Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Animovaný
  • Horor

Recenzie (140)

plagát

Hmla (2007) 

Čiernobiela verzia all the way, just like the master intended a aj na tretíkrát je to stále podmanivý film, ktorý prelína akciu s emotívnejšími scénami, budujúcimi postavy tak precízne, že človek sa nevie dočkať, kedy príde to ďalšie striedanie. Najprv nás nabáda k tomu, aby sme si u týchto scén oddýchli od napätej akcie, no ku koncu nedáva vydýchnuť už ani v tomto sektore a čím ďalej tým viac sa práve miesto, ktoré malo byť ich útočiskom stáva najväčším zdrojom zla. A na Darabontovi obdivujem najviac to, ako dokáže pracovať so sentimentalitou bez toho, aby jeho filmy/postavy vyzneli pateticky.

plagát

Wonder Woman 1984 (2020) 

Ak bol zámer parodovať komiksovky nového tisícročia a v niektorých scénach sa nimi aj dosť inšpirovať, tak je to ako výplach na dlhý večer za 4*. Ak bolo zámerom vytvoriť ultra-epickú nálož, ktorá chytí divákov za srdce a vypovie niečo o našej spoločnosti (alebo spoločnosti 80's let? Eh!?), tak je to za 2*. Každopádne sa prikláňam viac k tomu, že to bol zámer. Neverím tomu, že si niekto pri natáčaní skutočne povedal, že húpať sa po bleskoch so svietiacim bičom, alebo lietať v oblakoch je skvelý nápad :D Práve tá až okatá naivita ma neskutočne bavila plus keďže som patetický smrad tak so mnou niektoré dojímavé scény dokázali trošku pohnúť. Ale len trošičku :D ...priemer to určite je a aby som povedal pravdu tak po tých generických Marvelovkách, ktoré ľudia stále z nejakého dôvodu žerú mi to prišlo ako vítaná zmena, bezohľadu na kvalitu snímku.

plagát

Bež! (2020) 

***SPOILERS AHEAD*** Až na tri veci, s ktorými som mal problém to bolo super. Prvá bola scéna s mailmanom, ktorá mala jasne vyústiť do toho, že Chloe pred svojou matkou utečie, no scenár si pripravil pár nelogických detailov a zabezpečil si tak pravý opak, len aby si film získal dlhšiu stopáž. Druhá bola veľmi over-the-top postava matky. Chápem, že je to psychopatka, ale miestami boli jej reakcie a monológy dosť cringe. To je ale skôr problémom scenára, než hlavnej herečky (casting je skvelý). Tretím problémom sú samotné zvraty. Už Searching s nimi pracoval na hrane, boli ale nápadite podložené počas celého filmu cez postavu policajtky a tak s ich uveriteľnosťou nebol problém. To, že je zvrat v Run predvídateľný mi osobne nevadí, katarzia pri odhadnutí pointy je niekedy väčšia, než keď sa vynorí odnikiaľ. Problémom je, že ten zvrat je odhalený cez klišovité objavenie fotiek a novinových článkov a drží práve na over-the-top správaní matky, ktoré mi tak vadilo. Druhý, záverečný zvrat kazí výsledný dojem ešte viac (double plot twisty by som zakázal :D Nemyslím, že som niekedy videl film, kde by druhý plot twist na konci filmu výsledný dojem vylepšil). S prihliadnutím na vek režiséra (29? whaaat) je to ale super film. Jeden z mála kvalitných thrillerov čo tento rok uzreli svetlo sveta. 75%

plagát

Nikdo se nebude smát (1965) 

Moja snaha obľúbiť si českú novú vlnu docielila maximálne môjho ešte negatívnejšieho pohľadu na ňu. Nemôžem si pomôcť, ale až na pár výnimiek mi všetky tie filmy, postavené na zaujímavých témach a postavách proste po pár hodinách vyfučia z hlavy a ja si ani neviem spomenúť na to, o čom boli. Výsledný efekt je, že o nich podvedome uvažujem ako o pseudo-artových počinoch, ktoré sa snažia zaujať svojou "neprístupnosťou"...aspoň teda mne sú neprípustné, čo je vzhľadom k tomu, že kultúrne sú mi bližšie než napríklad filmy italského neorealizmu (ktorý som si zamiloval) vcelku zarážajúce. Asi som zatratený, a možno ma nebaví práve tá familiarita fikčného sveta? I don't know. Ale až na začiatočnú a predposlednú scénu, kde sa Zátureckého žena snaží orodovať za svojho manžela a my máme možnosť v komornej atmosfére jeden na jednoho a s dlhšími zábermi nechávajúcimi vyznieť Klímove chorobné lhárstvo, kedy až sám začína veriť tomu, čo tvrdí...až na túto scénu mi prišlo všetko predchádzajúce ako nepodmanivé mrhanie potenciálom, predovšetkým pri skúmaní rozpadu jeho vzťahov s okolím a milenkou. Bolo to fajn, ale nebolo to nič viac a som si vedomý toho, že teraz sám zniem ako pseudo-kritik :D

plagát

The Rental (2020) 

