gulista

Hravé, vtipné, úprimné, chytré, farebné, so štipkou sebareflexie. Celé to prebieha najmä na uliciach a v ich blízkosti, postavy sa neustále hýbu, posúvajú, spoznávajú, chémia tu funguje, a stále sa udeje niečo nečakané a formálne ozvláštňujúce. Plynutím času sa začne jemne vytrácať dych, no s dochádzajúcimi nápadmi a nabaľujúcim sa klišé ide stále o sympatickú a osviežujúcu love story plnú ľudských mikropostáv všetkého druhu, ktorá našťastie nestihne nudiť a doručí presne to, po čo ste prišli. Naviac s fajn soundtrackom. 70%

Možný spoiler! Pearl je o niečo konzistentnejšie a kreatívnejšie než predošlý X. Pritom fungujú obdobne, no zároveň sa líšia. Už ten navodil dobovú atmosféru a trefne sa pohral so šablónou žánru. Tentokrát však postupné budovanie napätia, skvelý herecký výkon Mii Goth a prepad do stelesnenia jej vyšinutosti začína ešte pozvoľnejšie; o to viac sa výraznejšie prejaví v druhej polovici. Mimo to tu nájdeme viaceré spojenia žánrov–staršie s tými modernejšími. Čo sa javí ako spojenie muzikálu témou cesty za svojím snom a dobového "social conscience" filmu o trápeniach jednej rodiny koncom 1. sv. vojny, postupne dostane hororový nádych pretavený do osobnej nenaplnenosti a prepadu do šialenstva s chuťou slasheru. Všetko tu ale drží pohromade, dopĺňa sa, nič nepôsobí rušivo. Goth pritom vyzerá spočiatku nesmierne detsky a sladko, no jej démonické stvárnenie postavy, ktoré ju definuje aj v iných filmoch, vám veľmi rýchlo zmení pohľad na ňu. Hlavný pokušiteľ a iniciátor sa ukáže byť mladý premietač, ktorý hlavnú predstaviteľku odkloní od poslušnosti a vonkoncom naznačí aj hlavnú tému a zamerianie protagonistov z predchádzajúceho X. West tu teda šikovne nezobrazuje len silu a vplyv média ako takého, ale aj tenkú hranicu medzi psychikou zdravou a tou nalomenou, vyjadrujúc neochotu vzdať sa svojich túžob a snov. NOTHING'S GONNA KEEP ME HERE! 75%

Silno výpovedný, nesmierne aktuálny, o pomoc volajúci tichý výkrik zo života jedného ťažko skúšaného chalana. Scéna načúvania ostatných v kaviarni tvorí absolútny priesečník medzi bezstarostne pôsobiacou a banálnou ľudskou každodennosťou a nádejou pre plnenie si snov, a medzi Andersovou nemožnosťou / neschopnosťou / starosťou ju nadobudnúť, ktorú neustále nosí v sebe, trpko nazerajúc späť na svoj život. Záverečných päť minút teda síce asi neprekvapilo, o to viac bolestne zasiahlo. 90%

Noé tu vytvára istú rozporuplnosť a bezhraničnosť, kde sa láska a smútok zlieva v jedno, presahujúc čas a priestor, niekde na pomedzí života a smrti–reality a sna. Táto fúzia intro/extrospekcie, psychedelickosti, (bez)nádeje, telesnosti, súrodeneckej oddanosti, a duševného a fyzického prepojenia predstavuje jeden snáď z vizuálne najgeniálnejších, najpohlcujúcejších a zároveň najpodnetnejších filmov vôbec. Gasparov magnum opus, ktorý spolu s Irréversible a Climaxom tvorí v kinematografii úplne niečo esteticky odlišné a doposiaľ nevidené, zakaždým sa ponárajúc do temných zákutí ľudskej mysle a pohrávajúc si s bezútešnou, tiesnivou, a ťaživou existenciou. Od momentu, kedy sa zodvihne kamera, som sa nechal unášať a nazeral spolu s ním. They say you fly when you die. 95%

