tron

Slabota. O Zwart water som roky počúval samú hororovú chválu a nakoniec som dostal niečo, čo sa začne dobre, ale po 30. minútach pôsobivej atmosféry a fajn postavách sa to prepadne do dvoch priepastí s názvom Nuda a Nezáujem. Herci sa snažia (najviac „zábavný ocko“, takéto postavy by mali bývať vo viacerých hororoch a nie iba samí „temní fotríkovia“) a prostredie starého domu po mŕtvej babičke nie je zlé. Potešia i nečakané twisty. Ale samotná zápletka nie je žiadny zázrak, prostredie domu sa rýchlo okuká a ako mama, tak dcérka z minúty na minútu strácajú naše sympatie, až nám zostane k dispozícii len tatko a to nestačí. Smutnú korunku tomu nasadia scény s „duchom“, ktoré sú fádne a nestrašidelné.

SPOILERY. Ulica Cloverfield 10 bol pôvodne „obyčajný“ psychotriler o šialenom únoscovi dievčat v podaní masívne presvedčivého Johna Goodmana. Ale potom sa k projektu primotal J.J. Abrams a „dodatočne“, bohvieprečo, k nemu prilepil 15-minútové trikové (a nudné) finále s mimozemšťanmi, aby to zapadlo do univerza Cloverfield, ktoré odštartoval v r. 2008. Tipujem, že „pôvodný“ príbeh sa končil výbuchom bunkra. netuším, či by to tak bolo lepšie alebo horšie, ale "dodatočné" finále je podľa mńa natoľko WTF, až som si ho užil a ak by to malo byť "len" o vrahovi, asi by som si snímku neužil tak, ako som si ju užil, keď je o vrahovi, aj mimozemskej invázii. Názov každopádne istým spôsobom nedáva zmysel, lebo slovo „cloverfield“ v tomto prípade neznamená odkaz na film Cloverfield, ale je to adresa, na ktorej býva jedna z postáv (viď. zrazená poštová schránka). Mohol by som napísať, že na výsledku je toto všetko poznať, ale klamal by som. Je to napísané tak šikovne (a pritom jednoducho), že žánrový hybrid prekvapivo sedí pokope a práveže z nedostatku urobil prednosť, pretože daj je vďaka tomu nepredvídateľný a každých X minút sa vytasí so scénou, ktorú nečakáte a ktorá vás prinúti spätne prehodnotiť nielen dovtedajší dej, ale i činy niektorých postáv. Okrem scenára by som za hlavný klad snímky označil nezázračnú, ale ani nekazivú réžiu, robustný výkon náladového Johna Goodmana, extrémne komornú výpravu (ktorá je v ostrom kontraste s naopak veľmi extrémne nekomorným záverom) a scény s kyselinou. Ústredná hrdinka bola síce bojovníčka, ktorá to nevzdávala, ale nemôžem povedať, že by mi (napriek sympatickosti Mary Elizabeth Winstead) prirástla k srdcu. John Gallagher Jr. bol potom vyložene nudný, hoci bez neho by bol príbeh len polovičný, každopádne s výnimkou Goodmana ostatné postavy nestoja za reč a palce som im držal len s miernymi rozpakmi.

