GTS_PUNK

Film o najhoršej etape ľudstva z pohľadu malého Bruna, začína pre diváka pomerne rýchlo. Na úvod si tvorcovia nedali veľa práce s prehnaným predstavovaním hlavných postáv a vrhajú sa rovno "po hlave" do dejovej línie filmu. Brunov otec, SS-man, preberá prácu v koncentračnom tábore, zatiaľ, čo Bruno si myslí, že je to farma, ale z istého dôvodu sa k nej nemôže priblížiť. Jeho záľuba v dobrodružných knihách a dobrodružstvách ako takých, ho však čoskoro zavedú ku plotu "farmy", ktorá je v skutočnosti vyhladzovacím táborom. To Bruno vôbec netuší a tak sa cez plot spriatelí so Shmuelom, židovským chlapcom, ktorý je rovnako starý ako on. Počas nasledujúcich dní a týždňov sa Bruno stáva stále viac zmätenejším. Jeho matka vie, že "farma" je miestom, kde sa dejú zverstvá najväčšieho kalibru, no jeho otec je presvedčený o tom, že koná správnu vec pre národ. Po celkovo nezaujímavo spracovanom príbehu však na konci Mark Herman zahral pre diváka na tú najcitlivejšiu strunu, keď poslal Bruna do koncentračného táboru, aby pomohol Shmuelovi nájsť jeho "strateného" otca, a to všetko navyše v dobe, keď mal Bruna z domu neďaleko tábora, odchádzať. Všetci prítomní v dome sa ho rýchlo vyberajú hľadať, vrátane jeho otca SS-mana, ktorý si po pribehnutí do táboru za prudkého dažďa uvedomí, že na záchranu jeho nemeckého syna už je neskoro. So Shmuelom boli nahnaní do plynovej komory. Od The Boy in the Striped Pajamas som toho, úprimne, očakával oveľa viac. Na to, aké ma film pomerne vysoké hodnotenie, sa mi zdalo, že kvalitou (ba dokonca ani príbehom so záverečnou gradáciou), sa nejednalo o nič extra ako len o vojnový film z pohľadu mladého nemeckého chlapca s tragickým koncom. Tragickým koncom, ktorý vo mne ako divákovi však nedokázal vyvolať akékoľvek väčšie pocity. A to iba kvôli tomu, že celú dobu nedokázal príbeh filmu nabrať to správne tempo.

Keď dopozeráte niektoré filmy, ostanete ako obarený. Dostane vás ich príbeh, spracovanie alebo myšlienka. Stay v tomto prípade ponúka z každého niečo. Depresívna nálada snímku sa ťahá už od prvých minút snímku, kedy sa dozvedáme, že sa mladý Henry chce zabiť na svoje 21. narodeniny, zatiaľ čo sa mu snaží pomôcť psychiater Sam, ktorý sa o Henryho problémoch chce dozvedieť čo najviac. Postupne sa však naprieč celým New Yorkom začnú diať zvláštne veci. Sam znovu a znovu prežíva zažitú realitu (či snáď fikciu?) a nahliada do Henryho vnútra, ktoré skrýva mnohé tajomstvá smerujúce k jeho chystanej smrti na jeho 21. narodeniny. Napätie graduje, divák vidí príbehy Henryho blízkych a scény smerujúce ku koncu filmu sú vlastne akoby len útržkami toho, čo Henry videl "na druhej strane" na začiatku filmu. Aj napriek tomu, že toto hodnotenie nepíšem okamžite po zhliadnutí filmu, ako to väčšinou robievam, film vo mne stále silno rezonuje a jeho zaujímavé spracovanie je unikát, s ktorým som sa stretol poprvýkrát. Prelínanie obrazu jednotlivých scén a sekvencíí filmu bolo skvelé a popri myšlienke, ktorú film nesie, ju dokonca možno prevyšoval. Stay je film na ktorého pochopenie budete potrebovať omnoho viac času ako len 99 minút jeho stopáže. To, čo v sebe nesie ukryté si možno uvedomíte až neskôr, ale každopádne by ste sa o tento filmový zážitok nemali pripraviť.

