Martinius

dalsia epizoda, z ktorej som prilis nepadol na zadok a ktora len dalej zamotava splet nametoveho mindfucku. je mi uplne jedno osud jednotlivych postav a po siestich dieloch som si stale k ziadnej z nich nevybudoval ziaden vztah. co ma pri seriali drzi su kulisy stratenych zaoceanskych lodi a predtucha, ze sa z toho vykluje serialova verzia assassin´s creed.

achillovou patou avatara dvojky je ... avatar jednotka. 13 rokov stary sci-fi epos je ucelene dielo, ktore nenechava prilis priestoru na pokracovanie. podobne ako matrix, o ktorom vieme, ako wachowski (wachowske...) jeho pokracovania famozne a predvidatelne dokurvili. na rozdiel od wachowskych nie je james cameron ziaden netalentovany semiretard, ktory by vdacil svoj jediny uspech az galaktickej davke stastia. cameron naozaj vie tocit pokracovania ucelenych filmov ako nam to elegantne predviedol ci uz v podobe votrelcov alebo terminatora. a tak dosiahol avatarom 2 to, co by sa hocktoremu hollywoodskemu rezovi nepodarilo. dostojny a originalny sequel priamo nadvazujuci na predchadzajuci dej. dokonca aj zapletka sa vydarila a sceneria sa preniesla do ozaj dych beruceho morskeho sveta pandory az mate miestami pocit, ze sa tam siel na cameronove trovy vyblaznit jean jacques cousteau. a kedze lovenie velryb je bolestiva tema s riadnou davkou emocneho potencialu, drzite tym modrym parchantom napokon palce, aby tym zmrdom s harpunami rozkopali rit. vdaka teme lovu velryb dava prudko zmysel aj navrat ludi na pandoru, co kdesi ukojilo moju potrebu po solidnej pointe.

mystičnô, mystičnô everywhere! symptom hadam vsetkych mystery serialov i filmov je, ze ked sa tvorcovia napokon odhodlaju prist s vysvetlenim, vykluje sa z toho vsetkeho nebetycna kokotina. cisto preventivne cosi podobne ocakavam aj tu. po sviznej a zaujimavej prvej epizode prisla druha leniva a mierne prekombinovana. trieska sa tu na dvere, beha z kajuty do kajuty, hraje ananchronicka hudba, prenasleduju chrobaky a duma nad trianglami. tiez sa riesia podivne osudy, pretoze zjavne su vsetci pasazieri mimoriadne zahadni a nejako so vsetkym prepleteni. nechyba ani lahka gay-porno scenka, co je uz v podstate standardna vybava sucasnej kinematografie, nieco ako airbag. chyba uz len, kedy cernoch bude sukat belosku, ale mam akysi tajomny pocit, ze sa to coskoro udeje.

ani piata seria nesklamala. prvy diel mi dal zabrat zvyknut si na nove tvare - napokon to slo velmi rychlo a na "starych" hercov z predoslych serii som (v dobrom) zabudol. serial nadalej exceluje v brilantom scenari, dialogoch a rezii a tu zo sucasnych podla mna ako jediny vazne konkuruje famoznemu better call saul. potesil aj vynikajuci vyber hercov. od imeldy staunton, cez jonathana prycea az po natashu mcelhone, ci timothyho daltona. obzvlast sceny pryce + mcelhone vo mne vyvolali lavinu nostalgie, kedze obe tieto zijuce legendy excelovali uz ako duo pred takmer stvrtstorocim v tomto majstrovskom pocine. lesley manville o milu prekonala helenu bonham carter a dala margaret o dimenziu sarmu a ludskosti navyse. rozcelenie epizod rovnako silne intonovalo jednotlive temy i udalosti a nenechavalo priestor pre vatu. ocenujem mimoriadne sarmantne vykreslenie rodiny al fayedovcov ci stretnutia s borisom jelcinom. k poslednemu dielu dodam mensi for, ktory svojho casu koloval v nemecky hovoriacich chotaroch. "wer war der letzte indianer? dodi al fayed." :)

za to, co svojho casu vyviedla BBC, by sa teraz nehanbil ani taky vladimir putin. hlavne, ze novinari to so svetom myslia dobre az do chvile, kedy tomu tak nie je.

doteraz si pamatam na to, aka to bola picovina.

riadna davka nostalgie. v 90. rokoch kolovali vtipy v zmysle: cim by chcel byt princ charles? a) kozmonautom, b) britskym kralom, c) krabickou tampaxu. ... bola to burliva postrevolucna dekada a snimam klobuk pred tvorcami ako ozivili jej divoky dopad na kralovsku rodinu.

