Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Horor

Recenzie (140)

plagát

Black Mirror: Bandersnatch (2018) 

Sú dve možnosti ako sa na túto časť pozerať. Buď ste z neschopnosti urobiť skutočné rozhodnutie ovplyvňujúce príbeh nasratí, alebo to beriete ako úspešne splnený zámer tvorcov. Ja som sa snažil do hodnotenia zahrnúť fakt, že znechutiť divákovi príbeh neustálým vracaním sa k odpovediam, ktoré jednoducho skôr či neskôr musíš zvoliť a to aj napriek tomu, že som bol osobne od polovice nasratý jak pes_______________Zámer sa im však vydaril dokonale. Rovnako ako hlavná postava, aj divák má pocit, že ho niečo ovláda a núti ho robiť to čo nechce a možnosť slobodnej voľby je len "na oko". Trojitá determinácia v jednom. Problém je však v samotnom príbehu. Forma jasne vyhráva nad obsahom a tak ku koncu človek ani nemá pocit, že videl niečo zaujímavé a to aj napriek relatívne inovatívnemu spôsobu narácie. V podstate v celej epizóde sú len tri veľké rozhodnutia, ktoré dej ovplyvnia zásadnejšie. To mi jednak na 90 minútový "film" príde málo, navyše samotný dej nie je vďaka nim o nič zaujímavejší. Polovica rozhodnutí nemá na samotný priebeh žiadny väčší efekt_________________Je to ako vybrať si medzi neuspokojivým dejom a dať tomu 3 hviezdičky, alebo sa tváriť, že to je všetko zámer tvorcov v snahe vytvoriť v divákovi ilúziu, že o ničom skutočne nerozhoduje a šupnúť tomu 5 hviezd. Zvolím teda zlatú strednú cestu u tejto trochu prehypovanej časti__________________White Christmas ostáva aj naďalej najlepšia časť čo do formy, tak aj obsahu_____________________A len taká malá trivia. S týmto typom filmu v ktorom si volíš ako bude dej pokračovať prišli už v šesdesiatych rokoch v Československu. U nás sa to moc neujalo no Američania plánovali odkúpiť práva na vyrábanie vlastných filmov takéhoto typu. K ničomu však nedošlo nakoľko republiku v 68-om obsadili. Bohvie ako by to bolo keby keby....

plagát

Le Manoir du diable (1896) 

Docela zábavné a chaotické spojenie dvojminútového divadelného predstavenia a kúzelnickej show prepojenej "zázračnými trikmi". Btw o horror nejde

plagát

Vlak do Pusanu (2016) 

Asi som vážne jediný koho to tak dostalo :D Nechápem však čo na tom ľuďom vadilo. Je to akčné, je to napínavé as fuck, zároveň sú napínavé scény striedané so scénami, ktoré nám približujú postavy. Do toho je pridaná vhodná linka, ktorá objavuje temné zákutia ľudí a ako by sa asi správali v prípade takejto apokalypsy. Postavy sú na úrovni, najlepší je ale budúci otec, silák prebíjajúci sa päsťami cez zombíkov...heh Navyše zombie žáner je tak vyschnutý, zbavený akejkoľvek možnosti prísť so zaujímavým námetom, že čakať kvalitný zombie film sa už asi nedá...teda až na tento. Atmosféra, pocit skľúčenosti a bezvýchodiskovej situácie nakoľko vlak je jediným ako tak bezpečným miestom ma dokázali odrovnať. Okrem toho je zvolenie vlaku veľmi dobrým nápadom aj z toho dôvodu, že asi každý už niekedy cestoval vlakom a vieme si asi predstaviť, aké by to bolo tráviť zombie apokalypsu so všetkými tými starenkami, nepríjemnými ľuďmi a čudákmi, ktorý nás vo vlakoch serú. Pre mňa to bolo omnoho viac relatable a zaujímavejšie ako už stokrát obohratý supermarket, alebo sklad v ktorom sa musia preživší ukrývať. Možno je to tým, že s ľuďmi v obchodoch sa väčšinou nebavíš no keď oproti niekomu vo vlaku sedíš tak nemáš veľmi šancu vyhnúť sa aspoň small talku. Jednoducho je to pre mňa omnoho zaujímavejšie...................................... Film má zopár chýb...hlavne úplne posledná scéna bola Ázijsky natiahnutá a emocionálna, keď si to však porovnám s inými Ázijskými filmami tak tu toho bolo minimum a nebolo to také zlé, hlavne keď sa o postavy fakt zaujímaš. Ďalej bola odveci scéna s posledným zombíkom (snažím sa bez spoilerov), najmä keď vedeli ako sa ich dá zbaviť. Mali predsa kus oblečenia, košelu, sveter...hocičo. No a dosť zdĺhavá mi prišla scéna s prechádzaním cez jednotlivé vozne. Z toho až sršala snaha ukázať divákom "aha tento film vie byť aj akčný."....................................... V rámci zombie žánru je to však špička a ja som sa fakt bavil. A keďže niektorí tu dávajú 2 hviezdy (wtf) tak som sa rozhodol jebnúť tomu 5 namiesto 4.

