Martinius

po prvych dvoch dieloch som si este netrufol nic napisat, kedze je dej serialu stale v stadiu fermentovania a zjavne este dlho bude. celkovo som siel do pozerania so zmiesanymi pocitmi, kedze jedni serial nenavidia, ini ho miluju. a kdesi uprostred som sa asi ocitol ja. serial nemilujem a zjavne si ho neoblubim, ale ani ma pri nom nenapina. oná tak demagogicky diskutovana diverzita (pri ktorej sa viacero osobnosti vyoutovalo ako uplni kokoti - napriklad taky neil gaiman, ci elon musk) mi paradoxne prekaza najmenej. suhlasim, primiesanie cernochov ci aziatov medzi elfov, trpaslikov ci hobitov posobi miestami slaboducho - omnoho lepsie by sa takyto herci vynimali v rolach, ktore by odzrkadlovali ich etnicku prislusnost v povodnom diele LOTR. na druhej strane ocenujem, ze herci boli vybrani citlivo a ohladuplne a ich postavy patria k najsympatickejsim (najviac hadam zabodovala durinova manzelka). oproti nim posobia ine "biele" postavy v hlavnych rolach priam jebnuto - najviac evidentne galadriel. galadriel je az prilis v centre diania a serial rychlo naznacil, ze sa dej bude tocit najma okolo nej. presne tuto hlupu chybu spravil aj star trek discovery a na tom zalostne pohorel. druhym kamenom urazu je priam prijebana scenaristika sposobujuca mixer v ociach i v usiach. usmevne momenty sa postupne vrstvia az zacina serial pripominat neumyselny sitcom. ocean je tu zrejme o velkosti olympijskeho bazenu, kedze topiacu sa galadriel najprv objavi plt so stroskotancami a nasledne numenorska lod. hobiti su stvarneni ako banda vysinutych zanedbanych hipisakov a cely oddiel elfov zjavne vbehol orkom do naruce (tu vidno, ako su mnohe sceny zbytocne roztahane a inde sa dej ubera brutalnymi skratkami). tiez sa nedaju nespomenut prvoplanove dialogy, pri ktorych sa tolkien musi obracat v hrobe. staci si porovnat vsetku tu natliachanu vatu s kazdym jednym citlivo prehodenym slovom v jacksonovej trilogii. a este ku galadriel - keby z nej autori nemali nutkavu potrebu spravit premotivovanu sebestrednu slepicu posadnutu plnenim patrocnice, kvalita deja by sa nachadzaja kdesi uplne inde. ale to by holt asi nemohla tocit sekcia ideologickeho dobroserstva amazonu.

ked som sa uz stracal v neprehladnej spleti jednotlivych charakterov a zacinal trpiet abstakom zo silnych dramatickych momentov, prisiel tento diel. ka-bum! vyborne natocene (aj napriek uvodnej tme) i nacasovane a dokonale vykulminovane. odrazu daval dej mojmu starnucemu mozgu zmysel, postavy sa striasli nevyraznosti a divak si mohol pricuchnut grrrr-martinovskej autorskej genialite. tymto dielom si ma serial realne ziskal.

