gulista

Erupcia lásky a výlevy lávy z horúcich hlbín tela a Zeme. Jedinečný dokument pozostávajúci takmer výhradne z archívnych záberov o netradičnej záľube a úplnej odovzdanosti sa nielen sopkám, ale aj sebe navzájom. Keďže od ľudstva ako takého sa hlavnej dvojici donieslo skôr sklamania, zvolili si alternatívnu a extrémne dobrodružnú cestu pre pochopenie správania sa vulkánov. Ide o myšlienkovo presný, prirodzene dojímavý ale i vtipný príbeh o láske až za činnú sopku Unzen plný vizuálne nádherných, ale taktiež život ohrozujúcich a zimomriavky vyvolávajúcich záberov. Viac písať netreba... Snáď len, nebyť neochotného a odbíjajúceho premietača, ktorého týmto pozdravujem, mohol som to vidieť u nás na plátne už pred dvomi mesiacmi. Teším sa aj na málovravnejšie a osobnejšie Herzogovo spracovanie. For Katia and Maurice the unknown is not something to be feared, it is something to go toward. 85%

Gerda predstavuje mix rodinných tráum, panelákovej depresie, morálneho úpadku, pokrivenej ľudskej sexuality a predovšetkým snového tápania, ktoré všetko predchádzajúce akoby pohlcovalo a vytesňovalo. Taktiež poukazuje na (ne)vyhovujúcu situáciu postáv, rieši otázku ich spokojnosti so životom a náročnosť možnosti pre zmenu, poprípade vymanenia sa zo spoločenskej zblúdilosti. 65%

Niektoré epizódy nadpriemerné (01, 06). Vizuálne, herecky (Peters), a hudobne (Cave, Ellis) to vyniká. Inak ale zbytočne zdĺhavé, opakujúce sa a netflixácky vtieravé. 60%

Akoby ste autom prerážali tu najhustejšiu hmlu. Siluety namiesto ľudí. Chlad namiesto empatie. Biele múry namiesto viditeľnosti a voľnosti... 85%

BANGER., ako už bolo výstižne spomenuté, je dielom pre mladých o mladých, kde obrazová a jazyková stránka kopíruje mladú internetom ošľahnutú generáciu, o ktorej vypovedá a životný štýl ktorej rapídne naberá vplyvy zo všetkých možných smerov, bez výraznejšej striedmosti, trpezlivosti a sebakritiky. Hlavný protagonista pritom oplýva morálnou ambivalenciou a naráža na mnohé dilemy, kde kvôli činom, ktoré vykonáva sa zase následne trápi. S predajom chce síce skoncovať, no zároveň to volí ako poslednú možnosť rýchleho zárobku na úkor ostatných. __Na autenticite pridáva jednak blízkosť veľmi netradične pôsobiacej roztrasenej kamery v urbánnom betónovom prostredí, reálne osobnosti z rôznych sfér života, a predovšetkým problémy, s ktorými sa táto generácia, či už úspešne, alebo aj neúspešne potýka a bojuje—drogová závislosť a jej počiatočná vábivosť, vzťahové sklamania a nájdenie si vlastnej cesty v spoločnosti. __Estetikou, tematikou aj celkovým pocitom zmaru sa pripomenie Good Time bratskej dvojice Safdiových, Noého Climax, alebo Fliegaufov Dealer a Refnov Pusher, kde sa dej obmedzuje na jednu napínavú a pohlcujúcu noc (prípadne kratší časový úsek); s postavami pritlačenými konať pod viacerými existenčnými vplyvmi a vnútornými pochybnosťami v psychedelickom opare. __Predošlý Sedlákov film som zatiaľ nevidel, no po tomto farebnom ušpinenom zážitku plnom detailov, rapu a životných snov a šliapnutí vedľa sa teším ešte viac na jeho ďalšie výtvory, predošlé ako aj budúce. Za hrozne dlhé obdobie ide o svojráznu prácu českého filmu, a aj keď mám u severozápadných susedov veľké medzery, v tomto tisícročí zatiaľ asi najlepšia vec. Skvelo a trefne natočené na iPhone 12 Pro Max. 80%

Tragikomické a ľudské posolstvo o tom, že v živote väčšinou niečo ako ideálne načasovanie a zosúladenie neexistuje. Život na jeho počiatku a sklonku je si občas úsmevne veľmi podobný. 75%

Priamočiaro plynúca ale taktiež divácku pozornosť vyžadujúca explozívna jazda, ktorá ale v druhej polovici jemne stráca dych; hlavne kvôli dramatizácii bratských vzťahov a postáv samotných. Časom začne byť teda jasnejšie akým smerom sa to celé bude uberať a akú príchuť budú mať záverečné minúty. Gavras sa snaží, nemožno mu uprieť úspešnú snahu nadchnúť, celé to však trošku pôsobí ako na javisku, kde je všetko naokolo perfektne načasované a nachystané, navyše zaberané efektne dlhými zábermi, čo zasa okrem veľkoleposti na druhej strane vytvára akúsi pocitovú strohosť diváka voči postavám, naopak ale korešpondujúcu so zaslepením hlavnej bratskej trojice. Formálna stránka tak vytvára zmiešané dojmy. 70%

Sympatický a zábavný, no vo svojom jadre taktiež úprimný a dojímavý príbeh o jedle nadovšetko. Vedľajšie dejové linky, ktoré svojou originalitou diváka tešia (scéna so žĺtkom je dokonalá), síce pôsobia, že spolu s hlavnou nesúvisia–nepretnú sa ani hlbšie nerozvinú–avšak ich spojenie tkvie samozrejme vo vzťahu človeka a jedla. Tento vzťah prináleží každému a môže nadobúdať rôzne podoby; od stereotypného, cez dojemný, až k živelnému a vášnivému. Záverom je dôležité spomenúť, že pred tým ako sa chceme dobre najesť, musí predovšetkým niekto dobre navariť. Všetci by ale mali k jedlu ako takému pristupovať s úctou a výraznejším pochopením. 85%

Pomaly vzniká rozpor... Narušenie symbiózy, rovnováhy a čistého súžitia človeka a prírody. Rozpor sa plynutím času pomaly prehlbuje... Film teda paralelne sleduje skupinu speleológov zostupujúcu nadol, reprezentujúcu moderného človeka a prostého starca, ktorý postupne slabne a odchádza aj spolu s výnimočnou jednoduchosťou a nepoškvrnenosťou. Frammartinov ďalší zárez takmer výhradne bez slov, niekde na pomedzí dokumentárneho a hraného filmu. 80%

Rýdzo letný film plný citovosti, citlivosti, snahy o pochopenie a samozrejme voľného času. Iné miesta, iní ľudia, jeden deň vystriedaný druhým, ale vo vzduchu akosi stále visí ten istý rozpitvávajúci pocit vnútorného nepokoja. Dôležité je však dlhodobo nezatrpknúť a neustrnúť. Záver si to iný ani nezaslúžilo. Rohmer ma týmto potešil. 90%