Slow-burn movie s dobrou atmosférou, ešte lepšou hudbou a hereckými výkonmi a hlavne až s prekvapivo účinne vykreslenými postavami, ktoré nepôsobia ako karikatúrky pripravené na zabitie a na pomery žánru celkom logicky uvažujú. Nič z toho nekričí, že sa jedná o klasický slasher 21. storočia utopený v mraku klišé a je vidieť, že Dave Franco sa snažil pohrávať so žánrami, podobne ako viacero mladých hororových režisérov, akurát priamo na poli so slashermi. Navyše precízna réžia a niektoré zábery ma nútili pustiť si to o 15 sekúnd späť a ešte raz sa na to mrknúť ''analytickým'' okom. Ešteže som prestal hodnoteniam na čsfd veriť, inak by som sa pripravil o tento chutný debut.

plagát

Mandalorián - Kapitola 15: Presvedčenie (2020) (epizóda) 

Prvá skutočne vynikajúca epizóda seriálu (nie len série)! Postavená na postavách, na ich konfliktoch a príbehu, ktorého hnacím motorom sú ich rozhodnutia a nie nejaká vonkajšia sila. K tomu skvelá honička s pirátmi, ktorá predčí asi aj scénu s červom z prvého dielu tejto série, pár super záberov a Bill Burr, ktorý by si zaslúžil väčší priestor v ďalšej sérii. Presne takto som si pred rokom predstavoval, že bude Mandalorian vyzerať. Škoda, že už ostáva len jedna časť pred ďalším dlhým čakaním.

plagát

Akty X - Musings of a Cigarette Smoking Man (1996) (epizóda) 

Obsahovo neskutočne prepálená epizóda, ktorá pripisuje Cancer manovi jedny z najhorších atentátov v amerických dejinách, alebo napríklad víťazstvo amerického hokejového tímu na zimnej olympiáde z roku 1980. Na druhej strane však dodáva jeho postave neskutočnú hĺbku a dávku ľudskosti, čím z neho pred mnohými rokmi spravila jedného z mojich obľúbených seriálových záporákov. Zároveň považujem voľbu odhaliť jeho pozadie divákom za šťastný krok, pretože mytologické epizódy začínali byť na jedno kopyto a po tejto epizóde sa to s vedomosťami, ktoré divák v tejto časti nadobudne začne znova zamotávať a veci začnú naberať nový smer.

plagát

The Post: Aféra v Pentagone (2017) 

Nikdy ma neprestane fascinovať spôsob, akým Spielberg dokáže vytvoriť napätie medzi postavami jednoduchým blockingom hercov a dolly zábermi. V jednoduchosti je krása a o to fascinujúcejšie je, že (vraj) všetky zábery vymýšľal kvôli časovému vyťaženiu priamo na placi, bez nejakého storyboardu.

plagát

Mandalorián (2019) (seriál) 

Mandalorian je ako sex po piatich rokoch vzťahu. Ničím ťa neurazí a je pekné raz za čas si vyprázdniť gule, no aj keď z neho stále cítiš lásku a vieš, že sa polovička snaží, nič ťa neprekvapí, pretože ste spolu vyskúšali všetko čo sa dalo. Ďalší step je už len skúsiť to s niekým iným. Mimo sexu ti však vzťah prináša istoty a presne to cíti aj Disney pri točení Manda a namiesto koketovania s niečím novým...well we know. Je jednoduchšie sa opakovať a cez nostalgiu si udržiavať fanúšikov. Jediný rozdiel medzi Mandom a Sequelmi je práve v tej láske k látke samotnej (sequely by sa dali viac prirovnať k zlému sexu s drahou prostitútkou, ktorá ti ho za tie prachy ani nevezme do pusy). To ale nijak nezvyšuje ich objektívnu kvalitu, jedine tu subjektívnu, čo sa krásne odzrkadľuje na nepochopiteľne vysokých hodnoteniach______JFL to podáva ďaleko krajšie než ja zvládnem, takže odporúčam jeho koment.

plagát

From the Drain (1967) 

Odporúčam pozrieť každému začínajúcemu filmárovi. V Cronenbergovej prvotine je badať naozaj minimálne náznaky jeho nadchádzajúcej tvorby a mne nezostáva než sa čudovať, ako sa dokázal od niečoho takéhoto, kde nefunguje absolútne nič vypracovať k filmom ako Videodrome, alebo Eastern Promises.