To, že Japonci sú zvrátení, všetci vieme. V hentai sa neboja žiadnej témy, a ani tabuizovaný incest im nerobí na spracovanie žiaden problém. Dej tohto hentai z roku 2002 je jednoduchý, týka sa predaja dedičstva po zosnulom otcovi Koysukeho - hlavnej postavy, žijúcej s nevlastnou matkou a jej dcérou. Prv nechce otcove obrazy, ktoré zdedil, "nechať ísť" tak ľahko, ale potom, čo mu jeho nevlastná matka Megumi ponúkne jej dcéra na hocičo, veľmi rýchlo zmení svoje zmýšľanie. Pomaly sa zbližuje so svojou nevlastnou sestrou Yunou, z ktorej sa vykľuje masochistka a za bratom sama dolieza, aby jej dal viac, pretože bez neho už nedokáže existovať. Megumi si však uvedomuje chybu, ktorú spravila a tak chce svoju dcéru nahradiť, čo Koysuke príjme, ale Yuna sa ho takisto nechce vzdať. A tak sa spolu nakoniec matka s dcérou podelia o nevlastného syna a brata. Gibomai ponúka peknú animáciu, kopu "nevlastného" incest sexu a aj zaujímavo spracovaný príbeh, ktorý zvládnete celý do jednej hodiny a na jeho konci vám nebude celkom jasné, či si to celé náhodou Koysuke iba nepredstavoval.

Nechutný a znepokojujúci filmový zážitok o tom, čo je vlastne za hranicou ľudského chápania a toho, čo je po smrti. Pascal Laugier vo svojom filme nenecháva dlho čakať na drsné zábery a na diváka ich "vyfľusne" veľmi rýchlo bez toho, aby mu čokoľvek vysvetľoval. A pokračuje v nich ďalej - v dome brokovnicou, nožom, steny sa farbia načerveno a divák sa pomaly dostáva do príbehu. Preludy, ktoré prenasledujú Lucie sú skvelé a vyzerá to, že sa príbeh okrem potokov krvi bude niesť aj v psychologickej rovine - pohľad do hlavy človeka, ktorý zažil nepredstaviteľné zverstvá a je prenasledovaný minulosťou, ktorú nemal silu ovplyvniť. Ale vtom ... Facka! (Nie reálne, tie prídu na rad vo filme neskôr), ale facka pre diváka. Po zmiznutí Lucie z filmu sa všetko rúca a zatiaľ solídne stavaný príbeh s atmosférou miestami celkom žmýkajúcou nervy je fuč a príbeh upadá do zvláštnej roviny. Tá síce odhaľuje celé pozadie príbehu a myšlienku, ale spracovanie, spôsob, akým bola vyobrazená a hlavne to množstvo nesympatických postáv je ubíjajúce a skutočným martýrom sa tak stáva divák. Martyrs je drsná záležitosť o tom ako chcú francúzski (či snáď kanadskí) dôchodcovia vedieť, čo nasleduje po smrti. Keď sa to dozvedia, rýchlo sa ponáhľajú umrieť a divákom k nezískanej odpovedi treba stráviť zlých 99 minút filmu.

