gulista

Benedek Fliegauf natočil film, ktorý postupne zobrazuje osudy jednotlivých postáv bez výrazného moralizovania. Film, ktorý hypnoticky plynie akokeby od rána až do večera. Film, ktorý sa točí v kruhoch, rovnako ako životy všetkých zúčastnených. Film, v ktorom je vymanenie sa z týchto kruhov nesmierne náročné. Film, kde kamera obieha a cyklí postavy. Film, v ktorom je prvá a posledná dávka rozhodujúca. Film, kde je obtiažne stanoviť jednoznačné odpovede. Film, ktorý vďaka ambientnej zvukovej stope pôsobí na viacero zmyslov a vytvára nepríjemný pocit. Film, ktorý sa vám svojou atmosférou zaryje pod kožu a v závere nechá bez slov. Film, ktorý vo vás neustále rezonuje aj po dopozeraní... 95%

Stan VanDerBeek zaujímavo vytvára koláž prekrytím rôznofarebných obrazov, ich pohyb, zväčšovanie a trasenie s využitím tekutiny, zvlášť druhá polovica pôsobí hypnoticky a psychedelicky, čomu výrazne dopomohol Remo De Vico s jeho dvojdielnym experimentálnym Non mettere le dita nel Noise. 75% Film. Zvuk.

Malé ženy majú v sebe niečo, čo väčšine súčasným filmom biedne chýba - energiu, emócie už v prvých desiatkach minút, zaujímavé prevedenie, (ženské) herecké obsadenie na ktoré sa dobre pozerá, nadčasovosť a chuť celé si to zopakovať. Women, they have minds, and they have souls, as well as just hearts. And they've got ambition, and they've got talent, as well as just beauty. I'm so sick of people saying that love is just all a woman is fit for. 85%

Komentár neobsahuje spoilery ani dlhší opis nakoľko cieľom je doporučiť a navnadiť čitateľa k čo najrýchlejšiemu vstrebaniu tohto úžasného diela bez väčších očakávaní a prezradenia podstatného... Druhý celovečerný Sorrentino, pravdepodobne najlepší, takmer po troch rokoch plne docenený po druhom pozretí. Réžia, vizuál, dlhé kamerové zábery a rotácie, strih, elektronická hudba, Toni Servillo a Olivia Magnani. To všetko tvorí dokonalý celok, ktorý si v najbližšej dobe budem chcieť zopakovať znova. Life without fantasy may be a mortal show. 90%

Takmer trojhodinová výpoveď o exile v šiestich filmových kotúčoch, zobrazujúca Beat generation a kontrakultúru New Yorku v 50-tych rokoch s objavením umeleckej komunity a vývojom Mekasovho vlastného filmového štýlu. Krátko po príchode si kupuje svoju prvú Bolex 16mm kameru a začína natáčať momenty vo svojom živote. Hoci Lost Lost Lost, patriaci do kategórie alebo žánru 'home movies' alebo 'diary films' podobne ako skorší Walden alebo Reminiscences of a Journey to Lithuania obsahuje najskoršie zábery, zostrihaný bol až po obidvoch vyššie spomenutých. This is only temporary, only temporary... __Fragmentárnosť záberov - rôzna dĺžka a rýchlosť, času - pozostáva zo štrnástich rokov natáčania, miest - postupne New York, Brooklyn, Manhattan, Vermont, Stony Brook a udalostí pridáva na prvotnej stratenosti a osamelosti. Ostatne ako väčšina dokumentárnych diel tohto (ne)známeho litovského básnika, nazývaného tiež aj "the godfather of American avant-garde cinema" je Lost Lost Lost tiež o pocitoch a spomienkach. I am trying to remember... __Mekas formou medzitituliek a skrz vlastnú charakteristicky pochmúrne znejúcu až sardonickú voice-over naráciu vyjadruje svoju túžbu po obnove minulosti. Juxtapozíciou komplexnosti a nejednoznačnosti vyhnaneckej subjektivity (hovorí o sebe v prvej osobe alebo adresuje seba ako 'on') vyjadruje rozorvané vnútro a rozštiepenú osobnosť exulantov. All my childhood fading now like these images will fade away. __Exil zdôraznený tiež cez vizuálny štýl, naratívnu štruktúru, chvejúcu sa kameru - jej frenetický, nevyspytateľný a nepredvídateľný pohyb; krátke a rýchle pohyby - pripomínajúcu spomienky ako záblesky pamäti. Jednotlivé zábery (výseky z minulosti) sa striedajú a prechádzajú (prichádzajú a odchádzajú) rovnako ako myšlienky. Mekas proste doslova zachytáva svoj život - prúd spomienok, ktorý pretavuje do záberov. V skorších dielach (chronologicky) viac zjavné. I was just a passer-by, from completely somewhere else, seeing it all, with my camera, and I recorded it, I recorded it all. __V posledných dvoch kotúčoch, ktoré sa svojou atmosférou od predošlých odlišujú, je vyobrazený tiež vizuálny ekvivalent haiku - "Rabbit Shit Haikus", zahŕňajúci päťdesiatšesť krátkych filmových momentov, obsahujúci tiež anekdotu/podobenstvo o králičom hovne, ktorá slúži ako ironická deflácia nutkania vedieť čo príde na konci, objavujúca sa aj v iných jeho dokumentárnych filmoch a ešte "Fool's Haikus", ktoré spolu odkrývajú lyrickú rovnováhu prírody, filmu a života zvyčajne sprevádzané trikrát zopakovaným slovom v pomalom až magickom tempe. The sunset… the sunset… the sunset. __Film o ťažkom začiatku v Amerike pretavený až do obrazného a symbolického znovuzrodenia - do nového a kreatívneho života - svojím záverom uvoľní, hlavne posledné farebné zábery pri mori. Mekas vytvoril osobný, svojrázny a slobodný film so zmyslom pre zachytenie toho správneho okamihu a detailu s jedinečnou schopnosťou robraziť každodennosť inak. Jednoducho ma týmto dielom potešil a vzbudil záujem, resp. nadchol pre ďalšie. I chose this way, this way without directions. ____'Mekas's filmmaking created a new cinematic genre of autonomous serial illuminations of the time, place and mood of a fleeting moment... The fragmentary style... continually reminds the filmmaker and the viewer of the superabundant, ungraspable welter of events surrounding him and us.' (Sitney, 2008) All the troubles were washed away by the waters, whatever wasn't washed away by the waters, was washed by the colors of autumn. 80%

