Kelly2502

Toto je skutočný život. Takto to vyzerá, keď bezbranný človek umiera, dusí sa vlastnou krvou a jediné na čo myslí je, aby to už mal za sebou. Takto to vyzerá, ked sa najinteligentnejší tvor na zemi rozhodne "zabaviť". Bez akýchkoľvek výčitiek a myšlienok na to, komu tým uškodia. Aj takíto ľudia kráčajú medzi nami a preto je podľa mňa potrebné, aby boli takéto videá voľne prístupné. Vyhýbať sa realite, krutosti, ktorou ľudia disponujú a zakrývať si oči pred každodenným utrpením nič nevyrieši. Uvedomenie si našej bezvýznamnosti a vrtkavosti života je jedinou cestou ako si ho začať konečne viac vážiť. A to, že vraždy boli úplne náhodné len umocňuje potrebu ostražitosti bezohľadu na to, či žijeme na Ukrajine, alebo na druhom konci sveta. V zlomku sekundy sa to môže zmeniť a práve to je na živote také fascinujúce a zároveň desivé.

Posledných 20 minút ťaží maximum z mnohých tém, okolo ktorých sa film prvú hodinu ošemetne potáca, čím si vlastne ani nie som istý, či celkový dojem z filmu zvyšuje, alebo znižuje. Každopádne interpretácií sa ponúka hneď niekoľko, či už ide o bludisko v dome, ktorými sa musia postavy predrať, aby konečne pochopili dôležitosť rodinných pút, strhávanie kože reprezentujúce zmierenie sa so stavom, v akom sa matka nachádza a konečné rozhodnutie zostať, reprezentované oknom ako symbolom rodiny (nakoľko sa nachádzalo v dome, ktorý ich rodine patril minimálne tri generácie) a záverečná scéna s prevrátením úlohy rodiča a dieťaťa...nuž, je toho dosť a nebyť prvej hodiny, ktorá sa uberá relatívne bežným festivalovým krokom a netlačí na diváka už od samého začiatku (ako napríklad Babadook, s ktorým ho určite budú mnohí porovnávať) dal by som aj vyššie hodnotenie. Zároveň za najväčšiu chybu pokladám práve fakt, že Babadook bol vo svojom zobrazení duševnej nemoci ako určitej formy prekliatia nejednoznačný a nechával mieru skutočnosti nadprirodzena divákovi, tu je to omnoho doslovnejšie, čo ale samozrejme neuberá na možnostiach interpretácie diela.

Dve hviezdy len preto, že u českých filmov ma už taká absencia deja a trojrozmerných postáv ani neprekvapuje. Trailer film prezentuje ako veľkolepé dielo, založené na skutočných udalostiach a prečo aj nie, samotný nápad znie zaujímavo, to by ale z neho muselo vyťažiť omnoho viac. Zaujímalo ma, ako sa bude vyvíjať vzťah Josku a Heindricha, aký dopad bude mať na neho odlúčenie od okolitého sveta, prečo vôbec nesúhlasil s režimom a ako prebiehal rozpad kamarátstva medzi Gerkem a oboma horolezcami, nakoľko oni 'okupantov' nenávideli a Gerke sa pri prvej príležitosti pridal k SS...hmm fuck it. Joska nenávidí okupantov, pretože sú to okupanti, Vlastu miluje pretože má pekné kozy a na môj vkus veľkú prdel a jeho ukrývanie sa v skalách pred režimom, za ktorý mu hrozilo popravenie? Nah...len ďalšie bežné dobrodružstvo. A ako sa mu podarilo tak dlho unikať pred gestapom? No...dvakrát do nich pri pokuse chytiť ho sotil a utiekol, raz dostal na držku no ušiel cez okno na záchode a...jo...ten poslednýkrát ho konečne odviedli. Kauzálna prepojenosť medzi jednotlivými scénami, ich dopad na...no v podstate čokoľvek je NUlová a to nie len s veľkým N ale aj veľkým U. Nemám už ani chuť film ďalej komentovať, pretože až na jednu scénu v čakárni u doktora, ktorá nejakým omylom dosiahla pocitu, že sa skutočne nachádzam v tej dobe plnej nejasnosti a strachu, a scény s popravou (sorry not sorry za spoilery, je to fakt grcka), ktorá však sama o sebe nedáva zmysel (netreba vysvetľovať prečo) a hneď na to skĺzne do neuveriteľného pathosu...až na tieto dve scény film nemá čo ponúknuť a ani tá Vica nevytasí kozy tak ako v iných filmoch čiže ani obhmatať varlata či náhodou nemám rakovinu som si nemohol. Nie len, že sú scény vizuálne až strašne klišovito ladené do žltkastej farby pripomínajúcej čítanie starých novín, ale zároveň sú strašne slabo zrežírované a nesústreďujú sa na to podstatné, dokonca ani v scéne, kde umiera hlavná postava? Nehovoriac o prvej a poslednej scéne zo súčasnosti, ktoré sa snažia navodiť akýsi feeling zo Saving Private Ryan ale ich patetičnosť a otrasné dialógy ich ubíjajú viac, než videoklipový vizuál. A to som sa ani nedostal k tomu, ako sú vo filme vykreslení nemci a radšej ani nebudem. Pochvalu si zaslúži hudba, ktorá v určitých momentoch dokázala navodiť aké také emócie, réžiou, hercami a vizuálom nedosiahnuté.

