tron

Dole klobúk za beštiálnu bradu, George. Niektoré momenty super, dojemné, vtipné. Vizuálne to vyzerá podmanivo a draho, najmä scény z vesmíru (scény z vnútra lode a pozemskej základni č. 2 naopak lacné). Oceňujem sympatické postavy, aj keď občas sa príliš tlačí na to, akí sú i po rokoch zohratí a majú rodinné vzťahy; v tomto mi pripadala o čosi realistickejšia posádka zo Sunshine, ktorá tiež pozostávala z profesionálov, ale občas prevládli emócie, čo bolo uveriteľné. Koniec nijaký, bol tam jeden v podstate šokujúci twist, ale zároveň to bolo možno až príliš otvorené a jednak sme sa v jednej chvíli mali báť o osud dvoch postáv, ktoré boli vedľajšie, nijako extra nám dovtedy neprirástli k srdcu a dosť dobre som nerozumel, čo tým režisér sleduje resp. čo odo mňa vyžaduje. Okrem toho dlhé, čiastočne nudné. Plávanie som nepochopil; jednak sa predtým zadýchal aj keď hasiacim prístrojom hasil minipožiar a jednak to akože v daných podmienkach (a v mokrom oblečení) neumrzol?!

Strašne nezáživný iránsko-americký (!) horor. Pritom na prvé počutie to znie fajn: prostredie tichého nočného hotela, divný recepčný, komorný kasting, vcelku sympatickí herci. Ale tvorcovia z toho vydestilovali neskutočnú nudu s fajn atmosférou, ktorá ale nezachráni všetko. Nie, ani omylom nezachráni všetko.

„Pre mňa je to koniec krásneho priateľstva.“ – „Pre mňa jeho začiatok.“ Vôbec som sa nechytal, takže ma prekvapilo, že mi tie monštruózne dve a pol hodiny ubehli celkom hladko. Akcia bola patrične ambiciózna, ale typicky nolanovsky nudná (najviac ma zaujala 28-sekundová bitka v kuchyni, inak bieda). Herci sa snažili (minimálne Elizabeth Debicki z Nočného manažéra dostala fakt skvele napísanú, silnú a uveriteľnú rolu), ale nedá sa o nich hovoriť ako o nejakých extrémne prepracovaných charakteroch. Dobrou správou je, že keď to začnete vzdávať, vytasí na vás Christopher zdanlivo obyčajnú, ale v konečnom efekte o to podmanivejšiu, dojemnejšiu scénu (pasáže so synom, finálny manželský rozhovor). Škoda, že Nolan celú svoju kariéru ostentatívne odmieta „obyčajné“ ľudské scény a zbytočne to komplikuje. Vidno, že si s tým dal prácu, ale nie som presvedčený o tom, že to za to stálo. Potešila dynamická, pulzujúca, kinetická hudba, ktorá je (na rozdiel od divákovho tepu) stále v pohybe.

„Je to komplikované.“ – „To znamená čo?“ – „Že to nie je jednoduché.“ Na Patrolu sa to nechytá, ale každý, kto má rád policajné drámy odohrávajúce sa behom jednej služby (Training Day, 21 Bridges), príde si relatívne na svoje. Najpozitívnejší dojem v dosť smrtiacej stopáži napokon zanechá masívny Thomas Jane, ktorý toho nakecá strašne veľa, ale iba málo k veci, no keď už povie niečo k veci, stojí to za to a treba si to vypočuť a nechať si to prejsť hlavou (najmä rôzne chuťovky ohľadom nevďačnej policajnej práce). Produkcia: Alec Baldwin.

Explicitných hororových vecí sa tu deje veľmi málo, napriek tomu od samého začiatku tušíme prítomnosť čohosi zlého, temného a nadprirodzeného. Vďaka tomu je atmosféra mrazivá, tiesnivá a nepríjemná. Na tom má podiel nielen dobre vystavaný, stupňujúci sa scenár a napínavá réžia, ale tiež výkon Morfydd Clark (z Ajaovej Koristi), z ktorého som si síce vyložene na zadok nesadol, ale inak bol dobrý (detto jej klientka v podaní Jennifer Ehle).

„Ja som vedela, že sa naše vzťahy nakoniec vyjasnia.“ Zámek v Čechách je skvelá vec stojaca najmä na výkone Jiřiny Jiráskovej a na silnom a pôsobivom scenári o odchádzajúcej dobe, kedy ešte bolo relatívne bežné stretnúť pozostatky šľachtických rodov, s ktorými sa ale tunajší politický systém nepáral a bolo jasné, že je otázkou času, kedy skončia a zostanú po nich len spomienky a rozpadávajúce sa staré sídla na obrovských pozemkoch, na ktorých o pár desaťročí vyrastú supermarkety a nákupné centrá. Okrem toho je to o ľuďoch a o tom, ako sa niektorí nemenia, čo možno nie je úplne dobre, ale iní sa vplyvom strachu menia radikálne – a to tiež nie je dobre. Silný koniec.