Po ročníkoch ´86 a ´88 som samozrejme nemohol vynechať ani poslednú minisériu odohrávajúcu sa v roku ´90, na začiatku poslednej dekády 20. storočia. Jednotlivé diely, ktoré sú štyri, sú v tomto prípade rozdelené do jednotlivých ročných období a mapujú, čo sa s hlavnými hrdinami stalo za posledné dva roky. Aj keď už dospeli, stále vo väčšine z nich prebýva rebelská duša a preto sa nemožno čudovať, že prvé dva diely - jar a leto, je dej pomerne zaseknutý na fajčení, pití a užívaní ľahkých drog. Celková dramatická atmosféra, ktorú dokázal Shane Meadows vybudovať v ročníku ´88, je fuč a nadväzovať sa na ňu začne až v tretej epizóde, čiže na seriálovú jeseň. Vtedy sa Combo dostáva z väzenia a jednotlivé postavy sa musia s celou vzniknutou situáciou, na ktorú možno už mnohí zabudli, vysporiadať. Najviac sa celá táto situácia dotkne sestier - Lol a Kelly, ktoré sa kvôli udalostiam z minulosti dostanú do rozbroja, rozdelia sa ich cesty a druhá menovaná je na tom tak zle, že skončí na drogách. Tie ju neskôr dostanú až na ulicu, keď ju z bytu vyhodia aj najbližší priatelia a so sestrou sa uzmieri až v záverečnej časti. A práve záverečná časť je to, čo zachránilo celú sériu. Metrážovo sa jedná už o film, ale hlavne je tam konečne cítiť dramatická atmosféra. Udalosti ešte z filmu pred seba postavia Comba a Milkyho - odpustenie konfrontuje pomstu a scéna z kaviarne doháňa diváka až k slzám, cez ktoré sa dostane až na svadbu Lol a Woodyho, kde sa opäť stretnú (takmer) všetky charaktery, ktoré si divák zamiloval, aby oslavovali, uzmierovali sa a žili ďalej so svojimi tajomstvami. This Is England '90 je povinnosť, ak ste videli predchádzajúce minisérie. Ale upozorniť vás musím na to, že dej sa tu rozbieha najpomalšie, chvíľami vás dokonca môže nudiť, ale na jeseň (tretia časť) sa to rozbehne a záver si užijete tak, ako žiadnu časť predtým. Od filmu až na záver roku ´90 to bola s partiou mladých skinheadov, z ktorých sa stali dospelí ľudia s iným pohľadom na svet, veľmi príjemná a často emotívna jazda. A tú jazdu si opäť raz niekedy veľmi rád zopakujem. Ďakujem.

"Strange, and I thought you were an Aryan." "No. I'm a vegetarian." Z hľadiska svetovej kinematografie sa bezpochyby jedná o jeden z najdôležitejších filmov, aké boli kedy natočené. Ani po mnohých rokoch od svojho vzniku nestráca nič zo svojej vyslovenej myšlienky boja proti fašizmu a takisto akejkoľvek inej ideológii potláčajúcej základné ľudské práva a slobody pre každého bez rozdielu rasy, vierovyznania, spoločenského postavenia, pohlavia, veku atď. Charlie Chaplin sa dokonale zhostil parodovania postavy jedného z najhorších ľudí, akí kedy chodili po Zemi a dokázal ho svojim večne zmätene vyzerajúcim prejavom a konaním zosmiešniť pred celým svetom. Satirická nemčina s náhodne zakomponovanými výrazmi ako napr. wiener schnitzel alebo zakašľanie sa pri rýchlej a prehnane temperamentnej výslovnosti, bavia aj po rokoch a ľuďom to v roku vydania filmu muselo v biografoch dodávať nádej, že vtedajší nemecký režim nedostane na svetovej scéne väčšiu šancu. Bohužiaľ, to ešte nemohli vedieť, že to najhoršie svet iba čaká. Aj v najhorších časoch si však mohli spomenúť za zmätené paródie Hitlera a Mussoliniho, lásku židovského holiča a Hannah a hlavne na neuveriteľný Chaplinov prejav v závere filmu, ktorého odkaz by mal prežívať naveky. The Great Dictator dokazuje, že v dobe najväčšej hrôzy a temnoty, prichádza zlatá éra humoru. Smiať sa na tých, ktorí by smiech najradšej zakázali, je dôležité, a ľudia uveria, že šanca zlo poraziť žije. Aj keď nikto z nás nevie, ako to vyzeralo v roku 1940, keď film vyšiel, no jeho odkaz by sme mali živiť už naveky. Klobúk dole pred Chaplinom, rovnako ako aj pred všetkými hercami, ktorí v tomto filme hrali. Fašizmus nikdy nezvíťazí!