Už originál ma nebavil a toto bolo ešte o sto bodov slabšie. O dvojke sa hovorilo tak dlho, až zomrel Swayze a nakoľko je Reevesova nechuť k pokračovaniam obecne známa, štúdio sa rozhodlo narvať nepochopiteľných 105 miliónov nie do sequelu, ale do remaku. Nepochopiteľných preto, že remake nikoho nezaujímal. Fanúšikovia originálu ho vopred pokladali za urážku a od tých, ktorých nezaujal už originál, ťažko čakať, že ich nadchne nové spracovanie. Prachy pritom na snímke vidieť sú: vizuálne podmanivé a relatívne exotické lokality, množstvo trikov, ešte viac kaskadérskych výkonov a vedľajších úloh sa zhostili sympaťáci Delroy Lindo a Ray Winstone (s brokovnicou). Ako-takými plusmi sú ešte Edgar Ramírez, ktorý je vcelku charizmatický, a Teresa Palmer (ktorá by sa však hodila viac do underground porna). Ale tým sa všetky pozitíva končia. Zvyšok kastingu pozostáva z nadrogovaných típkov, ktorí neustále vytriešťajú oči a budete nesmierne šťastní, ak niektorý z nich zomrie. Stále som si hovoril „prestaň kecať a choď do roboty.“ Nešiel. A tak zomrel. Celkovo ide o hlúpy a nudný film bez najmenšieho prekvapenia (Kurt Wimmer je jeden z najhorších žijúcich hollywoodskych scenáristov). Zato s množstvom WTF momentov (je prepadnutá automobilová kolóna, obrovská prestrelka, autá lietajú vzduchom a potom začne jeden z tých, ktorí celé to peklo spôsobili, vyťahovať z auta šoféra nepriateľského vozidla a ten sa prekvapene pýta „deje sa niečo?“). Aby toho nebolo málo, postavy sú nesympatické a skoro všetci si zaslúžia smrť, vrátane hlavného (kvázi)hrdinu, ktorý sexuje s kočkou a keď ho prestane baviť, zabije ju (!!!!!!!!!!!). Film, ktorý obsahuje perly „Myšlienky sú mocné, ale nie až tak, ako veľrybárska loď.“, si nezaslúži žiť.

"Každá rodina by mala mať Deň marmelády. A medveďa. Toho predovšetkým." Paddingtona je veľmi ťažké nezamilovať si. Hovoriaci macko z hlbín džungle Peru  po rodinnej tragédii skúša šťastie v ďalekom Londýne. Má síce meno, ale iba v medvedej reči a nedá sa príliš dobre vysloviť, tak ho rodina Clydeovcov pomenuje podľa stanice. Strašidelne mručí, ale nebojte sa, je neškodný. Miluje broskyňovú marmeládu (vie ju dokonca vyrábať), je pozorný džentlmen, slušne vychovaný, po schodisku chodí výlučne po zábradlí, má malý kufrík a v ňom plno pohárikov s mlsanicou, parádny širák a pod ním sendvič („pre prípad", ako mu vždy prízvukoval strýko). Má dobré srdce a vždy každému rád pomôže, ale je v meste nový a tak sa mu občas (alebo azda i častejšie?) podarí nechtiac niečo vyparatiť. Film Paddington je milý, vtipný (čivava, nepríjemný pohľad vo výťahu), zábavný, rozkošný, vynaliezavý, ľudsky hrejivý (dobrácky vojak) a dosaďte si sem ďalších 15 (ale pokojne aj 20, ak chcete) superlatívov. Množstvo scén je po vizuálnej stránke magických (Paddington vstúpiaci prostredníctvom kino plátna do milovanej džungle alebo staničná spomienka Jima Broadbenta) a postavy sú sympatické a prirastú k srdcu (až na Nicole Kidman a otravného suseda, ktorý sa poučil, ale i tak je tvorcami potrestaný vypadnutím z deja bez vysvetlenia). Plus obsahuje pozoruhodnú Kauzu Taxikár. "Stará mama, ty sa nečuduješ?" - "Odkedy som prvý raz videla mikrovlnku, nečudujem sa ničomu."

Možnože najlepší herecký výkon Arnolda Schwarzeneggera v dejinách (nemyslené ironicky... hoci...). Zombies nákaza je poňatá realisticky, špinavo, bezútešne. Ľudstvo nad ňou nevyhráva, ale ani neprehráva a infikovaných monitoruje a ošetruje do poslednej chvíle, až kým sa definitívne smutne nepremenia. Potom sú umiestnení do tzv. karantény. Civilizácia úplne nepadla, dokonca i obchody a benzínové pumpy fungujú relatívne normálne. To všetko predovšetkým vďaka silovým štátnym zložkám (polícia, armáda). Postup choroby je detailne zdokumentovaný; presne sa vie, v akom štádiu sa budete nachádzať zajtra alebo pozajtra t.j. kedy dostanete chuť na surové mäso, ale ešte to stále budete vy, až do doby, kedy to už vy nebudete a treba vás„utratiť pre bezpečnosť zdravej spoločnosti (infikovaní to v podstate chápu). Toto všetko je zaujímavé a vcelku originálne. Ďalším plusom je znepokojivá, nebojím sa povedať „umelecká“ atmosféra. Rozhodne nečakajte akčný film (Arnold zabije iba pár zombies, aj to väčšinu mimo záber) a ani vysokorozpočtovú post-apokylapsu. Ale možno o to viac budete príjemne prekvapení.