plagát

Hostel (2005) 

Asi najhorší horror, aký som kedy videl. Nazývať to horrorom je hanbou žánru. Jediné čo ho v mojich očiach zachránilo pred odpadom je fakt, že tá slovenská hudba v niektorých momentoch pôsobila dosť zvláštne a nechcene vytvárala lepšiu atmosféru ako všetky sračky typu gang cigánskych detí, alebo zastarané budovy v meste. Otrasné dialógy, otrasný blocking scén, kde v polovici scén postavy stoja oproti sebe a rozprávajú sa ako v amatérskych filmoch, alebo sedia oproti sebe...totálne žiadny náznak napätia ani vývoja deja a keď už sa konečne film dostane k torture pornu tak to tiež za veľa nestojí. Väčšina scén je nechcene vtipných ako napríklad scéna s okom, alebo to ako sa chlapík pošmykne na krvi a motorová píla mu odreže nohu. Za celý film som zaregistroval jeden kvalitný prestrih s prstom, a asi tak 5 pekných záberov. Jediné napätie bolo pár sekúnd v scéne, keď zaznela motorvá píla a kamera zaberala len stoličku, ktorá sa prestala kývať, pretože hlavná postava od strachu zmeravela. ------------------------------------------------------------------------ Nechutný herci, jediný kto pôsobil trochu verohodne bol práve hlavný týpek, zvyšok vrátane slovenských a českých hercov bol tak afektovaný a nechutne toporný až som mal chuť si vyškriabať oči.-----------------------------------------Keď som bol menší zvykol som pozerať lacné straight to DVD horrory, ktoré sa predávali v stánku za dve eurá, asi také kvalitné boli. A aj tak mi prišli vzhľadom k svojmu neskutočne nízkemu rozpočtu a takmer amatérskym hercom lepšie, alebo aspoň minimálne rovnako dobré/zlé ako toto. Rozpočet 5 miliónov? Za 1,5 milióna natočil James Wan Saw, ktoré je oproti tomuto filmu dokonalé (Saw je samo o sebe skvelý film na hranici medzi thrillerom a turture pornom). ------------------------------------Budem si dnes musieť pustiť ešte jeden film pretože som aj zabudol ako dobrý film vyzerá........keby som bol Tarantino tak sa snažím podiel na tomto filme všemožne zakryť

plagát

V pasti (2018) 

Nevidieť nič a aj to len vonku síce nie je také atraktívne ako predstava nemôcť vydať ani najmenší zvuk(Quiet Place), pravda je však taká, že Bird Box je z trojice filmov založených na podobnom princípe (Happening, Quiet Place a Bird Box) jednoznačne najlepším a to najmä vďaka trom časovým líniám, ktoré sa striedajú a postupne čo to o postavách a o zvyšných líniách odhaľujú. Narozdiel od Quiet place, ktoré sa celé točí len okolo pôrodu a má neuveriteľne tuctový hollywoodsky koniec, Bird box má omnoho vrstevnatejší príbeh, viac zaujímavých postáv, uspokojujúci koniec a ide si celú stopáž svoje vlastné husle. Je to celistvejšie a má to väčšiu hĺbku než Quiet Place. Jediná vec, ktorá mi trochu strháva hodnotenie je pacing, ktorý sa v určitých chvíľach tiahol a film tak bol miestami napínavý a vygradovaný, na iných miestach však až príliš pomalý. SPOILER Chcem vedieť prečo sa niektorí mohli pozrieť do vetríka okolo a nezošaleli a nezabili sa.

plagát

Špina (2017) 

Veľmi nerád dávam také nízke hodnotenie a to najmä preto, že je to vážne jeden z najlepších slovenských filmov za posledných pár rokov (ale ja ich veľa nepozerám takže..who knows). Bohužiaľ mi však vadilo pár vecí. Ak by som aj odhliadol od faktu, že hlavná postava je prezentovaná presne ako typická obeť, ktorá je na pokraji života a film sa venuje jej utrpeniu a nie snahe vyrovnať sa s tým a prekonať traumu (čo by bolo omnoho pozitívnejšie smerom k obetiam, ktorým je zjavne film venovaný), stále je tu problém s tým ako sa niektoré postavy chovajú a konajú. Ale preč s tým, budem sa tváriť, že 17 ročný ľudia sú stále jebnutý a matka hlavnej postavy bola rovnako sprostá. Čo je pre mňa najväčší kameň úrazu je nedotiahnutý zámer režisérky. Film sa jasne chcel prezentovať ako plný emócií, ktorý chytí človeka za srdce no vizuálne prevedenie mnohých scén bolo až príliš neemociálne. Som presvedčený, že jednotlivé scény sa dali dotiahnuť do dokonalosti a tým nemyslím len samotné znásilnenie, ktoré nepôsobilo emotívne a realisticky len z časti. Väčšina záberov pôsobila chladne čo je len plus, ale to napojenie na postavu bolo takmer minimálne a to je vo filme, ktorý je o znásilnení a točí sa okolo jednej postavy problém. //// btw Morávková-Zeleníková je podľa môjho názoru väčší talent ako samotná režisérka Nvotná ...a pre úspešné pokračovanie svojej kariéry by sa mala Morávkovej-Zelníkovej držať ako kliešťa. Tá baba má neskutočný talent.