Nicolas Cage v príbehu o zvrátenom svete podpultovej, čiernej pornografie s brutálnym sadistickým podtónom. Ako súkromný detektív má zistiť, kto je dievča na nájdenej nahrávke. Stopy ho pri pátraní beštiálnej nahrávky zavedú na západné pobrežie USA, do L.A., kde ho predajca zo sexshopu, Max vezme na čierny trh s pornografiou. Drsné a tmavé prostredie trhu s najzvrátenejšími nahrávkami na svete, sa vám dostanú pod kožu a pri videní ponúkaného repertoáru filmov, si položíte otázku, či niečo v takom veľkom rozsahu existuje a aké úchylné bytosti dokážu za podobný materiál zaplatiť, len aby ukojili svoje potreby. Podobne ako pri Srpskom filme, aj tu sa nájde režisér tvoriaci tie najabsurdnejšie a najnechutnejšie diela na objednávku pre vybranú klientelu ochotnú zaplatiť za svoje potešenie a za utrpenie "tých, ktorí nikomu nebudú chýbať" značnú čiastku. Morbídna sexuálna mozaika postupne odhaľuje všetky zainteresované strany, mení celkovú psychiku hlavnej postavy, až sa z nej nakoniec stáva vraždiaci stroj a v snahe pomstiť dievča z nahrávky, si sám v hlave skladá vlastnú mozaiku toho, čo je naozaj správne a či sa pri svojom krvavou besnení nestáva tým, ktorých vraždí. Teraz už ale nemôže prestať, chýba už len posledný kúsok ... 8MM je americký krimi thriller ako z filmovej učebnice - dominante vystupujúca hlavná postava bojujúca nielen so zločinom, ale aj s vlastnými démonmi, sorta zaujímavých vedľajších postáv (v tomto prípade to najlepšie strihol Joaquin Phoenix), pochmúrne počasie a príbeh, ktorým preplávate za dve hodiny, ale nezanechá na vás výraznejšiu stopu. A to aj napriek tomu, že až tak veľa filmov na tému "snuff" nevzniklo. Jedná sa o priemerné filmové dielo s trochu zveličeným hodnotením na ČSFD.

Priemerný akčný thriller odený do ošúchaného kabátu značky "zlý policajt - dobrý policajt", tentokrát skôr "zlý agent - dobrý agent". Relatívne aktuálne téma svetového terorizmu vám až miestami naturálne zobrazuje brutálne praktiky členov tajných služieb a armády, vykonávajúce na hľadanom teroristovi, ktorý mal umiestniť bomby na náhodných miestach v Spojených štátoch. Začiatok vyzerá sľubne - úvodné video natočené domácou kamerou na štýl Neváhej a toč, Samuel L. Jackson v roli akéhosi H strihne viacero vtipných hlášok a rôznorodé typy agentov FBI sľubujú dobrý a zaujímavý filmový zážitok. Postupne sa však deje pravý opak. Akonáhle sa z vypočúvaného H stane vypočúvateľ, rozbieha sa kolotoč mučenia väzňa - Yusufa za účelom získania potrebných informácií k zisteniu lokácií bômb. Ani jedna strana sa však neposúva ďalej, získavanie akýchkoľvek informácií stagnuje. H sa vyžíva v drastickom mučení väzňa a ostatní tajní a vojaci začínajú pochybovať o tom, kto je v skutočnosti tým zlým a šialeným. Medzi jednotlivými stranami navzájom dochádza k hádkam a rozbrojom, stupňovaniu metód výsluchu a drastickým riešeniam, ktoré sa zdajú byť jediným východiskom. Sledovať psychologické pochody v hlavách jednotlivých postáv pri tak namáhavej záťažovej situácii je naozaj lahoda, ale to je na filme snáď jediná zaujímavá vec. Drsná, ale lacná tortúra a námet nukleárneho útoku na USA v podaní jednotlivca so všade prítomnými vojakmi ma nedokázala presvedčiť, aby som filmu udelil vyššie hodnotenie. Možno niekto práve podobnú dejovú zápletku obľubuje - hľadanie ihly v kôpke sena, ale ja to nie som. Minimálne nie pri spracovaní, aké možno vidieť pri tomto filme. Unthinkable sa snaží v rôznych smeroch - napätie, akcia, či psychológia, ktorá jediná stojí za zmienku. Inak to nie je nič iné ako klasický americký "akčňák" z rady stovky ďalších. Narozdiel od iných si ho však budem pamätať kvôli tomu, že v ňom mučili "najlepšieho anglického trénera, ktorého anglická reprezentácia nikdy nemala."