20%??? Áno, 20%!!! A nemienim o tom diskutovať. Ok, možno 30%, ale taká možnosť na čsfd nie je a až na 40% v žiadnom prípade nepôjdem. Nebyť Paula Giamattiho, The Rocka (pôsobiaceho dojmom, že by dokázal vlastnoručne zastaviť tsunami) a jeho filmovej dcéry (o ktorej som si 4 dni myslel, že je to Maggie Grace z 98 hodín), nedalo by sa na San Andreas pozerať. Preukrutná prehliadka najotravnejších katastrofických klišé. Najneuveriteľnejšie dopadol Ioan Gruffudd, ktorému týmto gratulujem k pravdepodobne definitívnemu zabitiu kariéry. Čo budete čakať, to príde. Veľmi, veľmi, veľmi pochybujem, že sa objaví čosi, čo vás aspoň jemne prekvapí. Dojal ma trojsekundový pohľad na starých manželov, ktorí keď uvidia, že neprežijú, dajú si pusu. Na dvojhodinový film za 110 miliónov bieda. Ale čo čakať od chlapa, ktorý písal Nasha Bridgesa? A trikové orgie? Tie sa nekonajú; v roku 2015 predsa nikoho nešokuje počítačová tsunami, počítačové pády mrakodrapov, ani počítačové neviem čo.

O Spectre som stratil záujem v momente, keď bol obsadený Christopher Waltz. Neviem, či poznám ešte nudnejšieho herca. A samotný film? Od začiatku je to prehliadka zbytočne vysokého rozpočtu. Jasné, bondovky sa nikdy nedržali pri zemi, to od nich nikto nielenže nečaká, ale ani nechce (hoci by bolo akiste zaujímavé pozrieť si experimentálnu čierno-biely underground bondovku, hahaha) . Ale toto bolo už príliš. Ako keby chceli adrenalínovo a vysokorozpočtovo natočiť aj kúpu hotdogu, čo je už až smiešne. Akcia žiadny zázrak (samozrejme béčko to nie je), avšak čo je ešte horšie: dobrý nie je ani scenár. Ten sa (značne ťažkopádne) snaží prepojiť Spectre s Casinom Royale, Quantum of Solace so Skyfallom a Skyfall so Spectre. Tvári sa, že udalosti z predchádzajúcich bondoviek boli súčasťou čohosi veľkolepého. No... lenže neboli. Proste vznikli v takom poradí, v akom vznikli. Bola to náhoda, nie dopredu plánovaný smer á la Avengers, ku ktorým smerovalo X filmov. Bondovky spolu nijako nesúviseli (až na detaily). A zrazu príde Spectre a tvrdí, že v skutočnosti súviseli. Len sme si to nevšimli. Aha. Super. Scenár stojí za vyžmýkanú, starú handru na umývanie podlahy (polovica postáv zbytočná, Q sa trepal až do Rakúska len aby Bonda poprosil, aby sa vrátil?). Viaceré postavy evidentne nerozmýšľajú (kebyže na konci napochodujem na miesto činu a policajtovi poviem „som Mallory, sekcia 00“, aj mne by uveril? Radoví policajti v UK poznajú meno Mallory?). Bonusom sú absurdné hlášky a kuriózne dialógy ("Ste drak, vznášajúci sa v hurikáne.“). Príšerne pozliepane pôsobí aj množstvo ďalších momentov. Napr. fenomenálne odstrelenie vrtuľníka. Letiaceho. Z člna. Pohybujúceho sa. V noci. Škoda, že Mendes po famóznom Skyfalle neodolal a nechal sa prehovoriť na návrat. Ak by sa nenechal, mohli sme si predstavovať, ako by to dopadlo, ak by natočil ešte jednu bondovku. Takto si to žiaľ predstavovať nemusíme. Čudne pôsobí aj Dave Bautista, s ktorým by som v ringu vydržal jednu sekundu, aj to len vďaka tomu, že by som mu do tváre hodil mačku, ale v samotnom filme vôbec nie je štylizovaný ako nezastaviteľný obor, ale skôr ako týpek v dobrej čapici, čo ma zaskočilo a nepochopil som to.