uf, dopozerane a s maximalnym sebazaprenim. a pri tom som tak velmi chcel, aby sa mi to pacilo, kedze milujem tolkienov svet. pokusim sa zhrnut dojmy co najobjektivnejsie, lebo som si uz davnejsie vsimol, ze sa globalna debata okolo serialu zvrhla na prestrelku medzi kokotmi a nekokotmi. kokoti su ti, ktori pistia, vrieskaju a onanuju, ako su vsetci ti, ktorym sa serial nepaci, rasisti. a nekokoti beznym ludom vysvetluju (pricom kokotov ignoruju, kedze strielat ich je stale zial trestne), preco je serial napicu. od sameho zaciatku bolo pri hodnoteniach drvivej vacsiny sledujucich i skalnych fanusikov tolkiena nad slnko jasne, ze cely rasisticky narativ je jeden neskonaly blud, ktory po socialnych sietach siri amazon a hrstka extremistickych aktivistickych imbecilov (medzi nimi aj nejake tie celebritky). lebo obsadenie do roli disy, sadoka ci arondira moze vadit len zarytym rasistickym hovadam, kedze ide patria do hrstky sympatickych a dobre obsadenych postav, ktore robia serial aspon ciastocne pozeratelnym. problemom prstenov je, ze ide o nebetycny scenaristicky fail, kde nesedi asi vobec nic a ktory sa o tolkiena len velmi volne obtrel bez toho, aby nasal hoc i len zlomok jeho inteligencie a geniality. uz cely samotny plot je strasna kokotina, ktora predstiera dej a dramu nabubralou formou prezentacie, realne sa vsak po cely cas neudeje nic vyznamne. pribeh je plytky, plochy a lacny ako balaton po dovolenkovej sezone a postrada co i len jediny silnejsi moment - o dramatickych zvratoch ani nehovoriac. podaktore dejove linie su priam priserne a volajuce po hrdelnom treste pre scenaristov - nekokoti sa tu jasne zhoduju na katastrofalnom stvarneni protohobitov. priserna je galadriel i jej postava, ktora na divakov priam vrha smece z antipatii a patosu (nie dalsie spomalene cvalanie na koni, nieeee!). pokus zaobalit prazdne frazy ci bohapuste tliachanie do vznesene znejuceho prejavu tak zufalo imitujuceho jacksonovho pana prstenov dava serialu punc nedobrovolnej sebaparodie. dalej si ktorykolvek chytrejsi clovek s IQ nad vyskou berlinskeho muru vsimol extremne casove i priestorove disproporcie. tu plave v oceane galadriel zachranena hned 2x za sebou, tam sa numenorci teleportuju z opacneho konca sveta do mordoru v priebehu par dni, aby so sebou priniesli jeden z mnohych deus ex machina momentov. tieto extremne skoky doslova vrazdia akykolvek cit pre ozivenie stredozeme a jej priblizenie ako tomu bolo v LOTR. tu holt nie sme v indiana jonesovi a bodky na mape stvarnujuce cestovanie skor odzrkadluju lajdactvo a mieru bezradnosti tvorcov. tato pribehova lacnota a prazdnota sa navzdory obriemu rozpoctu manifestuje aj celkovou uzkoprsostou scen, ktore postradaju akukolvek masovost, ci hoc len zaludnenost sveta. tu desat ludi bojuje proti dvadsiatim orkom, tam sa minister prihovara obyvatelom numenoru, co je asi 20 ludi na nejakom malom namesti, hentam vyplavaju tri drobne lodicky na pomoc do juznych krajin, pricom vacsinu vojska, koni a proviantu vezu evidentne v paralelnej dimenzii alebo na USB klucoch. tu by sa dalo doslova listovat scenu po scene, pretoze vsadepritomne diletanstvo nezakamufluje ani potemkinovsky dizajn a rozpocet na CGI. prstene moci su jedno giganticky odflaknute dielo srsiace amaterizmom a nekompetentnostou. je priam dych beruce, ze toto v amazone niekto odklepol a zafinancoval.

diel, kde sa vela tliachalo a skutek utek. teda nieco sa dialo - dial sa mithril. jedine sympatie si ziskala dejova linia elrond-durin. zda sa, ze adaptacia je ozaj velmi volna, lebo sa mi nechce verit, ze by tolkien popisal tolko chujovin. zaver epizody bol cisty vtip. numenor posle tri lode (skor vyletne jachty), ktore maju zvratit osud stredozeme? akoze toto je mocna flotila ostrova? wtf...? to maju tvorcovia divakov ozaj za tak jebnutych? inak, celkom ma dojimaju tunajsi ufnukanci, ktori nariekaju, ako su ini s hodnoteniami uplne mimo. rozhodol som sa vam za vsetkych kazisukov ospravedlnit: tak nesmierne ma mrzi, ze vas oberame o rozkos z vasej asylum-verzie tolkiena.

pri jednotlivych dejovych liniach mam niekedy pocit, ze pozeram od seba viacero nezavislych serialov vyrazne rozdielnej kvality. linia elrond+durin - super. linia arondir+juzania - nadpriemer. linia galadriel+numenor = priemer az podpriemer. linia hobiti - cista kokotina.