GTS_PUNK

Po filme som sa na túto partiu ľudí jednoducho namotal a po pozretí This Is England ´86, som samozrejme nemohol vynechať ani ďalšiu minisériu. V Anglicku prešli dva roky a veľa sa toho zmenilo. Hlavní hrdinovia nielenže zmenili výzor, partnerov, ale najdôležitejšie na to celom je snáď to, že režisér Shane Meadows zobral túto trojdielnu jazdu ešte serióznejšie ako ´86, spravil z toho drámu ako sa patrí a k*revsky dobre mu to vyšlo. Srandičky a vtipy odsúva bokom, divák zisťuje, že Lol prenasledujú výčitky, za to, že Combo sedí v base a musí sama vychovávať dcéru, ktorú má s Milkym a že aj jej bývalý, Woody sa vybral inou životnou cestou. Naprieč dejom sa ich životy nekrižujú, ale vyzerajú veľmi podobne. Ani jeden z nich sa necíti šťastný, nevedia, čo majú robiť a ako bude život pokračovať ďalej. Práve oni dvaja sú postavami, na ktoré sa ´88 najviac zameriava dej a mierne tak odsúva ostatných do úzadia. Depresívne tri dni Vianoc aj napriek tomu prinášajú do ospalého anglického mestečka lekcie pre všetky postavy, ktoré po vlastných tvrdých "pádoch na hubu" dospievajú. V pote, krvi a každý s vlastnými démonmi, pričom niektorí sú reálnejší akoby sa zdalo. Za jedného zo skutočných (a aspoň pre mňa veľmi sympatických) "démonov" možno označiť aj Fay, ktorá sa pripletie do vzťahu medzi Shauna a Smell a vďaka zlej zhode náhod a bez zlých úmyslov vystavuje ich vzťah skúške, ktorá bude možno osudnou. Ak ste si This Is England obľúbili, tak ročník ´88 budete milovať. A to aj napriek tomu, že sa z komediálnej drámy stala dráma plnohodnotná, miesto, kde charaktery skutočne dospievajú a miesto, na ktorom sa pripravujú na divoké ´90. Horkú chuť dramatických anglických Vianoc roku 1988 hodnotím 4 hviezdami a piatu pridávam za krásnu Charlotte Tyree aka Fay, definujúcu svojim vzhľadom a akcentom stelesnenie dokonalého britského dievčaťa, ktoré by som bral všetkými desiatimi. ´90, here I come, mate.

Skupina amerických polárnikov tvárou v tvárou samým sebe v nehostinnej krajine ľadu a snehu. Tak by sa stručne dal zhodnotiť Thing - film, ktorý svojim hodnotením na ČSFD značne klame a to hneď z niekoľkých (subjektívnych) dôvodov. Od nejasného úvodu filmu sa psom sa všetko rozbieha veľmi pomaly, pričom pri klasických "old schoolových" filmoch so zníženým zvukom replík postáv, človek nemá ani chuť film sledovať ďalej. Atmosfericky sa to Carpenter síce snaží hrať dobre, aby divák nevedel, čo má od každej z postáv (prípadne toho psa) čakať, ale akonáhle sa Thing po prvýkrát objavila, povedal som si "WTF is that?!". Pes sa pretransformuje cez podobu, ktorú neskôr použili v Resident Evil na nejakú chobotnicu z 3. patra, ktorá sa dokáže meniť na svoje obete. Akože vážne? Nápad fajn, ale spracovanie som im absolútne nežral. Aj napriek tomu, že je to rok 1982, mohli si zobrať viac príklad z Aliena, ktorého spracovanie bolo niekoľkonásobne reálnejšie a pozerateľnejšie a to aj napriek tomu, že vznikol o tri roky skôr. Pozretie Thing ľutovať nebudem, musia byť aj zlé filmy s ešte horšie spracovanými monštrami. Nehnevám sa, niesom znechutený, dve hviezdy dávam za snahu o tvorbu solídnej atmosféry, ale snáď len ten plagát k filmu si mohli odpustiť. Najprv človeka vodia za nos, nech si myslí, že Thing bude vyzerať ako Mysterio z animovaného Spidermana z roku 1994 a oni mu potom neservírujú takú "príšeru", akú máme možnosť vo filme vidieť.