druha seria mala famozny nabeh, avsak miesto tuzobne ocakavaneho orgazmu, sa vyvinula kamsi do erektalnej dysfunkcie. jej charakteristickymi crtami su nostalgicky zmatok, rychlokvasna vsehochut a scenaristicka impotencia klbena s infantilizmom. a propos scenaristi - psicek a macicka sa rozhodli upiect tortu. nahadzali do nej tie najlepsie mozne ingrediencie: ikonicke postavy, odkazy na famozne zapletky klasickeho vesmiru ST, borgovia, cestovanie do minulosti, Q, soongova eugenika... vysledok capekovej rozpravky poznate: odsral si to pazravy pes s bolestami brucha, v nasom pripade divaci s bolestami oci. namiesto plnohodnotneho pribehu prichadza hlboka psychologia pre prve triedy zakladnych skol, radobyfilozoficke myslienky utopene v klise, absencia sofistikovanych zvratov (vsetky zasadne rozhodnutia sa udeju po niekolkosekundovom "prehovoreni do duse") a priam bohoruhacska naivita bez stipky sarmu TOS, TNG, DS9 ci voyageru (ricardo instantne zachrani pomocou cudzej bakterie oceany i vzduch zeme a vsetci sa vyobjimame, wtf...). a taktiez zial jeden z najvacsich logickych mindfuckov celeho doterajsieho vesmiru ST (ak nie najvacsi): v 21. storoci opusta zem juratti ako kralovna borgov, ktora viac nechce asimilovat, ale zachranovat. ak sa tak udeje, zmeni sa casova linia neporovnatelne viac ako nejaka trapna europa mission; zmeni sa od zakladov osud celej galaxie a cely star trek je pri vsetkych svojich kontaktoch a zazitkoch s borgami postaveny na hlavu a nemoze v danej podobe existovat. tato absurdnost je v podstate neprekonatelnou palicou do kolesa bicykla a ozaj netusim, ako sa chce z toho (akykolvek dalsi) star trek vymotat. kym kedysi logika ST zlyhavala v detailoch, tentoraz zlyhala rovno v celom koncepte (a to nerozoberam zasadne kolosalne logicke faily ako neepresvedcive motivy Q realne nesuvisiace so zapletkou tykajucou sa minulosti, alebo "udalost" galaktickych rozmerov, ktora mala znicit cely vesmirny sektor, ale zastavili ju stity niekolkych lodi - to je ako skryt sa pred vybuchom atomovej bomby pod stol).

co som to vlastne videl...? picard je uz opat vo svojej psychologickej kazajke. na keru belu musi jeden ctihodny starec, ktory si pocas zivota vo vesmire presiel a vysporiadal sa ozaj so vsetkym, riesit 400 rokov po navrate do minulosti (zasa a stale) svoju psychopaticku mater? cela tato dejova linia je uplne zbytocna a na pribeh nema absolutne ziaden vplyv. je len otravnou vatou, ktora sa dala zhrnut do piatich minut. ked som si konecne myslel, ze umorne freudovsko-analyticke pitvanie nepodareneho detstva skoncilo a era tliachania je za nami, prisiel dalsi WTF-moment: najvacsi zaporak galaxie, ktory po tisicrocia valcoval slnecne systemy a nemal zlutovanie s nespocetnymi miliardami roznych bytosti, sa v priebehu par sekund necha ukecat na pestovanie kyticiek (nieco, na co doteraz nik z premiliard asimilovanych kralovnu neukecal, ale isto poctivo skusal!). bombardery sa odrazu zmenili na motyliky, ako by spievala znarkotizovana joni mitchell. kurva, co...?!

hraju tu skveli herci, ktori akoby nedostali priestor. akoby scenaristky chceli zo serialu spravit latinskoamericku telenovelu. ale pozor, taka telenovela ma napatie, vasen a grady! tu sa zatial len poneviera a privela vykecava (holt pustite zenske k scenaru, pretliachaju vam cely serial). jediny zazitok tu paradoxne preziva juratti. ostatni su komparz (najviac mi je luto riosa, na toho sa tie dve slepice vysrali uplne).

obstojny diel plny deja a zaujimavych zvratov kazia obcasne jalove dialogy. mam dva flashbacky. jeden (opat...) na first contact, kde leti do vesmiru cochrane a od jeho letu na rozdiel od renee naozaj zavisi vsetko. a druhy flashback - renee a jej misia su nepresvedcive a divaka ozaj neukecaju na zasadny zvrat, kedy by sa zo zeme stalo sovinisticne fasistoidne imperium. na to by trebalo este aspon 10 putinov navyse. preto mi to sice vzdialene ale trpko pripomina 3. seriu discovery, kde jeden pubertiak znicil svojim vreskom dilitium v celom vesmire.

