tron

Neviem, či je to dané tým, že som posledný diel série Grudge videl pred 11. rokmi, ale na novú verziu (alebo čo to vlastne je... asi sequel?) tešil, prekvapivo mi dosť sadla a užil som si ju. Jasné, nie je to žánrové (veľ)dielo. To fakt nie. Ale potešilo ma príjemne pomalé (avšak nie uspávajúce) tempo, veľmi sympatický kasting (Demián Bichir, John Cho, William Sadler, Frankie Faison, všetko moji obľúbenci), nenápadný, ale v skutočnosti vďaka časovým skokom vcelku šikovne vystavaný scenár, ponurá atmosféra, pár hororovo príjemne nepríjemných momentov (Birchov parťák) a sústredenie sa na dospelého diváka. Masky mohli byť lepšie a ľakačky sú miestami naozaj dosť, hm, jednoduché, ale napriek tomu som si tento diel užil.

Ak máte chuť na niečo pozitívne (a radi jete), je Bistro Ramen určené vám. Zvykne to tak bývať, že najjednoduchšie veci v živote najlepšie fungujú. Často aj sú najlepšie. Keď to prekombinujete, málokedy z toho vzíde niečo dobré. Platí to v kinematografii... a platí to tiež gastronómii. Iste. Máte plno komplikovaných filmov. Skvelých. A máte jedlá, ktoré pripravujete hodiny a obsahujú desiatky surovín a technologický postup je náročnejší, ako príprava na let na Mars. A sú úžasné. Ale obecne platí, že jednoduché veci proste fungujú. Preto tak báječne funguje Bistro Ramen. Priznám sa, že vám v duchu trochu závidím, že ste ho ešte nevideli.

Ja vlastne ani neviem, čo si o tom mám myslieť. Je to trafené a prepálené, to nepochybne. Občas sympatickým spôsobom, inokedy sileným a trápnym. Akčné scény slabé, až na celkom fajn bitku v policajnom sklade. Charaktery postáv veľmi biedne. Margot Robbie ma nechala obdobne chladným, ako v Jednotke samovrahov, kde ju každý nechápem prečo chválil. Ide o strašne ťažko uchopiteľnú postavu, ktorú je zrejme až nemožné „správne“ zahrať. Najviac ma zaujala Huntress, tá ale mala dosť minimálny priestor (tímovkou sa to stane až cca 20 minút pred koncom, dovtedy je to spin-off Harley Queen a prequel jej budúcich parťáčiek). No a samozrejme Bruce bol skvelý, ale ten mal priestor ešte menší. Vizuálna stránka ma nenadchla, ani neurazila. Najlepšie bolo finále v zničenom lunaparku, ktorý mi pripomínal jeden z najikonickejších stretov Batmana a Jokera, Kameňák. Zaujímavosťou je, že pri pozeraní som si vravel, že by som konečne rád videl sfilmovanú fantastickú sériu Gotham Central (batmanovka bez Batmana o radových gothamských policajtov, ktorým Batmanovo nihilistické počínanie paradoxne skôr škodí, než pomáha), no a potom mi docvaklo, že Rosie Perez (bohužiaľ nešťastný kastingový ťah, vyzerá ako nudná tetka) hrá TÚ detektívka Renee Montoya z Gotham Central.