The Amazing Spider-Man ako re-make pôvodnej trilógie, ktorej prvý diel sa objavil na začiatku storočia, nesklamal. Dovolím si poznamenať, že dokonca predčil moje očakávania. Ale poďme postupne. Snímok, na ktorý som sa chystal dobrých niekoľko rokov, som si púšťal si tým, že už aj podľa hodnotenia som vedel, že nebude taký dobrý, ako bola "klasika" s Tobeym Maguireom. Ten Spidermana preslávil po celom svete, ale Andrew Garfield sa tejto úlohy ujal takisto veľmi dobre, pričom už na začiatku filmu viacerými vtipnými poznámkami s miernym nádychom sarkazmu dostane diváka a prinúti ho skúmať viac jeho postavu, zatiaľ čo čaká, kým ho pohryzie pavúk a on sa začne meniť na hrdinu ochraňujúceho New Yorku. Akonáhle k tomu dôjde a pavúk vykoná svoje dielo, začne Peter Parker lov na zločinca, ktorý zastrelil jeho strýka Bena (dej zmenene kopíruje prvý "pôvodný" film a komixové predlohy, ved ako inak) a človek sa až nestačí čudovať, koľko je v Big Apple blonďatých zločincov s mierne dlhšími vlasmi bez tetovania hviezdy na ľavom zápästí. Od toho však musí ísť ustúpiť, keď sa na scénu dostane hlavný záporák tohto dielu - zaujímavo a pekne počítačovo spracovaný Lizard aka Dr. Connors, túžiaci zmeniť obyvateľstvo New Yorku na jašterov. Dejovú líniu si sami zrejme viete domyslieť, aj keď ste tento film ešte nevideli, takže sa nemusím veľmi rozpisovať a postačí dodať už iba nejaké to záverečné slovo. The Amazing Spider-Man je aj napriek veľkému množstvu amerických filmových klišé, napr. že padá jedine silný hustý dážď, typická metamorfóza postáv (Gwenin otec policajt) atď., filmom pozerateľným. Aj keď sa vám bude zrejme zdať, že hlavná postava nie je zrovna intelektuál ako to dokázal v "pôvodnom" filme Tobey Maguire, rovnako sa vám nebude zdať množstvo ďalších vecí, ale budete stále s chuťou pozerať na to, že Marc Webb dokázal vytvoriť kvalitného Spider-Mana v novom šate (doslova) a že ako x-tý režisér sa pokúsil evakuovať New York. Priemer, ale oddychový a dobrý.

Väčší film určený pre menšinové publikum posadnuté dostať riaditeľov nadnárodných korporácií na hranu. Na hranu, kde ich "vymáchajú" v ich vlastnej špine, prípadne im dajú ochutnať vlastnú medicínu. Tak ako to robia hlavné postavy The East - ekologickí aktivisti žijúci na odľahlom squate v okolí Pittsburghu, podnikajúci odtiaľ výpravy do domov, či na párty korporátnych bossov, ktorým chcú znepríjemniť život natoľko, nakoľko ako oni znepríjemňujú životy všetkým ostatným pri honbe za ziskom. Do skupiny je nasadená Sarah, agentka pracujúca práve pre jednu z takýchto korporácií. Časom, keď sa v skupine adaptuje však začína meniť svoj pohľad na vec a namiesto toho, aby na The East donášala, stojí na rázcestí a sama seba sa pýta, čo bude pre všetkých najlepšie. Mlčať a odvrátiť zrak alebo sa ozvať a čeliť následkom dúfajúc, že sa čosi zmení k lepšiemu? To zistí, ale divákovi na konci zostanú tieto otázky z časti nezodpovedané. The East bolo pre mňa sklamaním. Nie veľkým, ale sklamaním. Anarchistické skupiny sú sranda, robia obdivuhodné veci a určite sa v nich pohybuje množstvo zaujímavých ľudí s ešte zaujímavejšími príbehmi, ale The East touto skupinou rozhodne nie je. Po filme na ňu rýchlo zabudnete a pravdepodobne sa k nej nebudete chcieť vrátiť. Ale to nechám samozrejme na vás.