„Sme len skupina znepokojených občanov.“ Prižmurujem oko a udeľujem štvrtú hviezdu, pretože hoci to v druhej polovici príliš spomaľuje a stáva sa to zdĺhavým a miestami až wtf kurióznym (na matku-bitkárku tak skoro nezabudnem), minimálne prvých 5 - 6 dielov je skvelých. Dominuje im nemilosrdne mrazivá, znepokojivá atmosféra čohosi temného a zlého, čo preniklo do sveta normálnych, racionálnych ľudí, ktorí si to všimli a začali na to reagovať. Lenže „ono“ nie je hlúpe a, keď vycíti, že sa okolo neho sťahuje slučka, začína reagovať. Čo v praxi znamená, že finále bude tradične kingovsky krvavé. Okrem toho musím oceniť až na pár výnimiek výborný kasting (mimo Mendelsohna ma zaujal Bill Camp z Dámskeho gambitu ako právnik a Jeremy Bobb z Knicku ako jeho pravá ruka). Na niektorých dieloch sa podieľal legendárny spisovateľ Dennis Lehane (Tajomná rieka, Zbohom baby) a povedal by som, že je to na tom dosť poznať. Je to zvláštne: kým u knihy ma bavila skôr jej druhá (hororová) polovica, u seriálu to bolo presne naopak. S manželkou sme to pozerali počas toho, ako sme boli dva týždne doma zavretí s covidom a musím uznať, že vhodnejší seriál sme si asi vybrať nemohli: je to "zlé", ponuré, drsné, tragické a temné.

Odporný film, ktorý neznášam, ale objektívne mu neviem dať 2* a menej, lebo obsahuje „niečo“, čo ma napokon, hoci som to už postupne vzdával, dostalo. Zoznam smrti som si pozrel len preto, že údajne malo ísť o folk horor, čo je môj obľúbený hororový podžáner. Ale nie je to tak úplne pravda. Jednak disponuje dvojicou mimoriadne nesympatických a odpudivých postáv (Michael Smiley z Luthera sa trochu dá, ale Neil Marskell je fakt na ranu mokrou mačkou do nosa) a jednak folk hororom začne byť až 15 minút pred titulkami (!). Snažil som sa zamyslieť nad vzniknutou situáciou a zistiť, akú hru so mnou tvorcovia hrajú, bohužiaľ nakoniec som dospel k záveru, že sú to dva filmy v jednom a folk hororom sa to naozaj stane až pár minút pred koncom (jasné, predtým je tam zopár náznakov, ale je ich veľmi málo a musíte si k nim naštudovať asi tri tony informačného materiálu na nete).

Prvý Pach krvi je môj obľúbený horor a hoci väčšina nasledujúcich sequelov (a prequelov) bola zlá, veľmi zlá alebo príšerná, napriek tomu som sa na sedmičku tešil. Ale je to vôbec sedmička? Napriek názvu (a Appalačskej ceste) sa naskytá opatrná odpoveď „nie, nie je“. Nebudem spoilerovať, ale toto mi fakt nepripadá nielenže ako sequel, ale ani reboot, ale skôr ako lesný krvák, ktorému z nejakého dôvodu dali taký názov, aký dali. Prvé, čo ma zaskočilo, bola dvojhodinová dĺžka. Najskôr som nevedel, prečo k niečomu takému muselo dôjsť, ale potom som pochopil – ten film nepozostáva z jedného scenára, ale minimálne z troch. A každý je o dosť iný, čiže spolu to pokope viac nesedí, než sedí. Postavy sú veľmi nesympatické, nepríjemné a hysterické, čo je v horore vždy zle, lebo hrdinom by ste mali držať palce a nie im priať smrť. Dobrou správou je, že prvých 45 minút je to príjemne realistické a pracuje s náznakmi. Pozitívne vnímam aj účasť Matthewa Moddinea, drsné lesné pasce a asi dve tri naturalistické úmrtia. Avšak ako sa postupne začne tajomstvo hory odhaľovať, začína sa na sebe kopiť jeden bizarný zvrat za druhým až do kuriózneho finále. Nebudem spoilerovať, ale nový Wrong Turn je skôr folk horor (!), než klasický exploitation/hixploitation. Problém je v tom, že postupne na seba vŕši natoľko absurdné, za pačesy pritiahnuté zvraty, že ku koncu už len bezmocne krútite hlavou.

„Nemohol sa zmieriť s tým, že mu to prešlo.“ V roku 1994 som mal 13 rokov, takže som s nadšením utekal do kina na Levieho kráľa (a na entú reprízu Jurského parku) a „nejaká“ dvojhodinová civilná, komorná a dialógová dráma ma absolútne nezaujímala. Quiz Show som si pozrel až v roku 2021 a možno je to tak lepšie. Možno práve vďaka tomu som si lepšie dokázal vychutnať rozvážne (nie pomalé!) tempo rozprávania, precízne herecké výkony (nielen Ralpha Fiennesa a Johna Turturra, ale aj Davida Paymera a dokonca Martina Scorseseho), precítenú Redfordovu réžiu, dominantnú retro stránku a vyleštený scenár nútiaci k zamysleniu. Produkcia: Richard Dreyfuss.