„...a čokoľvek tade kráčalo, kráčalo samo.“ Zaujímavo zadaptovaná klasická kniha od Shirley Jackson: je aktualizovaná do súčasnosti, odohráva sa behom dvoch časových línií (čo spočiatku vytvára chaos, ale postupne pochopíte, prečo to tak urobili) a postavy nie sú cudzí ľudia, ale rodina. Hill House vyzerá dobre zvonku aj zvnútra a prístup Mikea Flanagana v strašiacich pasážach je fajn – necháva hovoriť kameru a šikovný strih, kedy cítime prítomnosť niečoho desivého a nadprirodzeného, na hranici povšimnutia sa mihajú siluety postáv, ktoré tam nemajú čo robiť alebo v tme čosi šramotí. Nie je to zrovna revolučný prístup k strašeniu diváka, ale má to niečo do seba. Niečo do seba majú aj fajn postavy, ktorým sa vďaka sympatickým hercom dostanete pod kožu (najlepšiu rolu zrejme dostal Timothy Hutton ako hlava rodiny, ktorá musela v minulosti prijať neľahké rozhodnutia, aby ochránila svoje deti, čo však bohužiaľ zároveň viedlo k tomu, že vzťahy medzi nimi klesli na bod mrazu). Na strane druhej, občas je všetkých tých dialógových a vzťahových scén ozaj až priveľmi a dostavuje sa nuda a stereotyp. Skrátiť o dve tri časti a mohlo to byť (asi, neviem) za 80%. Kladne hodnotím záver, ktorý je prekvapivo dojemný.

1* hororu dávam fakt málokedy, ale toto bolo ozaj otrasné. Tak nesympatické postavy som už dlho nevidel. Neveril som, že niekto všetky tie kecy o tom, že ženy sú dokonalé/bezchybné a muži ich chcú len znásilňovať, myslí vážne, ale ak myslí, je to psychopat, veď takto paušalizovať spoločnosť mi pripadá zvrátené a nenormálne. Fakt by som ľudstvo nedelil na mužov a ženy, ale na idiotov a normálnych. Ale ak aj tieto reči necháme bokom, stále nám zostane k dispozícii nejde o to, že zbytočný remake, ale ide proste o to, že mizerný film (a ešte slabší horor/slasher/home invasion). Vrah je absolútne neschopný, dáva hrdinkám nepochopiteľné náskoky a keď sa dozvieme finálny twist (ktorý som nečakal, ale ktorý zároveň nič v konečnom efekte nevylepšil, skôr naopak), tak si budeme klepkať na čelo, lebo nepochopíme, prečo sa teda diali také komplikované veci, keď sa to všetko dalo zbúchať za pár sekúnd bez naháňačiek po dome a následne po meste a iných inštitúciách. Okrem toho scenár obsahuje rôzne perly, ako že baba si ako hlavnú zbraň proti zabijakovi vybaveného lukom berie UMELOHMOTNÝ ručný odhŕňač snehu, mobily VŠETKÝM pri prvej príležitosti vypadávajú z rúk, polícia samozrejme nechodí (radšej pošle súkromného sekuriťáka a následne sa už nezaujíma o to, ako dopadol) a vlastne som celkom zvedavý, ako to hrdinky na konci celé vysvetlili, lebo hádam vtedy už polícia prišla. Mimochodom hlavná hrdinka, tak to je fakt samostatná kapitola. Mal som toho po krk už po šiestich minútach. Ako horor to nefunguje prakticky vôbec, kasting za štyri mínus a prekvapivo o ničom je aj vianočná atmosféra a výprava. Finálna akčná scéna, to to snáď nebola už ani paródia. Priemerný remake z roku 2006 bol oproti tomuto perla. Chudák Cary Elwes (nemyslel som, že toto niekedy v živote poviem).

V prvom rade sa chcem poďakovať čurákovi, ktorý mi vymazal pôvodný koment. Vskutku profesionálne jednanie. Takže ak by mal chuť urobiť to znova, tak už len v krátkosti a rýchlosti: prvá séria je napriek pár drobným výčitkám skvelá. Už z princípu ide o riadne originálnu vec, zombies vs. zákulisné podrazy vs. feudálne Japonsko, to je fakt brutálna kombinácia, aká tu asi ešte nebola. K tomu sympatický kasting, dobré akčné scény, vynikajúce scény, napätie, ale prekvapivo občas aj humor, ktorý však našťastie neznižuje celkovú vážnosť a strašidelnú nepríjemnosť. Na konci sme sa dočkali logického, napriek tomu prekvapivého twistu. teším sa na druhú sezónu.