Špinavý, až do morku kostí prehnitý viktoriánsky Londýn rodiaci sa do 20. storočia si už naveky ponesie na svojej odvrátenej časti tváre jazvu, ktorá sa nazýva Jack Rozparovač. Johnny Depp vás ako inšpektor Abberline zavedie na miesta legendárnych londýnských vrážd, ku ktorým sa prizerá vo svojich ópiových víziách - pre diváka skvelo spracovaných pasážach s rýchlym strihom a patričnou nechutnou gráciou vraždiaceho maniaka, dodnes v skutočnosti nechyteného. Vo filme, ale aj v skutočnosti hral so všetkými hru. Tú však nikto určite dobrovoľne hrať nechcel, každý sa len prizeral z "bezpečnej" vzdialenosti na to, ako jednu za druhou mordoval whitechapelské prostitútky, decentne a precízne ich trhajúc na kusy. Odoberajúc im orgány nabrúsenými chirurgickými nástrojmi, blištiacimi sa pod mesačným svitom dopadajúcim na večne zahmlený Londýn, ponúkajúc mu skvelú oponu, za ktorú môže skryť svoju zvrhlú prácu. Vykonávajúc slobodomurársky rituál, aby mu nakoniec bol udelený trest z jeho vlastných radov, pre ktoré Unfortunates lovil pod rúškou slabého svetla plynových lámp. From Hell vás síce postaví na londýnske ulice rannej jesene 1888 a zaujme vás presným spracovaním skutočných historických udalostí (nie všetkých samozrejme), ale to je tak všetko. Inak sa vám nechce veriť, že Jack Rozparovač patril medzi Iluminátov, pomalá ópiová vrava Abberlina predlžuje film minimálne o 10 minút (čo by nebol problém, len čakať kým niečo povie, je mierne otravné) a film neobsahuje nič také, čo by vás nútila si ho viackrát pozrieť. O zlú záležitosť sa však určite nejedná, viktoriánsky Londýn je fajn a Jack dodnes posiela svoje pozdravy z pekla.

Uplynuli tri roky od udalostí v This Is England a u hlavných hrdinov sa toho veľa zmenilo. Zo skinheadov sa stala už len klasická "working class" predierajúca sa životom v Anglicku ´86, kde je každý rád, ak vôbec prežíva. Aj keď sa niekoľkokrát spomenie slovíčko "skinhead" či zaznie typické "oi!", skôr divák sleduje viac hlbší pohľad na každú postáv, ako na celok filozofie "skinhead". Ale to prekvapivo vôbec nevadí, dráma je to stále a veruže viac než pozerateľná. Partia dospela a mládežnícke myšlienky vystriedala krutá realita rannej dospelosti so všetkým, čo k tomu patrí. Prvými životnými skúškami, ľahšími či ťažšími, prechádzajú okrem Shauna, ktorý práve skončil školu, aj všetci ostatní z partie, ku ktorej si práve hlavný hrdina hľadá opäť cestu. Medzi Woodym a Lol to iskrí, do čoho sa navyše primieša Milky, ktorý po filmových udalostiach prežil bez vážnejšej ujmy. Do dynamického mini-sériového spádu, na ktorý som bol namotaný už počas prvého dielu, sa zrazu vracia aj Combo, berúci na svoje plecia vážnu zodpovednosť kvôli okolnostiam, ktoré zistíte, keď si túto kvalitnú anglickú produkciu pozriete. This Is England ´86 je fantastická dráma s ešte lepšie zakomponovanými prvkami britského humoru dotvárajúceho kulisu diania tejto mini-série. This Is England ´86 je príbehom ľudí, ktorých sme si zamilovali vo filme (btw, Kelly tu má skvelé ružové číro a nejeden by si dal povedať). This Is England ´86 sú životné problémy ľudí, od ktorých pozornosť odvrátila "Božia ruka" Diega Maradonu.

