma tiež rozuzlenie, kedy sa ukáže, že všetko bolo trochu inak, než sme si mysleli. Napokon vysvitne, že najväčšie zlo sa skutočne väčšinou ukrýva na miestach, na ktorých by sme ho nečakali (skvelé úlohy dostali šerif R.D. Call a popálený Dennis Lipscomb, vychutnáva si to i Scott Bairstow hrajúci mimoriadne smutnú, tragickú rolu). Záver je potom síce trpký, zároveň ale možno, vari, azda naznačí, že svet (resp. život) predsa len nie je jeden veľký podvod. Čo je vlastne krásne. Ak by som chcel na tejto časti dačo skritizovať, tak azda len to, že mi (opäť raz) prekážalo, ako sú líčení agenti FBI. Každý si na nich dovoľuje, na každodennej báze je im obyčajnými civilmi bránené vykonávať si svoje povinnosti atď. (viď. absurdná scéna na cintoríne).

Ak čakáte druhý Schindlerov zoznam, tak Spielberg to ozaj nie je. Osobne ma ale milo prekvapil výsledok. Vyrojilo sa tu samozrejme viacero expertov, ale zrejme pozerali iný seriál súdiac z ich rozprávania o tom, v akom období sa dej odohráva. Minimálne počas prvých sérií sa zlovestne sťahujú mračná, nacizmus sa ešte „len“ pomaly a nenápadne, ale o to zákernejšie, rozpína a k bežným Slovákom sa dostávajú prvé historky o tom, akých obludností je nemecký režim schopný. Ríša sa pretvaruje, že jej vlastne o nič strašné nejde a že Slovenský štát je priateľ a spojenec. Nemci sa v rámci možností krotia, neprepuklo skutočné peklo na zemi. To ešte len nastane. Získavajú na svoju stranu spojencov v podobe slovenských kolaborantov. Téma zradcov je sama osebe nosná a silná. Nemci za Druhej svetovej boli zlo, ale slovenskí zapredanci predstavovali istým spôsobom nebezpečnejšiu a najmä zákernejšiu formu nepriateľov. Časť mojej rodiny počas vrcholiacej vojny v r. 1945 zachránil pred istou smrťou v koncentračnom tábore paradoxne „dobrý“ esesák, kdežto „správny slovenský sused“ ich chcel vidieť mŕtvych a tak ich pohotovo udal nacistom za to, že pomáhali partizánom bojujúcim v okolitých zasnežených horách. Čo sa hercov týka, môžeme sa pretekať o ironické poznámky, ale kebyže je to americký seriál, Tůma s Koleníkom by mali na 87% istú nomináciu na Emmy. Dole klobúk, že sa nebáli prijať takéto negatívne úlohy a ešte si ich vychutnali. Dvojnásobne v krajine, kde si obyvateľstvo zvykne herca zosobňovať s jeho rolami a ak hráte zlého, zvyknú vám čašníci napľuť na pizzu a na ulici na vás jednoduchší spoluobčania kričia, že ste čurák a mali by ste sa za seba hanbiť. Po vizuálnej stránke je to na naše pomery slušný nadštandard, samozrejme sa nájdu experti, ktorí budú mať poznámky ku každej šatke, stoličke, písacej potrebe, účesu atď., ale treba si uvedomiť, že príbeh je umiestnený česť výnimkám medzi bratislavskú smotánku. Tam to vyzeralo po materiálnej a inej stránke samozrejme honosnejšie, ako na vidieku. K bohatým Slovákom sa vychcaní náckovia správali inak. Majitelia firiem pre nich boli zaujímaví, keďže vojna je drahý špás a treba ju z niečoho financovať. Niektorí kritizujú nedobový soundtrack. Rád by som im pripomenul nadčasový Moulin Rouge! od Baza Luhrmanna; tam ste to tiež kritizovali, alebo vám to nevadilo, lebo to dostalo Oscara? K dokonalosti má Dunaj každopádne vcelku ďaleko. Oceňujem, že sa tvorcovia nevyhýbali realite (hon na Židov), ale často sa im kvôli osloveniu čo najširšieho spektra diváckej obce do scenárov zamotali telenovelové zvraty. Ten miluje tú, ale vezme si inú, no vyčíta si to, ale manželku napriek tomu istým spôsobom miluje, ale nie až tak, ako osobu B. Nechýbajú ani legendárne pasáže, v ktorých sa dve osoby bozkávajú a nečakane ich pri tom pristihne osoba č. 3, ktorá jednu z bozkávajúcich osôb miluje a práve jej to chcela povedať. Bez komentára nechávam aj ťažkopádne, na môj vkus predsa len zastarané cliffhangery, kedy jednu z hlavných ženských postáv pobodajú a my máme byť v napätí, či prežije (prežije!). Na druhej strane, tvorcovia sa neboja likvidovať i dôležité postavy, za čo ich uznanlivo potľapkávam po pleci, to mi pripadalo realistické. Už menej oceňujem hovadiny, ktoré dosiahli vrchol v jednej z posledných častí 4. série, kedy Holubec zabije (zaživa v uzavretom vozni upáli) mladíka a ten prežije a ujde (wtf) a hodí pod vlak ženu... a tá prežije. Na jeho mieste by som radšej už nikoho nezabíjal.