Rovnaká blbosť, ako jednotka. Netreba si minulosť zbytočne prikrášľovať a romantizovať, pretože nezlomným faktom je, že už prvý diel bol po stránke scenára značne béčkarský, postavy boli skôr karikatúry, akcie bolo minimum a nedala sa absolútne porovnať s najlepšími Arnoldovými kúskami a do toho nasilu namontované mozaikové pasáže o tom, ako heterosexuálny, ale nežný a chápavý muž z Európy, učí malé deti disciplíne a heslu „v zdravom tele zdravý duch“. A kriminálna zápletka? Tak tú skutočne nemá zmysel komentovať, to bolo skrátka čosi strašné. Dvojka je to isté, dokonca nechýba románik medzi učiteľom (59-ročným Švédom) a učiteľkou (29-ročnou Kanaďankou). Ako minule, aj teraz sú najlepšími časťami neuveriteľne predvídateľného filmu decká, ale to je hrozne málo. Neštvalo ma to, prežil som to bez ujmy, ale asi sa zhodneme na tom, že už existencia tohto filmu ako taká je značne absurdná a neviem, či si ho pozrie aj niekto iný, než ten, kto vyrastal na jednotke. V neposlednom rade je to mimo realitu (vypočúvanie škôlkarov agentmi FBI bez prítomnosti rodičov a psychológa, „zastrelenie“ automatu na čokolády...).

„Bol to môj priateľ.“ Po vizuálnej stránke žranica. No to v dnešnej dobe už nie je nič výnimočné. Jacksonovi sa žiaľ ani do tretice nepodarilo naplno využiť potenciál členov družiny. Sú tu proste len preto, aby scéna nebola prázdna (a lebo dané postavy vystupovali v knihe). Väčšina z nich vizuálne vyzerá úžasne, ale to je všetko. Prekvapilo ma, že Luke Evans je tu za kreténa (a nemám pocit, že to bol umelecký zámer, asi čaro nechceného). Peripetie s drakom sú vyriešené (prekvapivo) už na začiatku (!), síce vyzerajú vynikajúco, ale nechápal som, prečo jazerné mestečko pripomína svojou rozlohou New York 21. storočia. Zvyšok (dva a pol hodinového, ehm) filmu sa nesie v znamení príprav na gigantickú bitku a samozrejme nakoniec aj v znamení samotnej bitky. Je chaotická, nezmyslená, plná šialených strihov a divne pracuje s časom (keď finále v istom bode opustilo koncept „jednotlivých“ súbojov a vrátilo sa nazad do huriavku vojnového inferna, zarazilo ma, že stále pokračuje, mal som za to, že hlavná vojna skončila a už sa bije len zopár preživších jednotlivcov). Avšak! Neustále sa niečo deje. Legolas je akčný borec. Z jeho kaskadérskych výkonov cítiť režisérovu únavu v zmysle mal čoraz väčší problém vymýšľať niečo, čo by diváka posadilo na zadok ako v Pánovi prsteňov. A tak začal vymýšľať kraviny. Ale kraviny, ktoré na mňa fungovali napriek tomu, že chápem, že (a prečo) mnohým nevyhovovali. Od konca som čakal viac, čo sa dojatia týka. Takto mi to pripadalo prirýchle, skratkovité. Potešili zábavné hlášky („Choďte preč, aj s tým koňom.“; „Je to šialenec, majú to v rodine.“). Naopak, rušili ma dramaturgické blbosti. Dunovské megačervy tu boli akože prečo? Beorn má 35 sekúnd, to snáď nemysleli vážne. Ako môže finálny výjazd cca desiatich trpaslíkov (z nich jeden má prak a druhý váži 150 kíl) byť považované za niečo, čo významným spôsobom zvráti dovtedajší priebeh bitky? Udiera do očí i nepomer: raz jeden elf zastúpi priemernú ľudskú armádu a inokedy doňho stačí bodnúť a mŕtvy padá k zemi. Detto škrati: sú líčení ako nadpriemerne statné obludy, ale hanblivý hobit im hodí kamene do hlavy a sú off. Nehovoriac o nekonečných záchranách v poslednej chvíli, o deus ex machina a pozoruhodných načasovaniach (aká je šanca, že by sa Bilbo domov vrátil presne v tej hodine, keď začína dražba jeho vecí, keď predtým v Kraji nebol X mesiacov?). Že Legolas nedodržiava fyzikálne zákony, je pre mňa samozrejmosť. Má to predsa v náplni práce! Ale pri iných postavách som dvíhal spýtavo obočie (legendárne zlý výskok spod ľadu). Ale ako vravím: je to ohromujúce, veľkolepé a plné skvelých momentov (Thorinovo precitnutie), takže 4*. Síce by som to rád skritizoval za digitálne obžerstvo, ale pravda je taká, že mi to napriek všetkému stále pripadalo hravé, ako keby decko dostalo k dispozícii 250 miliónov. Dokonca i Evangeline Lilly mi tu pripadal super (stokrát lepšia, ako v dvojke). Cinemax TN 2014