plagát

Posledný samuraj (2003) 

Film pri ktorom som plakal ako malý chlapec a plačem pri ňom aj dnes. Ak existuje niečo ako rebríček najlepších historických filmov z Americkej produkcie tak tento si zaslúži byť v top 5. Mal som možnosť čítať aj scenár a musím povedať, že hoci sa drží šablóny typického veľkofilmu(presne ako písal golfista), dokáže jednotlivé scény pozdvihnúť na nevídanú úroveň a keď sa k tomu priráta ešte aj vizuálna stránka, herecké výkony a úžasne natočené bojové scény...a tá hudba. Ach bože tá hudba. Ako posledný film, ktorý som v roku 2018 zhliadol je to perfektná bodka a zároveň nostalgické pripomenutie filmu, ktorý ma vždy dokázal nadchnúť.

plagát

Freddy proti Jasonovi (2003) 

Je rozdiel v tom keď sa film neberie príliš vážne a dovolí si zavaliť diváka spŕškou pathosu a v tom keď sa Freddy Krueger zmení na chrobáka a podelí sa s týpkom o bongo...alebo keď sa Freddy rozhodne "strielať" po Jasonovi plynovými fľašami... Má to veľmi zaujímavý vizuál, ktorý sa mení aj podľa toho či sledujeme Freddieho, Jasona, alebo oboch. Takisto ma prekvapili praktické efekty a kopa krvi. Nemôžem povedať, že by to bolo najhoršie, alebo že som sa miestami nebavil. Dokonca tam boli zo tri veľmi kvalitné scény, ktoré vo mne dokázali vzbudiť napätie...ale keď si musíš každú druhú minútu dávať facepalm pretože dávka pathosu je až neznesiteľná asi je niečo zle. Btw Piatok trinásteho 6: Jason žije je pekným príkladom filmu, ktorý si dokáže zo seba robiť srandu no zároveň nebyť príliš trápnym.

plagát

Carrie (1976) 

Originál Carrie je oproti svojmu remaku viac zameraný na vykreslenie postáv a vzťahy medzi nimi čo z neho robí viac drámu ako horror. V konečnom dôsledku je však ako celok komplexnejší a De Palma presne vedel v čom sa skrýva sila Kingovej predlohy. Tam kde je originál dramatický, melancholický a venuje sa jednotlivým postavám v rovnakej miere, tam je jeho remake akčný a krvavý, ako keby to bolo to jediné čo dnešného diváka zaujíma. Nehovoriac o tom, že už typicky využívala hlavná hrdinka svoje schopnosti pri každej príležitosti. V originále však na to ani nemala čas, pretože dôraz bol kladený na jej vyrovnávanie sa s pozvaním na ples. Nie je to najlepšia adaptácia Kingovej novely a už vôbec nie najlepší De Palmov film, ale určite bol jedným z dôvodov prečo Carrie získala taký kultový status...kvázi btw, ten soundtrack bol tak neskutočne podobný soundtracku pre Psycho až ma to iritovalo.

plagát

Vražedná terapie (2001) 

Brad Anderson má talent o tom niet najmenším pochýb. Dokáže vybudovať uveriteľné postavy na horor (v skutočnosti to nie je horor) nezvyčajne zasadené v skutočnosti a voľba využiť digitálnu kameru sa ukázala ako správna a to aj napriek tomu, že som s tým mal hodnú chvíľu problém. Session 9 bol natočený za pár drobných a tak musel ťažiť práve z príbehu a postáv a to sa mu naozaj podarilo. Prekvapivá pointa bola aspoň u mňa prekvapivá a donútila ma zamyslieť sa nad tým, či náhodou aj ja nemám svojho Simona, heh. Jedinou vecou, ktorá film sťahuje dole je jeho tempo, ktoré je fakt úmorne pomalé a dialógy, ktoré sa väčšinu času venujú nezmysleným kecom než rozvíjaniu postáv a deja. Som si istý, že keby mal Anderson k dispozícii väčší rozpočet tak by z toho vykúzlil omnoho viac. Takto sme dostali psychologickú drámu, ktorá sa tvári ako horor aby zaujala publikum hladné po hororoch odohrávajúcich sa v opustených ústavoch. V skutočnosti je to však príbeh o niečom úplne inom a ako som už písal,omnoho viac zasadený do reality.