uz dlho mnou po vyliezani z kina nelomcovali tak rozporuplne pocity ako po jaklovom zizkovi. fakt som tomu dielu velmi prial (a stale prajem) a velmi som dufal, ze bude dostojnou oslavou takej mimoriadnej osobnosti akou jan zizka bol. zizku cechom bledo a otvorene zavidim a okamzite by som jedneho z najlepsich generalov vsetkych cias vymenil za toho nasho slovenskeho valaskopicha. preto som zizkovi tak velmi prial epicky velkofilm. nech tu naprazdno nemlatim slamu - cely film sa da zhrnut do dvoch viet od tunajsieho majstra verbala: "Paradoksně až posledních deset vteřin přineslo to, na co jsme všichni lačně chtěli dvě hodiny čumět a báli jsme se doufat. Dost nechápu tu prefíkanou strategii točit v našich lůzrech a hnojích jakože „velkovýpravnou“ fantasy o skutečné historické postavě, vysrat se na jakékoliv stěžejní události, které by mohly někoho aspoň trochu zajímat..." tak. to ako ked idete natocit film o alexandrovi velkom a dve hodiny ho filmujete, ako v kuchyni kraja cibulu. zizka sice nekrajal cibulu, ale koncatiny. historicky zizka bol predovsetkym ideologickym stupencom reformatora jana husa, ktoreho ucenie malo nanho vacsi vplyv ako cokolvek ine (rozumej: cnostne panny obesene za zostrelenie jastraba alebo padajuce z hradieb) a adekvatne bral jeho upalenie dost osobne. ano, ten jan fucking zizka, ktory pomahal poliakom rozjebat nemeckych rytierov pri grunwalde. a neskor na hlavu rozmrdal vsetky zigmundove invazie i kazdeho, kto sa do ceskych zemi pokusil strcit hoc len predkozku. ten zizka, ktory teraz vo valhalle sedi za jednym stolom s alexandrom velkym, cezarom, hannibalom i napoleonom a rozprava si s nimi historky z vojenskych tazeni. takze, kurvahosigutentag, natocte o vasom superhrdinovi film aky patri a ja si nan milerad pockam.

nastalo presne to, coho som sa obaval. ze z navratu do sucasnosti sa stane fraska. agnes je jedina z hlavnych hrdinov, ktoru trpim so zatatymi zubami podobne ako tu rysavu ropuchu z discovery. kralovna borgov sa nevie rozhodnut, ci bude kalkulujucim zloduchom, alebo labilnou hysterkou. ale prejdime k deju a k pointe. zo sympataka riosa sa stane scenaristicka obet mierne samoucelneho poukazania na utrapy nelegalnych imigrantov v USA. lebo ved USA su isto ten najfasistickejsi stat, kedte si dovolia na svoje uzemie nevpustit polovicu latinskej a juznej ameriky. takychto posolstiev (ktorych je zial v roznych filmoch i serialoch neurekom) sa potom vdacne ujimaju rozni extremisticki zmrdi zlava i sprava a kricia za demontaz zapadu. v istych scifickach zjavne neexistuje rusko, cina,  iran, ci severna korea. od pochybnych posoltiev dalej k postavam: recast guinan bol jeden wtf. namiesto pohodovej charizmatickej whoopy sa zjavila preafektovana protivna furia (to mohli naozaj whoopy upravit pomocou CGI). aj duo neurotickej raffi a seven, ktora sa tvarila ako pocas PMS, posobilo neprirodzene. o to smutnejsie flopla scenka pankaca z autobusu, ktoreho si rovnako ako pred 36 rokmi zahral skvely producent a scenarista kirk thatcher (ma na svedomi prave onu cestu domov). namiesto hviezdneho spockovho hmatu konci scenka antiklimaktickym "i´m sorry". veru, i´m sorry too. za tuto epizodu.

picard si ide zopakovat skok do minulosti, len tentoraz tam nestretne safrana cochrana, ale nasu sucasnost, ktoru casto nedokazu uchopit akademicky vzdelani ludia, nie to scenaristi serialu. taketo skoky mozu vyustit do velkoleposti co do originalnosti i do pruseru, respektive bezradnosti. ST uz viackrat putoval casom, najlepsie sa to zvladla posadka filmu c. 4 - cesta domov. s nadhladom a humorom. drzme preto palce, aby sa picard vratil naspat. ani nie tak z dovodu zachrany ludstva ci federacie, ale cti star treku.

ano, serial sa nadalej uprimne hra s nostalgiou. potesilo stretnutie so starou dobrou whoopy a konecne sa odhaluje to, co sme vsetci vedeli uz od konca 80. rokov, ze Q je sialeny.