"Je to Pennyina spálňa. Tam bolo veľa mužov." Chápem, že mnohých partia neschopných a v reálnom živote relatívne stratených a detinských geekov permanentne vytáča. Aj mne dlho trvalo, kým som si na ňu zvykol. Spočiatku mi pripadali silene vtipní. Taký ten štýl, kedy sa publikum smeje, ale ja sa maximálne usmievam. No s pribúdajúcimi sériami, ako si boli scenáristi, režiséri a samozrejme herci čoraz istejší v detailoch a začali sa s tým hrať, sitkom nabral na dynamike a humore. Mnohé scény pre mňa skultovneli (Rajove rekordy v dĺžke trvania prekonávajúce odmlky v planetáriu počas rozlúčky s divákmi) a mnohé nápady sú božie (šermovanie prackami na opasky v tvare svetelných mečov). Herci sú sympatickí, zjavne sa mali radi a natáčanie spoločných scén si užili. Postavy sú originálne, každá je iná, vďaka čomu medzi nimi vládne divoká interakcia a tešíte sa na ich spoločné scény (Sheldon vs. Penny, ktorí spolu v podstate svojím spôsobom počas jedenia pizze nechtiac vyriešili ľudstvom nikdy nevyriešenú Teóriu strún). Mám dojem, že sa tu stretla fakt dobrá partia ľudí (o čom svedčia aj už legendárne tanečné vystúpenia nie priamo v seriáli, ale pred živým publikom počas natáčania) a aj práve vďaka odlišnosti postáv zaujali aj postavy, ktoré by samé osebe nemali šancu a liezli by skôr na nervy alebo by boli trochu zbytočné, avšak v kombinácii s radikálne odlišnými charaktermi iných postáv bodovali. Nikdy mi tu príliš nesedeli popkultúrne odkazy, zmienky o komiksoch a cameá; na údajne tak inteligentné postavy mi tieto veci pripadali jednoduché a prízemné, aj keď musím uznať, že minimálne na štvoricu Flashov len tak nezabudnem („Presne kvôli TOMUTO som vravel, že by bolo fajn urobiť poradu.“). V neposlednom rade oceňujem hlášky ("Nechcem ťa odsudzovať, ale toto robia psychopati." alebo "Priateľstvo sexom nepokazíš, to je ako pokaziť zmrzlinu kúskami čokolády.") a to, že mnohé veci boli na úrovni a patrične dojemne ukončené (Howardova mama alebo samotný koniec, kedy tvorcovia vedeli, že nebudú pokračovať a tak sa podľa toho zariadili). A to, akú prekvapivo dôležitú súčasť tejto čudnej, ale o to pôvabnejšej komunity tvorilo jedlo (čím sa mi opätovne potvrdilo, že film alebo seriál s jedením a varením z princípu nemôže byť zlý, čo ostatne vedel už Hitchcock). Teória veľkého tresku je o priateľoch. To pokladám za dôležité zdôrazniť, pretože máte plno sitkomov postavených na nepriateľstve resp. totálnej odlišnosti. Nech už ale sú hrdinovia akokoľvek odlišní a robia si zo seba srandu a vzájomne sa doberajú, nakoniec zostávajú priateľmi, ktorí si pomáhajú a držia palce. A to dokonca aj Sheldon. A to už je čo povedať. "Kto to je? Green Arrow?" - "Ehm, Green Lantern." - "Aký je v tom rozdiel?"

Jedno z najhorších seriálových finále, aké som kedy videl. Zlé postavy sa zrazu menia (asi...?) na kladné, kladné na (zrejme) záporné, s väčšinou postáv sa nerozlúčime (!!!), koncový cliffhanger slabý ako slabý čaj, no proste celé zle. Tešil som sa na megaakciu a namiesto toho som sa dočkal tony nudných dialógov o ničom a pár desiatok akčných sekúnd, ktoré sa bohužiaľ ale odohrávajú v hnusnej tme. Sto palcov dole.

S prižmúrenými očami 4*, ale aby bolo jasné, tak najmä za Malkovicha a posteľnú scénu.

Príbeh okolo Karla Čapka ma príliš nezaujímal, ale v skutočnosti oň vlastne veľmi nejde. Úchvatná anglická a škótska výprava.