Šokujúco-fascinujúci dokument poukazujúci na problematiku predaja, držania a kontroly zbraní v Spojených štátoch, ktorú spustil až masaker na škole, ktorej názov je dnes po celom svete synonymom zlyhania systému, čo sa týka dostupnosti zbraní. Michael Moore sa nebál otvoriť jednu z Pandoriných skriniek USA, jednu z tabooizovaných tém a podsunúť ju divákovi s jedným jediným cieľom - šokovať. Svojským spôsobom sa mu to veľmi dobre darí - na diváka vyťahuje enormný počet vrážd v USA za rok, ukazuje fanatické davy na zjazdoch NRA a poukazuje na odlišnosť s "bratom USA" Kanadou, pričom sa vám až nechce veriť, že dve susediace krajiny sú až tak rozdielne. V jednej z nich totižto nie sú ľuďom každý deň v správach podstrkované negatíva, v jednej z nich sa ľudia neboja nechať v noci odomknuté dvere svojho domu, v jednej z nich sa ľudia neboja jeden druhého. Spojené štáty tou krajinou nie sú. Tam sa ľudia začali pod ťarchou televíznej negativity báť samých seba, ale nechcú si to priznať. Boja sa vlastného odrazu v zrkadle a radšej obvinia kohokoľvek iného len nie seba za chyby, ktorých sa dopustili. Bowling for Columbine nemá priamo kritizovať gigantický zbrojný priemysel stojaci za vyše 11 000 vraždami v USA ročne, ale má sarkasticky rýpnuť do hniezda afrikanizovaných včiel, ktorých sa Američania tak boja. Tými afrikanizovanými včelami sú oni sami.

My to už síce nezažijeme, ale raz, niekedy v budúcnosti budú z Christophera Nolana robiť proroka, ktorý videl do budúcnosti. Po Počiatku sa opäť hral s nie tak veľmi tradičnou filmovou témou. A opäť dokázal vytvoriť dielo, ktoré vám ostane nejaký ten čas zafixované v hlave. Vybranú skupinku ľudí posiela do vesmíru, aby pre pomaly vymierajúcu Zem našli nové útočisko, na mieste ďaleko za našou slnečnou sústavou, v galaxií nami nepoznanej. Do vesmírnej lodi posádza Coopera, bývalého letca NASA a v súčasnosti farmára, ktorý je viac než oddaný svojej rodine a preto ich opustiť je veľmi náročné. Pre neho, rovnako tak aj pre jeho dve deti. Prvú z mnohých morálnych dilemat cesty temným vesmírom tak zažíva ešte s pevnou pôdou pod nohami. V prázdnote vesmíru okrem iných faktorov bojuje (nielen) so svojou mysľou. Na mieste, kde hodiny sú roky sleduje cez videosprávy svoje deti rásť a pomaly sa rozozvučievajú prvé struny emocionálnej hry nielen voči hlavnému hrdinovu, ale aj divákovi, ktorých sa do konca tohto takmer trojhodinového snímku, dočkáme ešte niekoľko. Od tejto chvíle je akákoľvek cesta do vesmíru irelevantná, lebo si človek uvedomí, že rovnako irelevantný je aj čas samotný. Je to niečo, čo sme si vymysleli, aby sme si mohli splniť sny a keď sa nám to nepodarí, na smrteľnej posteli si povieme, že sme nemali čas. A pritom je čas iba klietkou našich myslí držiaci nás od vecí, ktoré by sme chceli robiť, ale on nás k nim nepustí. Hodiny sa tam rovnajú rokom tu? To nie je relativita. Minulosť nezmeníme a budúcnosť ovplyvniť nedokáže. Zatiaľ. Interstellar nám však všetkým geniálnym spôsobom ukázal, ako by sme to mohli v budúcnosti, či už blízkej alebo vzdialenej, dokázať. Komunikovať kvázi jednoduchými binárnymi kódmi a morzeovkou, schovávajúcimi sa za cestami naprieč čiernymi dierami pri hľadaní nového sveta. Podobne ako Počiatok, aj toto dielo predbehlo dobu. Či už námetom alebo myšlienkami - vnútorným bojom a vyrovnaním sa so skutočnosťou a samým sebou, chápaním "času" alebo už klasickým výjavom, zradou a odpustením.