Príbeh dvoch zlomených žien, ktoré obe v živote niekoho stratili, sužuje a stále viac trápi a zožiera čin vykonaný zo strachu, aby ich postupne spojili a zaťažené a prenasledované svojimi démonmi nakoniec smerujú k vzájomnénu ovplyvneniu, (seba)pochopeniu a vyrovnaniu sa. Zaobalený do čiernobieleho hávu s dokumentárnym momentom a emóciami na správnom mieste. Niekedy náhodne natrafíte na kvalitnú vec. Missing is living with ghosts. 75%

Za málo peňazí, veľa muziky. Teda presnejšie krvi a výstrednej bizarnosti za úlohou šokovať a ponúknuť niečo neobvyklé. Henenlotter napozeral v grindhouse a pornokinách, ktoré je možné si všimnúť aj na začiatku v nočnom New Yorku, kopec kung-fu mlátičiek, lacných a brakových hororov, exploitation a soft porn filmov, aby neskôr sám natočil kultový debut ideálny k (pol)nočnému premietaniu. What's in the basket? 65%

Nový Halloween sa vrátil presne po štyridsiatich rokoch a nadviazal na Carpentera jemne obmeneným soundtrackom a hravým pretvorením jednotlivých identických scén. Chvíľu trvalo, kým som si zvykol na obraz bez zrnitosti a dokonalých kamerových jázd. Rapídne sa navýšil akurát počet obetí vyčíňania čistého zla, kde nás tvorcovia neochudobnia v zábere ani o jedno originálne úmrtie, resp. to potom. Nevidieť atmosféricky dokonalý originál skôr, zrejme by ma starší Myers ohúril viac. He's waited for this night... he's waited for me... I've waited for him... 60%

Audiovizuálne úchvatný, formálne vycibrený, halucinogenný trip a útok na divákove zmysly s nikdy-nekončiacou, pulzujúcou a elektrizujúcou hudbou, šetriacim strihom a obiehajúcou kamerou snímajúc postavy z všemožných uhlov postupne gradujúci do paniky, zmätku a chaosu natočený chronologicky za pätnásť dní. Frivolný, hýrivý a oddávajúci sa pôžitku ako moderný a zdanlivo kultivovaný človek sám, odkrývajúc svoju pokrivenú animálnu pudovosť a spoločenskú masku. Širokosiahlo ovplyvnený Noého exaltovaný tranz jeho obľúbenými titulmi. Nielen filmovými. Doporučím aspoň nedávno videnú polozabudnutú japonskú hororovú drámu Jigoku od Nakagawu. Veď kto si dovolí dať inak úvodné titulky, ktoré delia film na dve pocitovo rozdielne časti, v polovici ubehnutej stopáže. Opojný, vťahujúci, intenzívny a hlavne vyčerpávajúci a nepríjemný zážitok. Alebo tiež jednoducho návykový, ktorý vás po danej projekcii presvedčí o tej ďalšej. Vábivý a odpudivý zároveň. V rámci režisérovej neobyčajnej a výstrednej tvorby sa však predsa len nájdu o niečo málo aj výraznejšie snímky. Avšak touto víziou zosobnil niečo na čo sa vždy ako nezúčastnený rád napojím. Gaspar Noé > divák. Mort est une expérience extraordinaire. 85% [5×]

Vskutku výnimočné dielo po dosť dlhej dobe, ktoré ma po skončení rozobralo. Je pôsobivé ako dokáže Kore'eda čistou ľudskosťou a emočnou jemnosťou balancovať medzi smútkom a radosťou, nádejou a zúfalstvom, dojať a zároveň vyvolať úzkosť alebo dokonca úsmevný pocit. Dôkaz, že ide o jedného z najzručnejších japonských tvorcov súčasnosti. Dej sa z veľkej časti odohráva medzi stenami stiesneného priestoru domčeka, kde prevláda nastavenie vlastných morálnych hodnôt a pravidiel. Ani tentokrát nechýba symbolika mora, ku ktorému si celá rodina vyrazí na menší výlet. Myslím, že ide o jedinú scénu, kde ju máme možnosť vidieť spolu mimo obývaného priestranstva v exteriéri. Zlodeji si preto právom získali môj obdiv a srdce. Subtílny, osobitý, pokorný a zároveň mimoriadne komplexný triumf osobnejších rozmerov. Someone threw her away and we found her. 90%