Verím, že György má talent a ten spočíva v jeho snovo-absurdnej kvalite jeho filmov, ktorá im dodáva značnú originalitu. Myslím, že si to uvedomuje aj on a ešte len hľadá tú správnu hranicu a naratívnu schému, do ktorej by mohol tieto kvality zasadiť. Poviem len, že v Nasledujúcej zastávke bol k tej hranici o niekoľko kilákov bližšie než tu. Ale nevadí, všetci sa hľadáme a ako sa hovorí, cesta je cieľ.

Jeden z prvých hororov čo som kedy videl, v časoch keď som sa ako 11 ročný bál v noci prejsť na záchod, pretože som v každom rohu videl nejakú postavu. Už vtedy mi tento film prišiel neuspokojivý no časom som nadobudol presvedčenie, že som na neho zjavne nebol pripravený, predsa len som nedokázal strach z nevideného oceniť tak ako to dokážem dnes. o 12 rokov neskôr, dnes, som si pozrel tento filmík znova. Výsledok? Nestrácajte čas. Posledných 5 minút v dome je skvelých, málokedy cítim zrýchlený tep pri pozeraní filmu, ale stojí to za tých zvyšných 70 minút plochých postáv, klišé scén, neatmosferického vizuálu čo je v lese takmer nemožné dosiahnuť a totálne otravnej Heather (jej otravnosť som si pamätal 12 rokov, asi tak otravná je)? Nestojí. Český Ghoul bol ďaleko lepší či už z hľadiska postáv, folklóru, 'kamery', alebo atmosféry. Blair Witch Project dokáže zaujať maximálne svojim realistickým vyznením, ale na celkovej kvalite mu to nepridáva a jeho kultový status, hoci chápem, že rozbehol nový trend mi nejde do hlavy. Aspoň Douglas tu má zdravý rozum a nenechal sa uniesť vlnou.

Rovnako ako Chata (2019) aj Ich seh Ich seh je len nadpriemerne spracovaným (predovšetkým technicky) film s klišé námetom a plot twistom. Na tom je v podstate postavený celý film a jeho odhalenie v prvých 10 minútach mi celý zážitok akosi skazilo a odviedlo moju pozornosť od inak fakt napínavého thrilleru s dosť dobrým gore. Fakt nechápem, prečo sa v jednej z prvých scén nachádza tak okaté vodítko k finálnemu twistu, navyše 15 rokov starému a ohratému.

Reality show nemusím a nevyhľadávam a nebyť kamaráta, tak si ho ani nepozriem, ale popravde ma príjemne prekvapil. Áno, točí sa okolo skupinky mierne retardovaných ľudí závislých na sexe a pre výhru sa musia sexu vzdať, popis neklame. Čo som ale nečakal a čo by v ňom mohlo byť spomenuté tiež je, že cieľom je v prvom rade stať sa lepším človekom a naučiť sa naviazať hlbšie kontakty s jednotlivými súťažiacimi. To ma zase pri seriáli udržalo aj po prvej časti. Sledovať totižto ľudí chorobne vystrašených z akéhokoľvek záväzku, ľudí s vnútornym smútkom, ktorý v tento strach vyústil a ich následnú snahu prekonať tento strach formou rôznych cvičení bol vcelku potešujúci. Blbcami síce ostali aj naďalej, ale ich premena a znovunájdená schopnosť vážiť si samého seba je niečo čo som od takéhoto formátu nečakal.