"What is out there?" "Boundless human stupidity." Zoberiete šesť náhodných ľudí a umiestnite ich do vnútra kocky s tým, aby spoluprácou zistili, ako sa dostať von. Znie to jednoducho? Verte, že jednoduché to ani zďaleka nebude, pretože keď opustíte jednu kocku, ocitnete sa v ďalšej s neistotou toho, či v nej vôbec prežijete. Blúdite a blúdite a blúdite. Kocka, alebo chcete kocky, nemajú konca. Akýkoľvek systém zlyháva. A rovnako tak zlyháva aj vaša myseľ, ľuďom okolo vás sa nedá veriť, stávate sa paranoidnými. Oprávnene? Pravdepodobne áno, neviete či je to len sen alebo skutočná nočná mora z ktorej, ako sa zdá, nieto úniku. Keď k tomu ešte zistíte, že jeden z vás sa, hoc nevedomky, podieľal na tvorbe tohto diela skazy, napätie medzi vami stúpne. Už nemôžete veriť v spoluprácu s nikým, pomaly strácate vieru aj v seba samého a viete, že ak toto nie je pravda, snaží sa vás zabiť vaša vlastná myseľ. A ak to je niečo skutočné, určite to nie je z tohto sveta. Nie hneď mimozemské akoby sa mohlo zdať, ale určite niečo, čo je nadpozemské, niečo trochu nad naše chápanie. To, čo Kocka v skutočnosti predstavuje, zistíte až po tom, ako sa z nej dostanete von. Ak sa z nej vôbec dostanete... The Cube je aj napriek komornému spracovaniu silným filmom, ktorý síce nepôsobí na diváka strhujúcimi efektami a dokonca ani tak príbehom, ako skôr samotnou myšlienkou toho, čo Kocka predstavuje. Pri pozornom počúvaní a záverečnej scéne s "osvietením" si možno Kocku vyložiť ako Očistec, ktorým prejdú iba vyvolení a zatratení v ňom ostanú už naveky.

1. a 2. séria: BBC dokazuje, že na seriálom poli po boku HBO a Netflixu jasne dominuje a Happy Valley je len jedným z mnohých dôkazov toho, že scenáristi na Britských ostrovoch jednoducho vedia, ako napísať kvalitný seriál. Aj napriek konkurencii si dokážu ich seriály držať stabilnú kvalitu a akonáhle ich človek začne pozerať, nedokáže s tým prestať. Happy Valley sa odohráva v anglickom grófstve Yorkshire a celé kriminálne poňatie berie tento seriál inak ako ostatné žánrové výtvory. V zatiaľ dvoch sériách sa seriál vždy držal jednej hlavnej príbehovej roviny, ktorú dopĺňala druhá, vedľajšia, pričom sa v závere série spojili v jednu a tak divákovi dotvorili celkový obraz toho, čo celú dobu sledoval a na povrch dramatickým, a pre postavy častokrát šokujúcim a nečakaným spôsobom, vytiahne stopy, ktoré dopomôžu sympatickej Sarah Lancashire (v seriáli ako Catherine Cawood) v hlavnej úlohe chytiť vinníka a postaviť ho pred spravodlivosť. Narozdiel od iných hereckých kolegýň, ktoré v iných seriáloch stvárňovali ženu zákona, nemôže divák voči Sarah Lancashire povedať jedno krivé slovo. Väčšinou totižto ženy stvárňuje policajné postavy veľmi preafektovane a snažia sa to hrať drsne, ale v jej prípade dokáže v seriáli ukázať aj ľudskú stránku, ktorou vyváži prirodzené policajné vystupovanie. Toto ľudsko-policajné ying a yang dokáže skvelo skombinovať a voči akejkoľvek postave prezentovať jednu aj druhú stránku svojej osobnosti. Keď už sme pri tých postavách, nie je na škodu spomenúť ani pestrú plejádu vedľajších postáv. Či už je to seriálová sestra hlavnej hrdinky Siobhan Finneran (v seriáli ako Clare Cartwright), Rhys Connah (v seriáli ako vnuk hlavnej hrdinky Ryan), veľmi sympatická Charlie Murphy (v seriáli ako Ann Gallagher) alebo fenomenálny James Norton (v seriáli ako Tommy Lee Royce, postava s neuveriteľnou charizmou a takým tým výzorom moderného psychopata). Superlatívmi nemožno šetriť ani pri dialógoch, ktoré popri vážnych témach dokážu diváka pobaviť aj nejakou tou vtipnou vsuvkou ako to dokážu snáď len Briti. Koniec druhej série nasvedčuje tomu, že by sme sa mali dočkať aj série tretej, no jej príchod opäť skôr ako za 2 roky nevidím.