Sympatický dokument o krajine vychádzajúceho slnka. Za jednu hodinu človek precestuje veľkú časť Japonska, obzrie sa za jeho históriou, ktorá sa v súčasnosti spája s technológiami budúcnosti, a odhalí život a zmýšľanie obyvateľov ostrova, dožívajúcich sa aj vďaka filozofii zen tak vysokého veku. Po dopozeraní máte chuť zbaliť kufre a nasadnúť na prvý let do Japonska. Ak budete mať možnosť si dokument pozrieť, neváhajte.

Po dlhšej dobe film, ktorý ma hneď od začiatku dokázal vtiahnuť do deja vďaka skvelému výberu hercov, prostrediu, kde sa odohrával a v neposlednom rade samozrejme kvôli námetu snímku. Dvojhodinovka nervydrásajúceho príbehu ubehne ako voda a vy nechcete, aby sa to len tak skončilo, pretože je to tak dobre napísané a zahrané. Esther, ktorá na začiatku filmu pôsobí ako to najsladšie dievča, aké ste v živote videli, sa vám v priebehu filmu maximálne zhnusí, ale na druhú stranu vás budú fascinovať jej psychologické hry, až vám z nich bude behať mráz po chrbte, dúfajúc, že v živote nikoho takého nestretnete. Perfektný psychopat a ďalšia z postáv, ktorú z hlavy len tak ľahko nedostanem. Jej špekulatívnosť a prefíkanosť pohybovať sa po celom svete a páchať zlo, jednoducho wow. Možno to s tými superlatívmi na jej postavu preháňam, ale s mojim komentárom nemožno nesúhlasiť. Nemám pravdu? Najviac ma dostala, keď reagovala počas rozhovoru s Kate vetou: "I know. They fuck." Odvtedy je každému jasné, že toto dievča nemôže mať 9 rokov. Jej krásna tvárička (spolu s kladivom, nožom a zápalkami) dokáže s ľuďmi dokonale manipulovať, ba priam rozvracať fungujúce rodiny, iba kvôli tomu, aby uspokojila svoje zvrátené, ale pritom prirodzené ľudské potreby. Potreby, ktoré však nevyhľadávajú deväťročné dievčatá... Orphan priamo nemožno označiť za horor, ale skôr sa jedná o výbornú drámu chladnejšiu ako všadeprítomný sneh v nej. Aj bez väčších zvratov dokáže udržať diváka v napätí do posledných chvíľ, aby nakoniec mohol zložiť pomyslený klobúk z hlavy a zatlieskať režisérovi Collet-Serrovi a hlavne tej malej mrške Isabelle Fuhrman, z ktorej vyrástla celkom kočka. Byť ale jej frajer, tak si po zhliadnutí tohto filmu dám pozor. Spolu s viacerými vynikajúcimi zábermi kamery a zvolenou hudbou, môžem filmu udeliť najvyššie možné hodnotenie. Psychicky narušené ženy na striebornom plátne sú jednoducho kategória sama o sebe. Zvrátené. Chladné. Nevinné.