„Kto je tento hnusný chlap?" – „To je moja žena." – „A toto odporné stvorenie? Nejaký mutant?“ – „To je môj syn Gimli.“ Evangeline Lilly je o ničom (v trojke mi pripadala zaujímavejšia, keďže medzičasom zapracovali na jej charaktere), zato nečakaný (?) návrat Legolasa hodnotím s nadšením. Jedno treba Jacksonovi uznať: vizuálnu stránku. Oblečenie, masky, rekvizity, výprava exteriérov i interiérov, všetko pôsobí veľkolepo a realisticky (až na elfské väzenie, to pôsobí aj pri siedmej repríze neskutočne umelo). Bohužiaľ, ani v dvojke sa mu nedarí úspešne predstaviť všetkých členov družiny. Finále s drakom je síce patrične ohromujúce, ale pri jeho sledovaní som sa nemohol zbaviť naliehavého pocitu, že sa nudím. Scénu so splavovaním rieky hodnotím ako jednu z dvoch najlepších akčných scén trilógie (a zároveň ako predčasný vrchol nielen dvojky, ale dokonca celej trilógie). Scenár bohužiaľ zjavne šili horúcou ihlou, mnohé veci sú v ňom len preto, aby v ňom boli (Beorn je síce skvelý, ale v trojke ho ponížili tým, že mu dali len pársekundové cameo, čím sa spätne znížil význam tejto postavy v univerze), logika si často berie dovolenku (škrati si na osamelý domček v lesoch netrúfnu, ale na majstrovsky zabezpečené elfské kráľovstvo áno?), náhody udierajú do očí (viem, že počet sudov nakoniec tak úplne nesedel, čo bolo vtipné, ale aj tak ich tam bolo plus-mínus presne toľko, koľko trpaslíkov a pritom je zrejmé, že ide o náhodu, keďže ich nechystal Bilbo, ale už tam boli dávno predtým) a pobavilo ma aj to, ako má Beorn hysterický monológ o tom, ako neznáša trpaslíkov a nemieni im pomáhať. Ale škratov neznáša ešte viac, takže trpaslíkom napokon pomôže, ale iba tým, že im poskytne kone (ťažko povedať, kde ich vzal tak veľa), ktoré údajne nutne potrebujú, inak bez nich umrú. Nasleduje štvorsekundová scéna cválania, trpaslíci z koní zosadnú a pošlú ich preč. Wtf. Inak to ale má plno skvelých scén a pôsobivých momentov, ako je pavúčí les a halucinogénna pasáž, ktorá predchádza stretu skupiny s pavúkmi.