Vzhľadom k neskutočným medzerám a historickým nepresnostiam, ktorými tento film trpí to vyznie komicky, ale Statočné srdce je film, ktorý ma naučil milovať históriu a v podstate aj filmy samotné. Prvýkrát som ho videl s otcom keď som mal asi 5 (otec sa nikdy nesral s tým, čo mi púšťal a tak je vlastne spätne celkom pochopiteľné, prečo milujem horory a morbídne veci). Každopádne som príbeh Williama Wallaca prežíval tak živo, že som od toho dňa nemohol spustiť oči z historických dokumentárnych kanálov a ďalších podobných filmov. Neskôr som si uvedomil, že dejiny sú v podstate ako príbehy, čím sa láska k filmom ešte prehĺbila. Od tej doby ubehol nejaký ten čas a film som mal možnosť vidieť niekoľkrát už s trošku triezvejším pohľadom. A hoci sú niektoré scény tak zúfalo zostrihané a príbeh pôsobí miestami pateticky, stále sa v priebehu niekoľkých minút plne ponorím do deja a zabudnem na všetko naokolo. A aj keď mu v mojom vývoji neprikladám takú váhu ako Indymu, alebo Star Wars (a dokonca ani Titanicu), stále ho pokladám za jeden z najlepších historických filmov a za jeden z mojich najobľúbenejších. A čo to bolo za nadpozemský pocit zistiť, že k dvom z mojich najobľúbenejších filmov zložil hudbu James Horner. The power of music

Kauzálne celistvejší, vizuálne podmanivejší, realistickejší a s omnoho lepšími hercami než má pôvodný film z 1963. Na druhej strane ale oproti prvej adaptácii zaostáva v presahu a vyjadrení hlavnej myšlienky.

Ani si nepamätám, kedy som dal naposledy filmu menej než dve hviezdy. Vyvražďovačka postavená na boji medzi mužmi a ženami (alebo ženami a mužmi, aby som náhodou nevyznel sexisticky?), kde každá mužská postava znásilňuje, neuznáva ženy, alebo je blbá...a aj ten jeden čo pôsobí normálne sa nechá ovládnuť mužskou sektou a zabudne na svoje hodnoty...ty pyčo___Hlavnou hrdinkou je samozrejme zničená holka, ktorej nikto neverí, že bola znásilnená, druhou je jej čierna kamoška, ktorá sa snaží silou mocou presadiť práva žien, farebných ľudí a LGBTQ. Jej hlavným cieľom je nechať prepustiť učiteľa, ktorý je podľa nej mizogýn...prečo? Pretože na histórii literatúry prednáša len o mužských autoroch. Do toho ich začnú zabíjať členovania nejakej školskej sekty a prečo? Pretože ženy sa musia vždy podrobiť mužom a nevyskakovať si. Are you fucking kidding me? Takúto pičovinu by som čakal od...vlastne nie, takúto pičovinu by som nečakal od nikoho a už vôbec nie od Bloomhousu. Srandovné je, že film bol natočený ženou pretože Bloomovi vyčítali, že jeho filmy točia len muži. O to parodickejšie je sledovať, že sa to stalo najhoršie hodnoteným a zároveň najmenej zárobkovým filmom štúdia_____len aby sme si to ujasnili. Nemám nič proti poukazovaniu na problémy našej spoločnosti, ani na zobrazovanie nepráv voči menšinám. Horror je zároveň k tomuto zámeru jedným z najlepších žánrov, ale nenávidím, keď je to takto polopatisticky vyjadrené. To je ako The Room a hlášky typu: 'If a lot of people loved it each other a world would be a better place to live'____stačí sa pozrieť na Get out, na Alienov, Top Gun, The Hunger alebo Near Dark. To sú filmy, ktoré poukazujú na podobné problémy a zobrazujú podobné typy silných ženských postáv zaujímavým spôsobom, ktorý prinúti diváka zamyslieť sa nad dôsledkami konania dnešnej spoločnosti a zároveň pobavia cieľové publikum. Tento film je len stupídna sračka, ktorú natočili kvôli nátlaku zo strany asi jediných ľudí, ktorý si tento film môžu užívať a to zamindrákovaných stokilových feministiek____Keby aspoň tie vraždy boli zábavné. Až na jeden dobrý scare tam nebolo nič, skôr to pôsobilo ako keby si to chceli tvorcovia čím skôr odbiť a zaškrtnúť si splnenie podmienok pre označenie filmu ako hororu a mohli sa vrátiť späť k feministickým sračkám. A áno....som biely privilegovaný heterosexuálny muž, ktorý rád čumí ženám na zadky. Ďakujem za pozornosť.