Na jednej strane, stále to isté, iba vo väčšom balení a dlhšie, približne zrovnateľné s predchádzajúcimi dielmi. Na strane druhej, z radu kapitol asi tá najakčnejšia a prekvapivo kvôli tej prestrelenej dĺžke aj vcelku pocitovo rýchlo plynúca poctivá jazda, ktorá okrem vyššie spomínaných naj ponúkne aj zaujímavé prevedenie a nasnímanie akčných sekvencií. Tie opäť mimo kreativity fungujú aj ako naratívny prvok, ale rovnako dobre zároveň pôsobia aj zámerne nadnesene a zábavne, kde si už postupne divák s poloúsmevom na tvári vychutnáva (ne)smrteľnosť charakteru. Zabudnite na Bonda, Wickove na mieru ušité obleky a ich praktickosť sú ďaleko štýlovejšie a efektívnejšie. Rád by som zašiel aj na ďalšie kolo, nič by sa ale nestalo, ak by sa to ukončilo práve takto. Pokiaľ túto sériu nemusíte, pokojne jednu odoberte. Those who cling to death; live. 75%

Najnovší McDonagh opäť bravúrne mieša žánre a strieda nálady. Izolovanosť prostredia a premenlivosť počasia tu spolu s melanchóliou, samotou, a tvrdohlavosťou nosnej ústrednej dvojice tvorí vyraznú pocitovú previazanosť. Ľudská obmedzenosť a prostoduchosť vytvára priestor pre skúmanie možností a limitov priateľstva, vzájomného porozumenia a komunikácie; nadobúdania a zanechávania ľudských vzťahov. Namiesto zbližovania sa tu odohráva vzďaľovanie, spoločná identita sa oddeľuje, jednostrannou snahou o nápravu sa ešte viac násilne vytráca. A niekde za tou širokosiahlou zeleňou a nekonečnými kamennými múrikmi možno nájsť aj trochu vyrovnania a pochopenia, zanechávajúc však neistý a záhadný vnútorný pocit. 80%

Vynikajúce, takmer päťdesiatročné funkčnými dialógmi pretkané pútavé vyjednávanie medzi únoscami vyčkávajúcimi v metre a reagujúcim riadiacim centrom, kde spoiler! premýšľanie znamená odhalenie a pozorné načúvanie následné dolapenie. 75%

Priamočiare, napínavé a rýchle; no bez výraznejšej originality a štýlu, ktoré som tu očakával trošku viac. Celému tu navyše škodí prílišná predvídateľnosť deja, jemná šablónovitosť charakterov, a jednotvárnosť strednej tretiny. Ústredná bezvýchodná situácia je tu nastolená kvôli dvom protipólom, ktoré hlavného protagonistu ovplyvnia. Podobných filmov s dvojkolesovými mašinami v súčasnosti ale veľa nie je, preto nakoniec aspoň slabšia trojka... 55%

Millennium Mambo so svojimi prevažne farebnými interiérovými sekvenciami, repetitivným a zasneným hudobným motívom a osobitou formou narácie akoby predznamenal éterickosť, krehkosť a vrtkavosť, ale rovnako aj nerozvážnosť, naivitu a hédonizmus mladých ľudí a ich vzťahov v novom tisícročí. Celé to pritom figuruje ako výrazná spomienka, kde nevyhnutnosť udalostí a ich cyklickosť sa v živote takmer každého poväčšine objaví. Hlavná hrdinka už ale na to celé nazerá s istým poučením a nadhľadom. Oveľa viac vyrovnaná a sústredená. Making love was sad that day. Even years later, she still remembered it. 75%

Zázrak na filmovom plátne. Neuveriteľne blízky a po druhýkrát prekvapivo ešte emočnejší. Prízemná úprimnosť, nevšedná obyčajnosť, a vnútorná sloboda a pokoj sa tu mieša v tých najpravdivejších, najkrajších a zároveň najsmutnejších intenciách. Pritom ide o prostý unikát o jedinečnom vnímaní šťastia a spokojnosti niekde pod rúškom nádhernej nemennosti za všemožných podmienok. Žiť číru jednoduchosť a každodennosť, no nenechať sa spútať ničím svetským. Lazzaro teda nepredstavuje len čistú a úplnú nedotknutosť, ale aj stelesnenie jedinečnej vnímavosti a citovosti voči svetu, nech je akýkoľvek. 95%